Záber z filmu Hlas sirén

17. Fest Anča

Sloboda so zodpovednosťou ako nádej pre dnešok i budúcnosť

Eva Šošková

Na Fest Anču chodím už niekoľko rokov, popravde si ani nepamätám koľko. Počas 17. ročníka, ktorý sa konal od 25. do 30. 6., som si ešte intenzívnejšie uvedomovala, aké náročné je z bohatej ponuky festivalu vyskladať si svoj vlastný program a pospájať jednotlivé časové okná do logickej skladačky. Obzvlášť preto, že tentokrát ste na festivale so mnou.

Mojou prioritou bolo sledovať, aký obraz súčasného sveta festival ponúka, najmä prostredníctvom súťažného výberu filmov a taktiež v sekcii Fokus s hlavnou témou festivalu. Väčšina sprievodných programov a tematických pásiem mi, žiaľ, pre tento prístup ušla, nestihla som ani súťaž videoklipov.

Trailer víťazného filmu Hlas sirén.

S tým filmovým obrazom sveta to však nebude také jednoduché. Vzhľadom na špecifiká festivalovej animácie, ktorá je často založená na tvorbe významov prostredníctvom asociácií a vyvolávaní nešpecifických emócií surreálnou povahou tekutého výtvarného štýlu – metamorfózou obrazov – je výrazne ku konštrukcii obrazu sveta prizývaný divák. V tom tkvie krása aj náročnosť takéhoto typu festivalov. Väčšinou sa animácia vymedzuje voči klasickému filmovému rozprávaniu s jasnou kauzalitou, figurálnosťou a budovaním konzistentného priestoru a času, čo núti diváka v každom momente pozorne sledovať plátno a neustále pracovať na významoch. Je tu aj možnosť odpútať sa od racionalizácie dívania sa a nechať sa unášať možnými svetmi animácie. To som si však tento rok nedovolila.

Na druhú stranu, filmy so širokými možnosťami interpretácie podnecujú voľný tok myšlienok a neokliešťujú divácke myslenie, takže ich možno vnímať ako naozaj slobodné umenie. Festival nie je slobodný len pre divákov, ale aj pre autorov. Prejavuje sa to nielen vo formálnych a štylistických aspektoch filmov, ale aj v ich témach, ktoré sú v spoločnosti často tabu – násilie, erotika, viera v kontexte sexuality a agresivity.

Témou festivalu bola „nočná mora“ a festivalové pásma sa zamerali na úzkostný účinok, sklamané očakávania, negatívnych hrdinov, nepríjemné rituály, ale aj trpké tvrdenie, že „na všetkom zlom je niečo dobré“. Výber filmov mohol slúžiť ako saturácia depresívnych, úzkostných a agresívnych emócií a v jednom z pásiem sa tieto emócie mohli uvoľniť prostredníctvom čierneho humoru. Súčasťou premietaní boli aj rozhovory s rôznymi odborníkmi o daných podtémach nočných môr. „Chceme ísť smerom k ľuďom a ukazovať im, že animované filmy riešia veci, ktoré riešime aj my v spoločnosti, že filmy sú zrkadlo. Tieto rozhovory sú unikátne – nikde na žiadnom festivale som nevidel nič podobné. Filmové pásma s prednahratými diskusiami sú branding Fest Anče,“ priblížil koncept rozhovorov programový riaditeľ Jakub Spevák. Odborníci a aktivisti vnímali strasti života – nočné mory – ako príležitosť na osobnostný i spoločenský rast.

Medzinárodnú súťaž krátkych animovaných filmov odštartoval slovenský film Martina Smatanu s príznačným názvom Ahoj leto (2024). Pásmo teda začalo ľahko, s nadhľadom a humorom. Potom to už išlo „dolu vodou“ do útrob ľudských strachov založených na tabu, pokrytectve a hľadaní vlastného miesta v zložitom vnútornom i vonkajšom svete. Filmy prinášali existenciálnu úzkosť.

Záber z filmu Ahoj leto.

