téma Filmový plagát. Mal by zaujať, ale nič nepredstierať

ilmovým plagátom dnes. Pýtali sme sa distribútorov a filmových tvorcov.

„Filmový plagát bol a je obrazom filmu. Keď je urobený bez nápadu, nie je dobrým spoločníkom filmu na ceste k divákom,“ hovorí pre Film.sk režisér Dušan Hanák. Aj plagát k jeho filmu Ružové sny (1976) možno vidieť na výstave, ktorú pre Kino Lumière pripravil Pavel Rajčan, kurátor pražskej zbierky plagátov Terryho ponožky (prístupnej aj tu)  a zároveň zakladateľ najväčšej zbierky filmových plagátov v Česku.

Výstava je prvá zo série štyroch po sebe nasledujúcich výstav. Postupne predstavia plagátovú tvorbu štyroch tvorcov – Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V súbore plagátov, ktoré vytvoril Milan Grigar sú napríklad plagáty k filmom ako Anjel skazy (r. Luis Buňuel, 1962), Žart (r. Jaromil Jireš, 1968), Zväčšenina (r. Michelangelo Antonioni, 1966) či Giulietta a duchovia (r. Federico Fellini, 1965).

„U nás sa v roku 1945 znárodnil filmový priemysel, vznikla Štátna požičovňa filmov, neskôr Ústredná požičovňa filmov (ÚPF), čo bol centrálny orgán a jediný distribútor filmov, propagačného materiálu a všetkého, čo s filmom v Československu súviselo. ÚPF vybavovala všetky filmy, prichádzajúce do kín, a vyberala aj výtvarníka, grafika, ktorému sa zadala výroba plagátu,“ priblížil v minulosti pre Film.sk Pavel Rajčan.

Slovenské plagáty pre zahraničné filmy dnes

Ako je to na Slovensku dnes? Nakoľko môžu distribútori ovplyvňovať plagáty zahraničných titulov, ktoré uvádzajú na Slovensku?

Podľa Tatevik Čihákovej Avnikjan, koordinátorky distribučných projektov z Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK), pri zahraničných tituloch pracuje Asociácia s už dodanými vizuálmi. „Plagát lokalizujeme, teda robíme len preklad názvu a potrebných úprav nejakých taglinov, inak je zásah minimálny, v podstate sa dodržiava vizuál, ktorý dostaneme,“ vysvetľuje.

„Momentálne je trendom ,globalizácia‘ filmových kampaní – nie je už možnosť robiť lokálne plagáty, štandardne sú vizuály zjednotené pre všetky krajiny (čo je ale zase pochopiteľné z marketingového hľadiska),“ potvrdzujú riaditeľka distribučnej spoločnosti Filmtopia Silvia Učňová Kapustová a PR manažérka spoločnosti Jana Gombíková. „Trend je taký, že dostávame už schválené materiály, a náš vstup je minimálny. Niekedy je možné vybrať si z variantov, pokiaľ máme dojem, že bude niektorý z nich lepšie fungovať na našom trhu, alebo môže byť s niečím problém (napadá nás nahota na plagáte k filmu Sestry z dymovej sauny, r. Anna Hints, 2023). Niektoré produkcie si vyžadujú aj dodatočnú kontrolu a schválenie, či sme dodržali parametre.“

Distribučná spoločnosť Bontonfilm uvádza na Slovensku podľa svojho marketing & event managera Juraja Timka zo zahraničnej produkcie nezávislé tituly. „Častokrát nám je plagát dodaný zo zahraničia a z praktických dôvodov brandingu filmu ani nemáme záujem meniť plagát. Ak ale máme pocit, že niektorá z verzií dáva pre naše stredoeurópske teritórium väčší zmysel, samozrejme, túto debatu o zmene či úpravách plagátu otvárame, či dokonca prichádzame s vlastnými verziami,“ hovorí Timko.

Kompromis medzi tvorcami a distribútorom

Ako vstupuje do plagátov slovenských tvorcov distribútor? Asociácia slovenských filmových klubov podľa Tatevik Čihákovej Avnikjan postupuje vo väčšine prípadov podobne aj pri slovenských filmoch. „Vizuál je už vyrobený, pracujeme s tým, čo dostaneme od producentov, režisérov.“

Podľa Jany Gombíkovej zo spoločnosti Filmtopia vzniká plagát v ideálnom prípade v spolupráci s distribútorom, ktorý môže mať dôležité pripomienky práve zo svojho uhla pohľadu a môže pri jeho vytváraní zúročiť svoje skúsenosti. „Vo Filmtopii sme najradšej, ak môžeme na plagátoch spolupracovať s kvalitnými grafickými dizajnérmi a dizajnérkami. Lebo práve vtedy vznikajú najlepšie veci,“ myslí si Gombíková.

