Záber z filmu Hlas sirén

17. Fest Anča

Sloboda so zodpovednosťou ako nádej pre dnešok i budúcnosť

Eva Šošková

Písmo: A- | A+

Na Fest Anču chodím už niekoľko rokov, popravde si ani nepamätám koľko. Počas 17. ročníka, ktorý sa konal od 25. do 30. 6., som si ešte intenzívnejšie uvedomovala, aké náročné je z bohatej ponuky festivalu vyskladať si svoj vlastný program a pospájať jednotlivé časové okná do logickej skladačky. Obzvlášť preto, že tentokrát ste na festivale so mnou.

Mojou prioritou bolo sledovať, aký obraz súčasného sveta festival ponúka, najmä prostredníctvom súťažného výberu filmov a taktiež v sekcii Fokus s hlavnou témou festivalu. Väčšina sprievodných programov a tematických pásiem mi, žiaľ, pre tento prístup ušla, nestihla som ani súťaž videoklipov.

Trailer víťazného filmu Hlas sirén.

S tým filmovým obrazom sveta to však nebude také jednoduché. Vzhľadom na špecifiká festivalovej animácie, ktorá je často založená na tvorbe významov prostredníctvom asociácií a vyvolávaní nešpecifických emócií surreálnou povahou tekutého výtvarného štýlu – metamorfózou obrazov – je výrazne ku konštrukcii obrazu sveta prizývaný divák. V tom tkvie krása aj náročnosť takéhoto typu festivalov. Väčšinou sa animácia vymedzuje voči klasickému filmovému rozprávaniu s jasnou kauzalitou, figurálnosťou a budovaním konzistentného priestoru a času, čo núti diváka v každom momente pozorne sledovať plátno a neustále pracovať na významoch. Je tu aj možnosť odpútať sa od racionalizácie dívania sa a nechať sa unášať možnými svetmi animácie. To som si však tento rok nedovolila.

Na druhú stranu, filmy so širokými možnosťami interpretácie podnecujú voľný tok myšlienok a neokliešťujú divácke myslenie, takže ich možno vnímať ako naozaj slobodné umenie. Festival nie je slobodný len pre divákov, ale aj pre autorov. Prejavuje sa to nielen vo formálnych a štylistických aspektoch filmov, ale aj v ich témach, ktoré sú v spoločnosti často tabu – násilie, erotika, viera v kontexte sexuality a agresivity.

Témou festivalu bola „nočná mora“ a festivalové pásma sa zamerali na úzkostný účinok, sklamané očakávania, negatívnych hrdinov, nepríjemné rituály, ale aj trpké tvrdenie, že „na všetkom zlom je niečo dobré“. Výber filmov mohol slúžiť ako saturácia depresívnych, úzkostných a agresívnych emócií a v jednom z pásiem sa tieto emócie mohli uvoľniť prostredníctvom čierneho humoru. Súčasťou premietaní boli aj rozhovory s rôznymi odborníkmi o daných podtémach nočných môr. „Chceme ísť smerom k ľuďom a ukazovať im, že animované filmy riešia veci, ktoré riešime aj my v spoločnosti, že filmy sú zrkadlo. Tieto rozhovory sú unikátne – nikde na žiadnom festivale som nevidel nič podobné. Filmové pásma s prednahratými diskusiami sú branding Fest Anče,“ priblížil koncept rozhovorov programový riaditeľ Jakub Spevák. Odborníci a aktivisti vnímali strasti života – nočné mory – ako príležitosť na osobnostný i spoločenský rast.

Medzinárodnú súťaž krátkych animovaných filmov odštartoval slovenský film Martina Smatanu s príznačným názvom Ahoj leto (2024). Pásmo teda začalo ľahko, s nadhľadom a humorom. Potom to už išlo „dolu vodou“ do útrob ľudských strachov založených na tabu, pokrytectve a hľadaní vlastného miesta v zložitom vnútornom i vonkajšom svete. Filmy prinášali existenciálnu úzkosť.

Záber z filmu Ahoj leto.

Ako upozorňuje Jakub Spevák, súťažné pásma sa snažili odľahčiť: „Pristúpili sme k tomu, že sa snažíme do každého pásma dať jeden-dva filmy, ktoré sú humorné, aby to nebolo úplne temné.“ Napriek tejto snahe pôsobili pásma dosť ťaživo. Tematicky sa filmy dotýkali sociálnej úzkosti, hľadania vlastnej identity, rodinných vzťahov, adaptačnej poruchy, zdravotnej úzkosti, ale najmä telesnosti a telesnej integrity v spojení so sexualitou a zdravím. Často sa objavovali témy smrti a dospievania, resp. nemožnosti mladých osamostatniť sa kvôli ekonomickej situácii. „Filmy do súťaže nevyberáme podľa témy festivalu. Ale tento rok som už počul od veľa ľudí, že tú nočnú moru vidia aj v súťažných, aj v nesúťažných sekciách. Filmy odrážajú svet a my sa snažíme tému festivalu vyberať v závislosti od toho, čo vnímame ako spoločensky pálčivú tému,“ vysvetľuje Jakub Spevák.

