Milan Ondrík ako Mikuláš Černák vo filme režiséra Jakuba Kronera. Foto: PubRes/Joseph Marčinský

téma Filmy o Mikulášovi Černákovi sú určené dospelým, ale na hrôze reality to nič nemení

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Slovenské filmy MIKIČERNÁK vstúpili do kín v období, keď v našej názorovo rozdelenej spoločnosti čoraz viac hrozí príklon k legitimizácii zločinov zastrešených politickou agresiou. V priebehu niekoľkých mesiacov sa oba stali podľa hrubých tržieb komerčne najúspešnejšími titulmi v dejinách slovenského filmu v ére samostatnosti. Pozreli sme sa na ich kampaň, prínos a mediálny dosah. Boli sme zvedaví, čo vniesli do širšej diskusie, ako ich prijali odborníci a kedy môžeme hovoriť o zneužívaní umenia.

Filmový príbeh v dvoch častiach vznikol podľa scenára Mira Šifru v réžii Jakuba Kronera. Hovorí o tom, ako sa v minulosti vďaka napojeniu na slovenské vládne špičky vybudovala mafiánska sieť, v ktorej uviazlo a rukou chladnokrvných vrahov predčasne prišlo o život mnoho ľudí. Oba filmy zároveň otvorili ďalšiu možnosť vracať sa k žijúcej osobe voľakedajšieho kráľa banskobystrického podsvetia Mikuláša Černáka ako predobrazu hlavnej postavy. Pri vzniku scenárov odsúdený sám asistoval.

Vyvažovanie

Pri žiadostiach o dotáciu stála odborná komisia Audiovizuálneho fondu pred otázkou, či tieto projekty ako umelecké diela majú šancu výraznejšie vstúpiť do širokého povedomia o ceste slovenskej spoločnosti, alebo chcú skvelo obstáť v žánri filmovej gangsterky, či iba prispejú do kytice interpretovaných verzií príbehov o slovenskej mafiánskej minulosti, ktorá nemá konca.

Snažím sa k námetu pristupovať bez predsudkov, no v scenári nenachádzam postavu, ktorá by vyvažovala antihrdinu Mikiho, ani hlbšie posolstvo, ktoré by potlačilo do úzadia priamočiary príbeh úspešného mafiána z 90. rokov,“ píše dramaturg Ondrej Starinský v hodnotení Audiovizuálneho fondu na žiadosť o dotáciu z roku 2020. Registračný systém uvádza, že filmový dvojprojekt, v tom čase vo fáze vývoja, nepresvedčil členov komisie o tom, že Slovensko potrebuje dva kinofilmy, ktoré chtiac či nechtiac „môžu vytvoriť Mikulášovi Černákovi pomníček, dokonca ešte počas života,“ hodnotila producentka Barbara Hessová.

MIKI napokon v roku 2023 získal dotáciu 337 500 eur. V súčasnosti sa pripravuje štvordielna televízna miniséria, ktorú fond podporil sumou 200 000 eur. V súčasnosti sa strihá a mala by byť dokončená do leta. Na jeseň ju uvedú TV JOJ a Česká televízia, zahraničným televíziám a streamovacím platformám ju produkcia začne ponúkať v máji počas festivalu v Cannes.

Ku vzniku minisérie sa komisia AVF slovami režiséra Antona Šulíka vyjadrila, že projekt v danej podobe „v sebe nesie tvorivú ambíciu a náročnosť pre tento divácky atraktívny žáner“ a vyslovila vieru, že „kvalita pripravenosti, stav rozpracovanosti, producentská odvaha a presvedčenie dovedú toto dielo do zdarného konca“.

Foto: PubRes/Jozef Marčinský
Foto: PubRes/Jozef Marčinský

MIKI a ČERNÁK (Slovensko/Česko, 2024, 2025)

* V slovenských kinách oba filmy dokopy v súčasnosti zaznamenávajú historicky najvyššiu návštevnosť a najväčšie hrubé tržby.
* Podľa údajov z Únie filmových distribútorov prvý videlo od premiéry v auguste minulého roka 378 694 divákov. Druhý si k 21. marcu 2025 v kinách pozrelo 400 289 divákov a zaznamenal hrubé tržby vo výške 3 263 349 eur.
* V počte divákov dosiahol viac ako 400-tisícovú návštevnosť iba film Bathory (réžia Juraj Jakubisko, 2008), ktorý v slovenských kinách videlo 432 300 ľudí.
* Titul Sviňa (réžia Mariana Čengel Solčanská, Rudolf Biermann, 2020) si ich do kín prišlo pozrieť 396 312.

