Záber z filmu zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt

Česká kinematografia v roku 2025

Aleš Danielis

Písmo: A- | A+

Neustále som nútený brániť sa proti mylnému zdôrazňovaniu toho, ako covid a následné rozšírenie VOD platforiem znižuje hodnotu aj perspektívu návštev kín,“ píše Aleš Danielis v Správe o stave českej kinematografie v roku 2025. „Záverečné hodnotenie roku 2025 vychádza zo skutočnosti, že išlo o rok veľmi zásadných zmien v oblasti vedenia štátu, kultúry aj kinematografie.

Pravý opak stabilného roku 2024

Rok 2025 bol pravým opakom pomerne stabilného roku 2024. Došlo k miernemu, ale badateľnému poklesu návštevnosti a veľmi výrazne sa zmenila štátna správa aj spôsob začlenenia kinematografie. Štátny fond kinematografie zanikol a s účinnosťou od 1. januára 2025 ho na základe zákona č. 480/2024 Sb., ktorý výrazne upravil pôvodné znenie zákona č. 496/2012 Sb., nahradil Štátny fond audiovízie (SFA).

Do decembra 2025 zastával funkciu ministra kultúry Martin Baxa, jeho námestníkom pre oblasť audiovízie bol Michal Šašek. Od 15. decembra 2025 nastúpil do funkcie ministra kultúry Oto Klempíř. Následne 2. januára 2026 do funkcie námestníka ministra kultúry nastúpil Adam Gody Kocián.

Helena Bezděk Fraňková pokračovala vo funkcii riaditeľky SFA, avšak v júni 2025 oznámila rezignáciu a na jej pozíciu vypísali výberové konanie. V októbri 2025 vybrali Veroniku Slámovú, ktorú menovali do funkcie riaditeľky s účinnosťou od 18. 11. 2025. V rámci SFA zriadili po novom predstavenstvo, ktoré má 15 členov. Za jeho predsedu zvolili Petra Dvořáka. Najpodstatnejšou zmenou bolo rozdelenie rady SFKMG, ktorá rozhodovala o podporách, na štyri samostatné rady SFA. Radu pre podporu kinematografie vedie Peter Badač, Radu pre podporu televíznych diel Milan Kuchynka, Radu pre podporu animácie a videohier Michaela Režová a Radu pre podporu audiovizuálnej infraštruktúry, kľúčovú pre oblasť filmovej distribúcie, vedie Marta Švecová.

Zásadné zmeny, ktorými SFA prechádzal prakticky počas celého roka, samozrejme výrazne obmedzili aj štandardné finančné podpory. Je potrebné si uvedomiť, že nové rady boli menované až 28. mája 2025, nový štatút SFA bol prijatý predstavenstvom až 4. júla 2025 a hlavný strategický dokument KRA (Koncepcia rozvoja audiovízie) bol schválený 5. augusta 2025. Po novom prebehla  aj notifikácia filmových vratiek („pobídek“), ktorých nová verzia je platná až od 1. januára 2026.

Podpora za 165 094 000 Kč

Krátkodobá koncepcia obsahujúca plán výziev pre rok 2025 vzhľadom na transformáciu SFA nebola vydaná. Namiesto toho boli vyhlásené mimoriadne výzvy pre rok 2024, o ktorých Rada rozhodovala až začiatkom roka 2025. Ďalšia krátkodobá koncepcia bola vyhlásená koncom augusta 2025, išlo však už o koncepciu 2026. V priebehu roka 2025 bolo na schválenie podpôr využitých celkovo 132,5 milióna z mimoriadnych výziev pre rok 2024 a 32,6 milióna z koncepcie na rok 2026. V roku 2025 tak bolo rozdelených 165 094 000 Kč.

Celkovo bolo zaregistrovaných 245 žiadostí, z ktorých bolo 155 úspešných. Najväčší objem finančných prostriedkov vo výške 112 500 000 Kč bol tradične pridelený na oblasť výroby, kde však uspelo len 21 z 83 zaregistrovaných žiadostí. Do oblasti propagácie bolo investovaných 34 594 000 Kč, z 61 žiadostí bolo úspešných 52; v jej rámci išlo o účasť českých filmov na festivaloch a celoročnú činnosť inštitúcií. Na filmovú distribúciu bolo vyčlenených 18 000 000 Kč, pričom uspelo 82 zo 101 podaných žiadostí. Nižší objem rozdelených prostriedkov je, samozrejme, ovplyvnený veľmi komplikovaným prechodným obdobím.

Filmové vratky 1 370 580 819 Kč

Medzi veľmi významné zdroje podpory filmového priemyslu v Českej republike patria vratky. V priebehu roka 2025 došlo k množstvu významných úprav,





Záber z filmu Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články