Myslím si…

Každá zmena prináša niečo pozitívne a touto optikou sa pozerám aj na prechod Film.sk z tlačenej podoby na online verziu. V prvom rade Film.sk získa na aktuálnosti. Nebudú ho obmedzovať termíny uzávierky, ktoré redakcii často znemožňovali reagovať na aktuálne podnety. Časopis tak dostane príležitosť stať sa flexibilnejším médiom, ktoré je na tepe doby. Druhou výsadou časopisu bude jeho neobmedzená dostupnosť. Doteraz sa Film.sk predával na vybraných miestach, no prechodom do online priestoru bude prístupný odkiaľkoľvek. Ľahko sa k nemu pripoja čitatelia zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Bude to veľká príležitosť rozširovať čitateľskú základňu. Aktuálnosť a čitateľská prístupnosť sú základné predpoklady pre každé médium, ktoré sa chce v online priestore uchytiť, no dôležitou devízou je aj kvalitný obsah a ten podľa mňa Film.sk má. Hoci som „stará škola“ a bude mi chýbať tlačiarenská vôňa a možnosť listovať v časopise, verím, že Film.sk zo zmeny na online časopis vyťaží čo najviac.

Simona Nôtová, šéfredaktorka Film.sk 2000 – 2012

Film.sk prechádza na webovú verziu, a je to dobre. Hoci sa mi to nepíše ľahko. Na to som bol v jeho živote až príliš ponorený. Pred rokmi sme sa pokúsili časopis v tlačenej podobe reštartovať. Jeho predajnosť nebola uspokojivá a skúšali sme to zvrátiť inak ako utlmením jeho výroby. Filmový ústav investoval do väčšieho formátu, v plnej farbe a s upraveným dizajnom. Chceli sme na Film.sk strhnúť viac pozornosti, ukázať aj navonok, že to môže byť sebavedomý časopis. Možno sme nespravili dosť pre to, aby sa naplnili naše očakávania. Možno sa to ani nedalo. Isté je, že v predajnosti sa zázraky neudiali. Škoda. Koniec tlačenej verzie je teda logickým vyústením. No podstatné je, že Film.sk prežije. Hoci v inom „skupenstve“. A keďže za ním stojí partia kompetentných ľudí, a ak pri ňom zostanú aj kvalitní externí autori, nebude to len prežívanie. Môže to byť ešte živší magazín ako doteraz. Napokon, aj tá tlačená verzia ostane navždy súčasťou jeho identity. Keby Film.sk hrozil zánik, bola by to celkom iná debata. Ostáva už len dúfať, že aj filmovú tvorbu čaká živá budúcnosť.

Daniel Bernát, šéfredaktor Film.sk 2012 – 2019

Prechod Film.sk na online verziu je veľkou, ale nevyhnutnou zmenou. Papierový časopis venovaný slovenskému filmu je jednoducho neudržateľný luxus. Nielen v časoch, keď treba šetriť a zároveň rastú výrobné a distribučné náklady. Je to neudržateľný luxus aj z environmentálneho hľadiska. Chceme, aby bol Film.sk udržateľný časopis, ktorý bude čitateľom a záujemcom o slovenskú kinematografiu ponúkať aj naďalej „luxus“ periodika do detailu reflektujúceho domáci audiovizuálny priestor a slovenský film. Dôležité je, že prechod na online verziu je spojený s novou podobou stránky www.filmsk.sk. Na rozdiel od starej stránky, ktorá bola viac internetovou podobou tlačenej verzie než svojbytným online médiom, bude nová podoba webu svojou štruktúrou a dizajnom prístupnejšia a čitateľsky atraktívnejšia. Zostáva napĺňať ju kvalitným obsahom a presvedčiť čitateľky a čitateľov, že slovenský film aj Film.sk mu majú čo ponúknuť.