Nešťastná doba

V promo kampani sa diváci len postupne dozvedali o tom, že filmy budú dva. Diskusia prúdila aj cez sociálne siete. Rozhorčenú reakciu na familiárny názov MIKI zverejnil ešte pred premiérou filmu vo facebookovom statuse scenárista a producent Maroš Hečko, ktorý sa vyjadril, že „robiť hrdinu filmu zo zabijaka, ktorý má na krku pravdepodobne viac ako tridsať vrážd, je stále nažive, sedí v Leopoldove a navyše žiada o predčasné prepustenie, je v dnešnej pohnutej dobe veľmi nešťastné“.

Pod statusom sa objavili desiatky komentárov, ozvali sa aj viacerí filmári, mnohí diskutujúci s názorom súhlasili, nie však všetci.

Môj status k prvému dielu MIKI nebol o filme ani o jeho kvalitách,“ reaguje dnes filmár. „Neskôr som si ho pozrel v kine. Tam som zažil, ako sa niektorí chlapci v sále postavili a začali tlieskať v momente, keď Miki vpáli niekomu guľku do čela. Takže aj po zhliadnutí si stojím za tým, čo som v statuse napísal.

Je presvedčený, že o masovom vrahovi, ktorý si filmami privolal obrovskú publicitu a čochvíľa ide žiadať súd o predčasné prepustenie, by sa filmy točiť nemali. „No asi sa to ľuďom páči. Chodia do kina a prvý diel je už hitom na Netflixe. Herci, tvorcovia filmu a producenti sú na ten úspech hrdí, ako počuť z médií,“ dodáva.

Foto: PubRes/Anton Faraonov

Estetizovanie filmovým jazykom považujem za jeden zo zásadných problémov týchto filmov.
Pavol Minár, mediálny analytik

Foto: PubRes/Anton Faraonov

Pre dobrý príbeh

Podľa mediálneho experta Pavla Minára sa už počas natáčania filmov MIKIČERNÁK s vidinou dobrého príbehu zámerne púšťali na verejnosť správy a informácie o tom, ako sa pracovalo so spisom odsúdeného, ako ho tvorcovia osobne navštívili vo väzení, ako sa s ním pri kreovaní charakteru postavy stretol hlavný herecký predstaviteľ a ako naňho odsúdený silno zapôsobil. Konzultácie s ním spomenul v rozhovoroch aj scenárista.

Išlo o jednoznačný biznis model, ktorý sľuboval dobrú návštevnosť. Produkcia si zrátala, že ľudia začínajú chodiť na slovenské filmy, ktoré hovoria o našej minulosti, čo sme už mohli zaznamenať pri tituloch ako Únos, Sviňa či Vojna policajtov, a tak sa tvorcovia rozhodli ísť týmto smerom, pričom vedeli, že vo filmovom priemysle dobre fungujú žánrové filmy. Siahli teda po Černákovi a natočili žánrové dielo,“ hovorí pre Film.sk Pavol Minár. Ešte pred uvedením filmu jedna stávková kancelária ponúkala možnosť staviť si na to, že MIKI sa stane najnavštevovanejším slovenským filmom v ére samostatnosti.





Titulná fotografia: Milan Ondrík ako MIKI vo filme režiséra Jakuba Kronera.
Foto: PubRes/Joseph Marčinský

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Tvoje meno. Foto. ASFK

návraty Tvoje meno.

Japonského režiséra Makota Šinkaia už pred rokmi média označili ako „nového Hajaoa Mijazakiho“. Mohlo by sa zdať, že toto označenie musí byť pre tvorcu animovaných filmov komplimentom. Hajao Mijazaki je predsa s prehľadom najväčšou osobnosťou japonského anime od čias Osamua Tezuku. Muža ktorý doslova anime ako také stvoril. A predsa Šinkai proti tomuto označeniu viackrát protestoval. Jeho dôvod je však pochopiteľný – tvrdí, že Mijazaki už existuje, a preto sa možno stať len „druhým Mijazakim“. Zatiaľ čo on chce byť prvým Šinkaiom. Ciele si veru kladie vysoké, avšak bez nich by to určite nedotiahol tak ďaleko. Porovnávania s Mijazakim pritom možno u Šinkaia pochopiť. Jeho tvorba je charakteristická jasným rukopisom nielen po vizuálnej, ale najmä príbehovej stránke. Navyše je prvým režisérom, ktorému sa podarilo zosadiť z trónu najzárobkovejšieho japonského filmu všetkých čias práve Mijazakiho magnum opus – Cestu do fantázie (2001). Podarilo sa mu to v roku 2016 s jeho azda najznámejším filmom Kimi no Na Wa. Po desiatich rokoch od pôvodnej premiéry prichádza pod názvom Tvoje meno. aj do našich kín.  Najpopulárnejší film katastrofickej trilógie Tento film tvorí spolu s dvomi neskoršími Šinkaiovými dielami, Tenki no Ki (v preklade Dieťa počasia, anglicky distribuované pod názvom Weathering With You) a Suzume no Todžimari (distribuované u nás pod názvom Suzume) tzv. katastrofickú...
Záber z filmu Kavej 2 režiséra Lukáša Zednikoviča a scenáristky Michaely Zakuťanskej. Foto: Continental Film