Ako upozorňuje Jakub Spevák, súťažné pásma sa snažili odľahčiť: „Pristúpili sme k tomu, že sa snažíme do každého pásma dať jeden-dva filmy, ktoré sú humorné, aby to nebolo úplne temné.“ Napriek tejto snahe pôsobili pásma dosť ťaživo. Tematicky sa filmy dotýkali sociálnej úzkosti, hľadania vlastnej identity, rodinných vzťahov, adaptačnej poruchy, zdravotnej úzkosti, ale najmä telesnosti a telesnej integrity v spojení so sexualitou a zdravím. Často sa objavovali témy smrti a dospievania, resp. nemožnosti mladých osamostatniť sa kvôli ekonomickej situácii. „Filmy do súťaže nevyberáme podľa témy festivalu. Ale tento rok som už počul od veľa ľudí, že tú nočnú moru vidia aj v súťažných, aj v nesúťažných sekciách. Filmy odrážajú svet a my sa snažíme tému festivalu vyberať v závislosti od toho, čo vnímame ako spoločensky pálčivú tému,“ vysvetľuje Jakub Spevák.

Tak ako väčšina divákov, aj väčšina filmových postáv boli mladí ľudia – teenageri, adolescenti, mladí dospelí, a v menšej miere ľudia v strednom veku. Je otázkou, v akom veku sú autori a autorky filmov; predpokladám, že v podobnom, keďže až tretinu filmov tvoria tie študentské. Festival tak vytvára obraz sveta mladých ľudí, špeciálne z prostredia výtvarných umelcov. Nie je to homogénna skupina, ale určite sa vo veľkej miere stretávajú vo svojich politických názoroch. V súčasnej politickej situácii cítia silné ohrozenie svojej profesie a premýšľajú, čo ďalej. Tieto slová zaznievali aj počas Industry programu (napr. v diskusii o profesii producenta v autorských projektoch). Svet týchto ľudí sa zdá temný.

V súvislosti s premietanými filmami a náladami v spoločnosti bolo veľmi funkčné, že pred projekciami pre dospelých sa na plátne zjavil nápis informujúci o duševnom zdraví a poskytujúci kontakt na rýchlu pomoc v prípade ťaživých duševných stavov. Festival tak demonštruje svoju spoločenskú rolu, ktorú si organizačný tím uvedomuje a ktorej sa, zhostil naozaj zodpovedne. Bezpečný priestor sa snaží vytvoriť aj úvodným titulkom prijímajúcim inakosť a odmietajúcim poškodzujúce správanie, ale tiež fyzickým miestom v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie, kde sa v prípade zahltenia podnetmi alebo prípadného šoku môžu návštevníci stíšiť a stabilizovať.

Medzinárodnú súťaž kopírovala slovenská. Temné filmy sa týkali zblúdených duší v hororovej štylizácii, intimity, vydierania cez internet, otroctva a dospievania. Domáca súťaž však priniesla aj pozitívne obrazy slovenského folklóru v interpretácii Kaoru Furuko, mladej ženy pôvodom z východného kultúrneho okruhu, a aj tu súťažil slnečný film Martina Smatanu Ahoj leto.

Najlepší slovenský krátky animovaný film: Bolavlk (Niko Mlynarčík, ČR, 2023)

Zdieľanie smútku a obáv posilňuje vzájomné vzťahy, v ktorých tkvie pre smútiacich nádej. Ako povedal Martin Smatana na záverečnom ceremoniáli: „Toto je jediná nočná mora, z ktorej sa nechcem zobudiť. A to je vlastne sen.“
_______________

Víťazné filmy:

Najlepší krátky animovaný film: Hlas sirén (r. Gianluigi Toccafondo, Francúzsko, Taliansko, 2023)
Najlepší krátky animovaný film – Špeciálne uznanie: Jar (r. Pernille Kjaer, Dánsko, 2023)
Najlepší študentský krátky animovaný film: Vlákna (r. Zhen Li, Spojené štáty, 2022)
Najlepší študentský krátky animovaný film – Špeciálne uznanie:  Rúry (r. Kilian Feusi, Jessica Meier, Sujanth Ravichandran, Švajčiarsko, 2022)
Najlepší slovenský krátky animovaný film: Bolavlk (Niko Mlynarčík, Česká republika, 2023)
Najlepší slovenský krátky animovaný film – Špeciálne uznanie: Ahoj leto (Martin Smatana, Veronika Zacharová, Slovensko, 2024)
Najlepší animovaný videoklip: D’un Feu Secret  (r. Amanda Bonaiuto, Spojené štáty, 2023)
Najlepší animovaný videoklip – Špeciálne uznanie: Worm (Mattis Dovier, Yoann Dovier, Francúzsko, 2023)
Najlepší animovaný film pre deti: Baterková mama (Seungbae Jeon, Kórejská republika, 2023)

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články