Týždeň vo filme 1964: Nádych či výdych

Písmo: A- | A+

To, čo nám v tejto mesačnej kolekcii tvorcovia žurnálov ponúkajú, príliš nezaujme. Či si len vydýchli po mesiacoch obnovenej výroby týždenníka v Bratislave a napätia z hľadania originálnych ciest, alebo či sa práve chystajú nadýchnuť na ešte väčšie tvorivejšie vypätie v novom ročníku, sa dozvieme, keď televízia zaradí do svojho programu týždenníky nasledujúceho ročníka. Kedy to bude?

Ale buďme spravodliví. Slová piesne Ľubomíra Feldeka (na melódiu Ilju Zeljenku) nás rozhodne zaujmú, tým viac, že ich spievajú poslucháči VŠMU, ktorými boli vtedy okrem iných aj Marián Labuda, Stano Dančiak či Oľga Šalagová. To je však až v čísle 52, tak poďme po poriadku.

Kolekcia sa začína (č. 46) monotematickým týždenníkom poolympijských úvah (Tokio 1964 – to bolo, keď najstarší z Weissovcov a s ním ďalších osem Slovákov získalo vo futbale striebro) o problémoch našej telovýchovy.

V Berlíne úspešne vystúpili naši pantomimisti Sládek a Žlábek a v našich kinách ako novinku začali premietať 70 mm film (č. 47).

V tristohektárovom polesí v Javorí pri Zvolene sa premnožili diviaky, narátali ich vraj 250. Po veľkej poľovačke (č. 48) ich poľovníci skolili osem, čo bol vtedy dôvod na veľkú spokojnosť. Hostina nebola obsahom šotu, ale zato výlet do Slovenského Grobu na husacinu pod titulkom Zvedavá kamera už áno.

Slová komentátora (č. 50): „papuče a televízia sú jediné, čo sme ochotní pripustiť ako kultúru,“ vyslovené v predvianočnom období, charakterizujú pohľad na túto oblasť spred desaťročí. Z tých troch pojmov nie sú v dnešných diškurzoch frekventované iba papuče…

Posledný júnový víkend nás „vystrelí“ do ročníka 1974, do obdobia rozkvitajúcej normalizácie. Prvý týždenník je monotematický, mapuje rozvoj chemického priemyslu a spotrebiteľské očakávania od výrobcov dámskej módy, obuvi či detského oblečenia.

A druhý? Ducha doby dokonale vystihuje snímka o novoročnom prijatí mládeže straníckymi predstaviteľmi Bratislavy. Pionieri-školáci im odovzdali svoje záväzky. Bolo by trúfalosťou opýtať sa dnešných šesťdesiatnikov, či si spomenú, k čomu sa vtedy zaviazali…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚN 2024

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1964 – 1. 6. o 7.30 hod. a 2. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 47 – 48/1964 – 8. 6. o 7.30 hod. a 9. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 49 – 50/1964 – 15. 6. o 7.30 hod. a 16. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 51 – 52/1964 – 22. 6. o 7.30 hod. a 23. 6. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 1 – 2/1974 – 29. 6. o 7.30 hod. a 30. 6. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kalendár filmových výročí január 2025

1. 1. 1965    Ivan Finta kameraman 60 rokov 2. 1. 1965    Roman Petrenko režisér, scenárista 60 rokov 5. 1. 1975    Jaroslav Ridzoň televízny režisér, scenárista 50 rokov † 8. 1. 2015 Igor Turis (nar. 7.4.1950) režisér 10 rokov od skonania 11. 1. 1925  Ernest Štric († 7.5.1993) filmový teoretik, dramatik, pedagóg 100. výročie narodenia 14. 1. 1935  Stanislav Szomolányi kameraman 90 rokov 16. 1. 1935  Jaroslav Ďuríček († 6.4.2023) herec nedožitých 90 rokov 17. 1. 1965  Katarína Štrbová-Bieliková kostýmová výtvarníčka 60 rokov 19. 1. 1935  Martin Petrenko herec, televízny režisér 90 rokov 22. 1. 1925  Andrej Vandlík († 17.1.1985) herec 100. výročie narodenia 22.1.1935    Ivan Stadtrucker († 26.5.2017) dramaturg, scenárista nedožitých 90 rokov 22.1.1940    Peter Jaroš spisovateľ, scenárista 85 rokov 24.1.1955    Juraj Fábry architekt, scénický výtvarník 70 rokov 27.1.1925    Ľudovít Filan († 2.4.2000) režisér, scenárista 100. výročie narodenia 27.1.1935    Ladislav Stritz kameraman 90 rokov 29.1.1945    Ľubomír Štecko režisér, scenárista 80 rokov zdroj: elektronická publikácia Slovenského filmového ústavu (SFÚ) Kalendár filmových výročí 2025, ktorú zostavila Renáta Šmatláková Kalendár filmových výročí na rok 2025 nájdete na: web SFÚ Viac informácií o tvorcoch slovenskej kinematografie nájdete na: web SK CINEMA

Týždeň vo filme 1965: „…doba pozdrav posiela dobe…“

Diváci si na odpoveď musia nečakane počkať o týždeň dlhšie, malá chybička vo vysielaní, ktorej výsledkom je zaradenie dvoch čísel týždenníkov zvyšných z roku 1974, však núka nečakaný benefit. Šot o jubilujúcom básnikovi Ladislavovi Novomeskom. Poetickej spomienke na jeho šesťdesiatku (č. 1/1965) so živým prednesom Petra Mikulíka a Jely Lukešovej a nádhernými ilustračnými fotografiami Martina Martinčeka z knihy Nezbadaný svet predchádza pripomienka jeho sedemdesiatky (č. 51/1974) a dosť výrazne sa od nej líši. To je rozdiel desaťročia, začiatku „obrody“ a rozvíjajúcej sa normalizácie. Filmový týždenník (hovoríme o ročníku 1965) už dávnejšie neplnil úlohu informátora o aktuálnych udalostiach a hľadal svoje miesto v priestore zvukovo-obrazových periodík magazínového typu. Slovenskí filmoví spravodajcovia videli jednu z ciest, ako využiť tento priestor, v propagácii umenia, kultúry. Svedčí o tom vysoká frekvencia takýchto šotov. Vystúpenie bratislavskej vysokoškolskej kapely Revival Jazz Band so speváčkou Helenou Príbusovou (TvF č. 1), šot z poetickej vinárne v Prahe, ale aj kritika stratených miliónov v nevyužitých kultúrnych domoch v martinskom okrese (oba č. 4), výstava mladých výtvarníkov, fotografov a filmového architekta a práca výtvarníkov sklárov v Lednických Rovniach. Súťaž spievajúcich kanárikov do počtu nezahŕňam (všetko č. 5)... Nebuďme však k autorom nekriticky zhovievaví. Bolo celkom normálne v reportáži o hraničiaroch použiť vetu: „to, čo my nazývame ochranou štátnych hraníc, je pre Západ železná opona“...
Zobraziť všetky články