Kavej 2 – babská jazda s jasným cieľom. Príbeh východniarskej lásky pokračuje

Druhý filmový diel komédie Kavej 2 sa už uvádza v predpremiérach. Letnú kampaň spojenú so živou šou na amfiteátroch rozbehli tvorcovia na Zemplínskej Šírave. Pokračovať budú v amfiteátroch v Košiciach (17. júla), Prešove (18. júla), Banskej Bystrici (19. júla), Martine (21. júla), Nitre (22. júla) a v Senci (23. júla). Do kín príde nová slovenská komédia režiséra Lukáša Zednikoviča 23. júla. Veronika zažije sklamanie v láske a Klára sa rozhodne vziať ju na Šíravu. V spoločnosti ďalších kamošiek a mladých matiek rozbiehajú babskú jazdu s jasným cieľom – nájsť Veronike nového chlapa. Kým jej hľadajú princa na bielom koni, chlapi s deťmi sa vydávajú za dobrodružstvom. Vitajte v príbehu Kavej 2, filmového pokračovania značky Kavej. Humor a stereotypy Projekt svojho času začínal ako internetový seriál s názvom Kavej: Z východu na západ, uvádzali ho v rokoch 2019 až 2021. Režisér Lukáš Zednikovič a scenáristka Michaela Zakuťanská v ňom formou krátkych desaťminútových skečov vtipne zachytávali život dvoch východniarok v Bratislave. Seriál si na platformách YouTube a Mall.TV vybudoval veľkú fanúšikovskú základňu, vďaka čomu sa v lete 2024 dočkal celovečernej filmovej adaptácie. Komédia Kavej dosiahla mimoriadny divácky úspech. Publikum oceňovalo najmä autentický regionálny humor, hoci kritici narážali na stereotypy, v dôsledku ktorých príbeh nie je celkom funkčný. V každom prípade, keďže prvý diel...
Anča Award 2026 Záber z filmu Boh je plachý. Foto: Fest Anča

Fest Anča 2026 ocenil snímky Boh je plachý aj Turisti

Hlavnú cenu Anča Award 2026 získal na 19. ročníku Medzinárodného filmového festivalu animácie Fest Anča film Boh je plachý francúzskeho režiséra Jocelyna Charlesa. Za najlepší slovenský film vyhlásili Turistov Mária Kraľovič. Obe snímky sa vďaka svojmu víťazstvu kvalifikovali, aby sa mohli uchádzať o Oscara. Film Boh je plachý zobrazuje zobrazuje cestu vlakom dvoch priateľov. Čas si krátia kreslením najhlbších strachov. „Precízna ručne kreslená animácia a jasná farebná paleta ostro kontrastujú s hlboko znepokojujúcim príbehom. Na konci tejto cesty sa hranica medzi realitou a podvedomím úplne rozplynie,“ vyhlásila o filme medzinárodná porota v zložení Lise Fearnley, Luca Tóth a Philip Ullman. Čestné uznanie porota potom udelila portugalsko-francúzskej koprodukcii Opustený pes režisérky Marty Reis Andrade. Film zachytáva pocit samoty počas návratu na miesto, ktoré bolo kedysi našim domovom, a nostalgiu, ktorá sprevádza vyrovnávanie sa s odchodom blízkeho človeka. Rovnaká porota rozhodovala aj o cene v kategórii krátkych študentských filmov. Anča Award v nej získal britský film Skrat! režisérky Lizzie Watts. Rozpráva o o mužovi, ktorý uviazne niekde medzi snom a realitou, vďaka čomu prežije spirituálne osvietenie. Porota uviedla, že film oslavuje niečo úprimné a hlboko ľudské: komunitu, prítomnosť a tichú radosť zo zdieľaného momentu. Plná otázok, ktoré sa dotýkajú prechodu z chaosu detstva do dospelosti je japonská...
Zobraziť všetky články