Tak ako väčšina divákov, aj väčšina filmových postáv boli mladí ľudia – teenageri, adolescenti, mladí dospelí, a v menšej miere ľudia v strednom veku. Je otázkou, v akom veku sú autori a autorky filmov; predpokladám, že v podobnom, keďže až tretinu filmov tvoria tie študentské. Festival tak vytvára obraz sveta mladých ľudí, špeciálne z prostredia výtvarných umelcov. Nie je to homogénna skupina, ale určite sa vo veľkej miere stretávajú vo svojich politických názoroch. V súčasnej politickej situácii cítia silné ohrozenie svojej profesie a premýšľajú, čo ďalej. Tieto slová zaznievali aj počas Industry programu (napr. v diskusii o profesii producenta v autorských projektoch). Svet týchto ľudí sa zdá temný.

V súvislosti s premietanými filmami a náladami v spoločnosti bolo veľmi funkčné, že pred projekciami pre dospelých sa na plátne zjavil nápis informujúci o duševnom zdraví a poskytujúci kontakt na rýchlu pomoc v prípade ťaživých duševných stavov. Festival tak demonštruje svoju spoločenskú rolu, ktorú si organizačný tím uvedomuje a ktorej sa, zhostil naozaj zodpovedne. Bezpečný priestor sa snaží vytvoriť aj úvodným titulkom prijímajúcim inakosť a odmietajúcim poškodzujúce správanie, ale tiež fyzickým miestom v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie, kde sa v prípade zahltenia podnetmi alebo prípadného šoku môžu návštevníci stíšiť a stabilizovať.

Medzinárodnú súťaž kopírovala slovenská. Temné filmy sa týkali zblúdených duší v hororovej štylizácii, intimity, vydierania cez internet, otroctva a dospievania. Domáca súťaž však priniesla aj pozitívne obrazy slovenského folklóru v interpretácii Kaoru Furuko, mladej ženy pôvodom z východného kultúrneho okruhu, a aj tu súťažil slnečný film Martina Smatanu Ahoj leto.

Najlepší slovenský krátky animovaný film: Bolavlk (Niko Mlynarčík, ČR, 2023)

Zdieľanie smútku a obáv posilňuje vzájomné vzťahy, v ktorých tkvie pre smútiacich nádej. Ako povedal Martin Smatana na záverečnom ceremoniáli: „Toto je jediná nočná mora, z ktorej sa nechcem zobudiť. A to je vlastne sen.“
_______________

Víťazné filmy:

Najlepší krátky animovaný film: Hlas sirén (r. Gianluigi Toccafondo, Francúzsko, Taliansko, 2023)
Najlepší krátky animovaný film – Špeciálne uznanie: Jar (r. Pernille Kjaer, Dánsko, 2023)
Najlepší študentský krátky animovaný film: Vlákna (r. Zhen Li, Spojené štáty, 2022)
Najlepší študentský krátky animovaný film – Špeciálne uznanie:  Rúry (r. Kilian Feusi, Jessica Meier, Sujanth Ravichandran, Švajčiarsko, 2022)
Najlepší slovenský krátky animovaný film: Bolavlk (Niko Mlynarčík, Česká republika, 2023)
Najlepší slovenský krátky animovaný film – Špeciálne uznanie: Ahoj leto (Martin Smatana, Veronika Zacharová, Slovensko, 2024)
Najlepší animovaný videoklip: D’un Feu Secret  (r. Amanda Bonaiuto, Spojené štáty, 2023)
Najlepší animovaný videoklip – Špeciálne uznanie: Worm (Mattis Dovier, Yoann Dovier, Francúzsko, 2023)
Najlepší animovaný film pre deti: Baterková mama (Seungbae Jeon, Kórejská republika, 2023)

