Záber z filmu zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt

Česká kinematografia v roku 2025

Aleš Danielis

Písmo: A- | A+

„Neustále som nútený brániť sa proti mylnému zdôrazňovaniu toho, ako covid a následné rozšírenie VOD platforiem znižuje hodnotu aj perspektívu návštev kín,“ píše Aleš Danielis v Správe o stave českej kinematografie v roku 2025. „Záverečné hodnotenie roku 2025 vychádza zo skutočnosti, že išlo o rok veľmi zásadných zmien v oblasti vedenia štátu, kultúry aj kinematografie.“

Pravý opak stabilného roku 2024

Rok 2025 bol pravým opakom pomerne stabilného roku 2024. Došlo k miernemu, ale badateľnému poklesu návštevnosti a veľmi výrazne sa zmenila štátna správa aj spôsob začlenenia kinematografie. Štátny fond kinematografie zanikol a s účinnosťou od 1. januára 2025 ho na základe zákona č. 480/2024 Sb., ktorý výrazne upravil pôvodné znenie zákona č. 496/2012 Sb., nahradil Štátny fond audiovízie (SFA).

Do decembra 2025 zastával funkciu ministra kultúry Martin Baxa, jeho námestníkom pre oblasť audiovízie bol Michal Šašek. Od 15. decembra 2025 nastúpil do funkcie ministra kultúry Oto Klempíř. Následne 2. januára 2026 do funkcie námestníka ministra kultúry nastúpil Adam Gody Kocián.

Helena Bezděk Fraňková pokračovala vo funkcii riaditeľky SFA, avšak v júni 2025 oznámila rezignáciu a na jej pozíciu vypísali výberové konanie. V októbri 2025 vybrali Veroniku Slámovú, ktorú menovali do funkcie riaditeľky s účinnosťou od 18. 11. 2025. V rámci SFA zriadili po novom predstavenstvo, ktoré má 15 členov. Za jeho predsedu zvolili Petra Dvořáka. Najpodstatnejšou zmenou bolo rozdelenie rady SFKMG, ktorá rozhodovala o podporách, na štyri samostatné rady SFA. Radu pre podporu kinematografie vedie Peter Badač, Radu pre podporu televíznych diel Milan Kuchynka, Radu pre podporu animácie a videohier Michaela Režová a Radu pre podporu audiovizuálnej infraštruktúry, kľúčovú pre oblasť filmovej distribúcie, vedie Marta Švecová.

Zásadné zmeny, ktorými SFA prechádzal prakticky počas celého roka, samozrejme výrazne obmedzili aj štandardné finančné podpory. Je potrebné si uvedomiť, že nové rady boli menované až 28. mája 2025, nový štatút SFA bol prijatý predstavenstvom až 4. júla 2025 a hlavný strategický dokument KRA (Koncepcia rozvoja audiovízie) bol schválený 5. augusta 2025. Po novom prebehla  aj notifikácia filmových vratiek („pobídek“), ktorých nová verzia je platná až od 1. januára 2026.

Podpora za 165 094 000 Kč

Krátkodobá koncepcia obsahujúca plán výziev pre rok 2025 vzhľadom na transformáciu SFA nebola vydaná. Namiesto toho boli vyhlásené mimoriadne výzvy pre rok 2024, o ktorých Rada rozhodovala až začiatkom roka 2025. Ďalšia krátkodobá koncepcia bola vyhlásená koncom augusta 2025, išlo však už o koncepciu 2026. V priebehu roka 2025 bolo na schválenie podpôr využitých celkovo 132,5 milióna z mimoriadnych výziev pre rok 2024 a 32,6 milióna z koncepcie na rok 2026. V roku 2025 tak bolo rozdelených 165 094 000 Kč.

Celkovo bolo zaregistrovaných 245 žiadostí, z ktorých bolo 155 úspešných. Najväčší objem finančných prostriedkov vo výške 112 500 000 Kč bol tradične pridelený na oblasť výroby, kde však uspelo len 21 z 83 zaregistrovaných žiadostí. Do oblasti propagácie bolo investovaných 34 594 000 Kč, z 61 žiadostí bolo úspešných 52; v jej rámci išlo o účasť českých filmov na festivaloch a celoročnú činnosť inštitúcií. Na filmovú distribúciu bolo vyčlenených 18 000 000 Kč, pričom uspelo 82 zo 101 podaných žiadostí. Nižší objem rozdelených prostriedkov je, samozrejme, ovplyvnený veľmi komplikovaným prechodným obdobím.

Filmové vratky 1 370 580 819 Kč

Medzi veľmi významné zdroje podpory filmového priemyslu v Českej republike patria vratky. V priebehu roka 2025 došlo k množstvu významných úprav,





Záber z filmu Zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt SK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Zobraziť všetky články