Matúš Kvasnička, šéfredaktor Film.sk 2019 –

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Agneša Kalinová

V obdobiach väčšieho i menšieho ideologického útlaku Agneša Kalinová spoločne s Pavlom Brankom, Richardom Blechom, Katarínou Hrabovskou a Emilom Lehutom významne formovala filmovú kritiku a recenzistiku na Slovensku. V ideologicky uvoľnených 60. rokoch minulého storočia presvedčivo a jasne vyzdvihovala nové naratívne postupy a tematické štruktúry novovlnných filmov slovenských i českých režisérov. Zároveň aktívne a pohotovo písala aj o zahraničných filmoch, čím slovenskému publiku prinášala potrebnú konfrontáciu s ostatným filmovým svetom. Sama hovorila: „Pre mňa bolo nesmierne dôležité písať o zahraničnej kultúre, o filmoch. Chcela som, aby Slovensko nezostalo zatuchnutou provinciou.“ Agneša Kalinová sa narodila 15. júla 1924 v Košiciach a jej záujem o film sa prejavil už v detstve. „Vyrastala som v Prešove a film bol vtedy jediným oknom do sveta a filmové diela boli jediné umelecké prejavy, ktoré sa k nám dostali v neskreslenej podobe, pretože v Prešove nebolo profesionálne divadlo. Ku knihám sme mali veľmi voľný prístup. Predávala sa nemecká, francúzska česká, slovenská i maďarská literatúra, ale ten film bol naozaj obrovským oknom do sveta, obdivovala som ho,“ spomínala pre Online lexikón slovenských filmových tvorcov na www.ftf.vsmu.sk Kalinová. So svojím budúcim manželom Jánom L. Kalinom (v r. 1949 – 1952  umelecký šéf výroby slovenskej oblasti Československého št. filmu a v roku 1964 zakladateľ a vedúci odboru filmovej dramaturgie na VŠMU...
Eva Krížiková vo filme Čert nespí

Eva Krížiková

Evu Krížikovú charakterizoval úsmev a pozitívne vyžarovanie i takzvaný vnútorný smiech. Tieto umelecké kvality režiséri často zúročovali v komediálnych klasikách. Hoci Krížiková začínala v jednoduchších dievčenských rolách, neskôr jej režiséri začali ponúkať aj záporné či tragické postavy. Postupne sa v jej kariére posilnil príklon k živelným charizmatickým hrdinkám. Rodáčka z bratislavskej Rače (v tých časoch Račisdorf) sa vo filme začala objavovať už v 50. rokoch minulého storočia. Po prvýkrát ako dievča v kantíne vo filme Lazy sa pohli (1952, r. Paľo Bielik), kde však ešte nebola uvedená v titulkovej listine. Nasledujúci rok, ako osemnásťročná, účinkovala v ďalšej Bielikovej snímke V piatok trinásteho (1953). Objavila sa tiež v komédiách, ako Štvorylka (1955, r. Jozef Medveď) či Čert nespí (1956, r. Peter Solan a František Žáček). V roku 1959 si v kultovom diele Kapitán Dabač (r. Paľo Bielik). zahrala Bôrikovu vnučku po boku skvelého Ladislava Chudíka. Následne prišli ďalšie nezabudnuteľné postavy – Filoména v Červenom víne (1975, r. Andrej Lettrich), Štefka v komédii Pozor, ide Jozefína... (1976, r. Jozef Režucha) či Genovéva v Keď jubilant plače (1984, r. Peter Opálený). Filmové remeslo zavesila na klinec postavou Anče vo filme Suzanne (1996) režiséra Dušana Rapoša. Jej poslednou televíznou rolou sa stala Eva Šťastná v seriáli Obchod so šťastím (2008, r. Gejza Dezorz). Filmové úlohy si Eva Krížiková cenila rovnako ako tie...
Magnus von Horn

30. MFF Art Film

Keď sa v roku 2016 festival sťahoval do Košíc, našiel tu vhodnú infraštruktúru na svoje fungovanie. Dnes sa premieta na ôsmich rôznych miestach a všetky sú v pešej dostupnosti od centra. Počas aktuálneho ročníka Art Filmu organizátori oznámili, že festival bude v Košiciach fungovať aj počas nasledujúcich desiatich rokov, čo producent festivalu Ján Kováčik a primátor Košíc Jaroslav Polaček potvrdili podpismi spoločného memoranda. Spomedzi slovenských premiér ponúkol jubilejný Art Film dokument Pavla Korca Akvabely z Prandorfa (nejde o preklep, ale o historický názov dediny pri Leviciach), ktoré zobrazujú päticu žien, čo našli záľubu v plávaní v ľadovej vode. Vo Via Slovakia Víťazoslava Chrappu sa protagonista putovaním po Slovensku ako turista vyrovnáva s démonmi minulosti a film zároveň zachytáva slovenské krásy a atrakcie. Pokiaľ ja žijem Romana Ďuriša je sondou do života mladého Dalibora, ktorý sa po dvoch rokoch vracia z väzenia a musí riešiť situáciu v dysfunkčnej rodine, rozdelenie jeho mladších súrodencov aj problémový vzťah s otcom – alkoholikom. Snímka je zároveň nahliadnutím do zákulisia cirkusového sveta, ktorý je pre Dalibora takisto domovom, kam sa vracia, aby sa priučil remeslu fakíra. Dynamické spracovanie má oporu aj v práci s hudobnou zložkou. Premiérovo pre festivalové publikum sa na Art Filme premietal aj nový film, ktorý tento rok vznikol v Slovenskom filmovom ústave. Návraty k Obrazom starého sveta režiséra Róberta Šuláka sa sústreďujú na dokument Dušana...
Zobraziť všetky články