Slovenské filmy MIKI a ČERNÁK vstúpili do kín v období, keď v našej názorovo rozdelenej spoločnosti čoraz viac hrozí príklon k legitimizácii zločinov zastrešených politickou agresiou. V priebehu niekoľkých mesiacov sa oba stali podľa hrubých tržieb komerčne najúspešnejšími titulmi v dejinách slovenského filmu v ére samostatnosti. Pozreli sme sa na ich kampaň, prínos a mediálny dosah. Boli sme zvedaví, čo vniesli do širšej diskusie, ako ich prijali odborníci a kedy môžeme hovoriť o zneužívaní umenia.

Filmový príbeh v dvoch častiach vznikol podľa scenára Mira Šifru v réžii Jakuba Kronera. Hovorí o tom, ako sa v minulosti vďaka napojeniu na slovenské vládne špičky vybudovala mafiánska sieť, v ktorej uviazlo a rukou chladnokrvných vrahov predčasne prišlo o život mnoho ľudí. Oba filmy zároveň otvorili ďalšiu možnosť vracať sa k žijúcej osobe voľakedajšieho kráľa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka ako predobrazu hlavnej postavy. Pri vzniku scenárov odsúdený sám asistoval.

Vyvažovanie

Pri žiadostiach o dotáciu stála odborná komisia Audiovizuálneho fondu pred otázkou, či tieto projekty ako umelecké diela majú šancu výraznejšie vstúpiť do širokého povedomia o ceste slovenskej spoločnosti, alebo chcú skvelo obstáť v žánri filmovej gangsterky, či iba prispejú do kytice interpretovaných verzií príbehov o slovenskej mafiánskej minulosti, ktorá nemá konca.

„Snažím sa k námetu pristupovať bez predsudkov, no v scenári nenachádzam postavu, ktorá by vyvažovala antihrdinu Mikiho, ani hlbšie posolstvo, ktoré by potlačilo do úzadia priamočiary príbeh úspešného mafiána z 90. rokov,“ píše dramaturg Ondrej Starinský v hodnotení Audiovizuálneho fondu na žiadosť o dotáciu z roku 2020. Registračný systém uvádza, že filmový dvojprojekt, v tom čase vo fáze vývoja, nepresvedčil členov komisie o tom, že Slovensko potrebuje dva kinofilmy, ktoré chtiac či nechtiac „môžu vytvoriť Mikulášovi Černákovi pomníček, dokonca ešte počas života,“ hodnotila producentka Barbara Hessová.

MIKI napokon v roku 2023 získal dotáciu 337 500 eur. V súčasnosti sa pripravuje štvordielna televízna miniséria, ktorú fond podporil sumou 200 000 eur. V súčasnosti sa strihá a mala by byť dokončená do leta. Na jeseň ju uvedú TV JOJ a Česká televízia, zahraničným televíziám a streamovacím platformám ju produkcia začne ponúkať v máji počas festivalu v Cannes.

Ku vzniku minisérie sa komisia AVF slovami režiséra Antona Šulíka vyjadrila, že projekt v danej podobe „v sebe nesie tvorivú ambíciu a náročnosť pre tento divácky atraktívny žáner“ a vyslovila vieru, že „kvalita pripravenosti, stav rozpracovanosti, producentská odvaha a presvedčenie dovedú toto dielo do zdarného konca“.

Nešťastná doba

V promo kampani sa diváci len postupne dozvedali o tom, že filmy budú dva. Diskusia prúdila aj cez sociálne siete. Rozhorčenú reakciu na familiárny názov MIKI zverejnil ešte pred premiérou filmu vo facebookovom statuse scenárista a producent Maroš Hečko, ktorý sa vyjadril, že „robiť hrdinu filmu zo zabijaka, ktorý má na krku pravdepodobne viac ako tridsať vrážd, je stále nažive, sedí v Leopoldove a navyše žiada o predčasné prepustenie, je v dnešnej pohnutej dobe veľmi nešťastné“.

Pod statusom sa objavili desiatky komentárov, ozvali sa aj viacerí filmári, mnohí diskutujúci s názorom súhlasili, nie však všetci.

„Môj status k prvému dielu MIKI nebol o filme ani o jeho kvalitách,“ reaguje dnes filmár. „Neskôr som si ho pozrel v kine. Tam som zažil, ako sa niektorí chlapci v sále postavili a začali tlieskať v momente, keď Miki vpáli niekomu guľku do čela. Takže aj po zhliadnutí si stojím za tým, čo som v statuse napísal.“

Je presvedčený, že o masovom vrahovi, ktorý si filmami privolal obrovskú publicitu a čochvíľa ide žiadať súd o predčasné prepustenie, by sa filmy točiť nemali. „No asi sa to ľuďom páči. Chodia do kina a prvý diel je už hitom na Netflixe. Herci, tvorcovia filmu a producenti sú na ten úspech hrdí, ako počuť z médií,“ dodáva.

„Estetizovanie filmovým jazykom považujem za jeden zo zásadných problémov týchto filmov.“
Pavol Minár, mediálny analytik

Foto: PubRes/Anton Faraonov

Pre dobrý príbeh

Podľa mediálneho experta Pavla Minára sa už počas natáčania filmov MIKI a ČERNÁK s vidinou dobrého príbehu zámerne púšťali na verejnosť správy a informácie o tom, ako sa pracovalo so spisom odsúdeného, ako ho tvorcovia osobne navštívili vo väzení, ako sa s ním pri kreovaní charakteru postavy stretol hlavný herecký predstaviteľ a ako naňho odsúdený silno zapôsobil. Konzultácie s ním spomenul v rozhovoroch aj scenárista.

„Išlo o jednoznačný biznis model, ktorý sľuboval dobrú návštevnosť. Produkcia si zrátala, že ľudia začínajú chodiť na slovenské filmy, ktoré hovoria o našej minulosti, čo sme už mohli zaznamenať pri tituloch ako Únos, Sviňa či Vojna policajtov, a tak sa tvorcovia rozhodli ísť týmto smerom, pričom vedeli, že vo filmovom priemysle dobre fungujú žánrové filmy. Siahli teda po Černákovi a natočili žánrové dielo,“ hovorí pre Film.sk Pavol Minár. Ešte pred uvedením filmu jedna stávková kancelária ponúkala možnosť staviť si na to, že MIKI sa stane najnavštevovanejším slovenským filmom v ére samostatnosti.