„Grafici a výtvarníci sú absolútne elementárnou súčasťou tvorby plagátov, bez ich zručností si to nedokážem predstaviť, ich odporúčania, ale aj schopnosti priviesť na obrazovky nápad a nie neobvykle aj z nedokonalých podkladov z nich robí veľmi dôležité osoby v procese tvorby kampane k filmu. Ak toto budú čítať niektorí grafici, veľmi im ďakujem a pozdravujem ich,“ dopĺňa ju Juraj Timko z Bontonfilmu.

Finálny filmový plagát je podľa neho väčšinou kompromisným dielom po dohode medzi tvorcami a distribútorom. „Vždy je snaha o čo najlepšie zdokonaľovanie a zapracúvanie pripomienok. Ani jedna zo strán nepredkladá plagát ako hotový produkt, väčšinou sa začína od nápadu alebo prvej skice.“

Na toto musím ísť do kina!

Čo by mal mať vydarený filmový plagát? „Veľmi záleží od samotného filmu a požiadavky sa môžu líšiť prípad od prípadu. Vydarený filmový plagát má podľa môjho názoru na budúceho diváka preniesť emóciu z filmu bez toho, aby čokoľvek o ňom vedel, vzbudiť v ňom záujem dozvedieť sa viac a povedať si ,tak na toto musím ísť do kinaʻ. Zároveň by mal ukázať z praktického hľadiska atmosféru filmu, hlavné herečky a hercov, samozrejme názov filmu a veľmi prospešný je aj tagline, v ktorom je možné rozvinúť aj hlbšiu myšlienku,“ hovorí Juraj Timko z Bontonfilmu.

Jedným z jeho najobľúbenejších plagátov z poslednej doby bol plagát pre film Vlny (r. Jiří Mádl, 2024). „Pamätám si keď mi prišiel prvý kontrolný nátlačok z tlačiarne, bol som z neho unesený a myslím si, že aj ten vyše milión divákov, ktorí si film v slovenských a českých kinách pozreli, by mohli povedať, že aj, ale nie len, plagát, prispel k vizuálnej identite filmu i jeho výsledku v kinách.“

Ružové sny Dušana Hanáka sú podľa Dejín slovenskej kinematografie divácky najobľúbenejším dielom režiséra a ako jedinému slovenskému filmu 70. rokov sa im podarilo preniknúť nielen na zahraničné filmové festivaly, ale aj na zahraničný filmový trh. Plagát k filmu je súčasťou už spomínanej výstavy v Kine Lumière, ktorá aktuálne predstavuje tvorbu Milana Grygara. Podľa Rajčana si Grygara Dušan Hanák vyžiadal pre spoluprácu na plagáte Ružové sny. Pritom režiséri si väčšinou výtvarníkov sami nevyberali a do zadania plagátu priamo nezasahovali. Išlo skôr o výnimky – okrem iných patria medzi ne práve viacerí tvorcovia z obdobia československej novej vlny.

„Mal som šťastie na spolupracovníkov a vždy som s výtvarníkom spolupracoval, najlepšie plagáty vznikli pri filmoch 322 (1969), Obrazy starého sveta (1972), Ružové sny, Ja milujem, ty miluješ (1980) a Tichá radosť (1985), za ten plagát získal Dušan Kállay Strieborného Huga na MFF v Chicagu – v tomto prípade autor namaľoval olejovými farbami obraz. Tie predošlé návrhy súviseli s dobrými fotografiami z jednotlivých filmov,“ hovorí Dušan Hanák.

Holubica v ešuse

Jeden z Hanákových plagátov – k filmu 322 –je obľúbeným slovenským filmovým plagátom aj pre režiséra a producenta Petra Kerekesa. „Vždy rozmýšľam, ako osloviť chlapca na plagáte, aby zdvihol hlavu a videl som mu do tváre,“ hovorí pre Film.sk. „Pre mňa je plagát neodmysliteľnou súčasťou ,gesamkunstwerkʻ celého filmu,“ dodáva.

Plagát ku Kerekesovmu filmu Ako sa varia dejiny (2008) patrí k tým, ktoré nezaniknú v množstve vizuálnych podnetov a zaujmú aj po rokoch. „Pri filme Ako sa varia dejiny nás na MKSR (vtedy ešte nebol Audiovizuálny fond), vyhodili zo žiadosti o dotáciu na postprodukciu filmu, pretože film sa pôvodne volal Ako sa varili dejiny a my sme žiadali na film Ako sa varia dejiny. Bol som úplne na mizine a začal som obchádzať potenciálnych sponzorov, medzi inými aj reklamné agentúry,“ spomína Kerekes na obdobie vzniku filmu.