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

33. Febiofest Záber z filmu Ružové sny. Foto: archív SFÚ

33. MFF Febiofest pripomenie Hanáka, Wajdu, Kubricka aj Borušovičovú

Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava ponúkne až do 17. marca v kinách Lumière a Mladosť súťažné sekcie, nové snímky z veľkých svetových festivalov, ale aj filmové klasiky. „Mne osobne je veľmi blízka sekcia Zrkadlo minulosti – filmy staršieho dátumu, ktoré sú stále mimoriadne atraktívne aj pre dnešného diváka,“ hovorí prezident festivalu Peter Dubecký. Jedným z týchto titulov bude klasika zo zbierky Slovenského filmového ústavu Ružové sny (1976), ktorá si tento rok pripomína 50 rokov od svojho vzniku. „Je to poetický príbeh krásnej Johanky v podaní Ivy Bittovej a Juraja Nvotu ako poštára Jakuba. Aj po päťdesiatich rokoch si ho opäť veľmi rád pozriem a verím, že si ho radi vychutnajú aj diváci,“ približuje prezident MFF Febiofest Bratislava. Na slávnostnom uvedení sa osobne zúčastní režisér Dušan Hanák spolu so scenáristom Dušanom Dušekom, kameramanom Dodom Šimončičom a hlavným predstaviteľom Jurajom Nvotom. Uvedením titulu Vadí – nevadí chce 33. Febiofest vzdať poctu režisérke, scenáristke, spisovateľke a pedagogičke Eve Borušovičovej. Zomrela vlani vo veku 55 rokov. „Je fajn, že si Evu pripomenieme rok po jej smutnom odchode filmom, ktorý sa dnes už nehrá ani v kinách, ani v televízii a ktorý vytvorila spolu so svojou sestrou,“ pokračuje Peter Dubecký. Vo filme účinkujú Alexander Bárta,...
recenzia Otec Matka Sestra Brat Záber z filmu Otec Matka Sestra Brat . Foto: FILMTOPIA

recenzia Otec Matka Sestra Brat

Otec Matka Sestra Brat – názov nového filmu Jima Jarsmucha odkazuje na staré šlabikárové predstavy o ukážkovej nukleárnej rodine, svete pre seba, s presne zadefinovanými rodovými a sociálnymi rolami. No namiesto jednej rodiny prezentuje sled troch poviedok. Ich tituly odkazujú vždy iba na jeden segment šlabikárovej predstavy a ich obsah na jej vážne narušenie. V prvej poviedke otec upratuje svoj dom kdesi v zasneženom zapadákove (tak ho nazve dcéra) Spojených štátov. Zdá sa, že v skutočnosti iba nemotorne prekladá krabice z jedného miesta na druhé. Nestihne ani rozvešať bielizeň, kým dorazia jeho dve dospelé deti. Huhňavo a ustarostene sa im potom snaží niečo ponúknuť. No prinesie iba vodu a zrejme vo svojej zanedbanosti a dezorientácii nič iné doma ani nemá. (Chvíľu ho podozrievame, že voda je iba maskovací manéver skrývajúci jeho alkoholizmus, no množstvo kníh z antickej literatúry a kritickej filozofie, aj nádherný výhľad na jazero ako vytrhnutý z Thoreauovho Waldenu alebo života v lese naznačujú niekdajší potenciál. Rolexky na jeho ruke zas skrývajú tajomstvo, ktoré vyjde na povrch v závere). V ďalšej poviedke matka, vytrhnutá z celkom iného sveta, elegantná dáma v červených šatách, telefonuje s terapeutkou predtým, ako uvíta svoje dve dcéry. A v tretej sa brat so sestrou vezú ulicami Paríža na ceste k prázdnemu bytu po svojich rodičoch. Tí zahynuli počas leteckého nešťastia. Tajnosti, klamstvá aj teplo...
Bratislava Industry Days 2026 Antonie Formanová v pripravovanom filme Zviera. Foto: HITCHHIKER Cinema

Bratislava Industry Days predstaví na Febiofeste 17 pripravovaných filmov

Bratislava Industry Days je podujatie určené pre filmových profesionálov a profesionálky. Jeho zámerom je vytvoriť a prehĺbiť spoluprácu slovenských filmárov s medzinárodným prostredím. V rámci prezentácie pripravovaných filmov Works in Progress tento rok predstaví 17 projektov z regiónu strednej Európy. Projekty sú v rôznom štádiu vzniku. Bratislava Industry Days sa uskutoční počas MFF Febiofest v dňoch od 15. do 17. marca v Kine Lumière. Bratislava Industry Days prepája filmových profesionálov a profesionálky predovšetkým v regióne strednej Európy. Tento rok sa uskutoční už 11. ročník podujatia. Prezentácia pripravovaných filmov  Works in Progress ako každoročne predstaví originálne pripravované projekty. „Celkovo sa účastníkom a účastníčkam predstaví 17 projektov. Sú medzi nimi hrané, dokumentárne aj animované filmy, dlhometrážne aj krátkometrážne. Z nich je 11 slovenských, z toho je 8 s plnou alebo majoritnou účasťou. Ide o filmové projekty s medzinárodným potenciálom,“ hovorí Tomáš Hudák z Národného kinematografického centra SFÚ, koordinátor Bratislava Industry Days. Medzi vybrané slovenské a koprodukčné projekty sa dostali pripravované hrané filmy 9 mesiacov režisérky Anny Ahaliievy, Attention Whores Alice Bednárikovej či Hodina medzi psom a vlkom Terézie Halamovej. Predstaví sa aj Pásmo Michala Baláža a Zvíře Milady Těšitelovej. Prezentovať sa budú aj dokumenty 66852/Reimagined Radka Ševčíka, Práve som prišla do izby a neviem prečo som to urobila Evy Sajanovej, Hranice našej bolesti Kvet Nguyễn,...
Zobraziť všetky články