Týždeň vo filme

Týždeň vo filme 1965: „…doba pozdrav posiela dobe…“

Milan Černák

Písmo: A- | A+

S rokom šesťdesiatym štvrtým sme sa rozlúčili – v poslednom vydaní nášho časopisu „na papieri“ – s rôznymi očakávaniami, netušiac, čo nám prinesie nasledujúci.

Diváci si na odpoveď musia nečakane počkať o týždeň dlhšie, malá chybička vo vysielaní, ktorej výsledkom je zaradenie dvoch čísel týždenníkov zvyšných z roku 1974, však núka nečakaný benefit. Šot o jubilujúcom básnikovi Ladislavovi Novomeskom. Poetickej spomienke na jeho šesťdesiatku (č. 1/1965) so živým prednesom Petra Mikulíka a Jely Lukešovej a nádhernými ilustračnými fotografiami Martina Martinčeka z knihy Nezbadaný svet predchádza pripomienka jeho sedemdesiatky (č. 51/1974) a dosť výrazne sa od nej líši. To je rozdiel desaťročia, začiatku „obrody“ a rozvíjajúcej sa normalizácie.

Filmový týždenník (hovoríme o ročníku 1965) už dávnejšie neplnil úlohu informátora o aktuálnych udalostiach a hľadal svoje miesto v priestore zvukovo-obrazových periodík magazínového typu. Slovenskí filmoví spravodajcovia videli jednu z ciest, ako využiť tento priestor, v propagácii umenia, kultúry. Svedčí o tom vysoká frekvencia takýchto šotov. Vystúpenie bratislavskej vysokoškolskej kapely Revival Jazz Band so speváčkou Helenou Príbusovou (TvF č. 1), šot z poetickej vinárne v Prahe, ale aj kritika stratených miliónov v nevyužitých kultúrnych domoch v martinskom okrese (oba č. 4), výstava mladých výtvarníkov, fotografov a filmového architekta a práca výtvarníkov sklárov v Lednických Rovniach. Súťaž spievajúcich kanárikov do počtu nezahŕňam (všetko č. 5)…

Nebuďme však k autorom nekriticky zhovievaví. Bolo celkom normálne v reportáži o hraničiaroch použiť vetu: „to, čo my nazývame ochranou štátnych hraníc, je pre Západ železná opona“ (č. 3).

Kým lesníci v Lesnom závode Červená Skala odstraňujú následky ničivej víchrice z novembra 1964, ktorej padli za obeť tisícky hektárov ihličnatých porastov a takmer tri a pol milióna kubických metrov dreva (č. 2), lyžiari na svahoch objavili „senzačnú novinku“ – skiboby (č. 4).

Na Ždiari sa uskutočnil už druhý ročník Veľkej ceny Spravodajského filmu (č. 3) v sánkovaní školskej mládeže. Nevídaná aktivita, ktorú filmári sponzorovali…

Z výrobných pásov v Považskej Bystrici štartovali nové Manety a v Mladej Boleslavi Škody 1000 MB. Dámy, pochopiteľne len na Západe, začali nosiť nohavicové komplety aj ako večerné toalety (č. 5).

Osvedčená režisérska dvojica Štefan Ondrkal a Štefan Orth neváhala spestrovať kaleidoskop šotov snímkami zo zahraničia.

Autor využíva licenciu „čo nie je zakázané, je dovolené“, aby prvý novoročný príspevok zakončil poeticky, citátom zo Smrekovho Bacardi v prednese Karola Machatu, zo šotu, ktorý túto sériu žurnálov uzatvára (č. 6):

Chodievalo sa dole schodami

a zbožne sedelo sa ako v chráme,

keď z fliaš tých vystúpili ohnivé jazyky

a na hlavy nám sadli

a čaše spievali jak v melodráme.

Dívať sa na tie rady štíhlych fliaš,

ktoré si zakladali na starobe,

to bola poézia, to bola krása krás,

to boli dejiny,

kde doba pozdrav posielala dobe.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JANUÁR 2025

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1974 – 4. 1. o 7.30 hod. a 5. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 1 – 2/1965 – 11. 1. o 7.30 hod. a 12. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 3 – 4/1965 – 18. 1. o 7.30 hod. a 19. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 5 – 6/1965 – 25. 1. o 7.30 hod. a 26. 1. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ľubica Hustá, kunsthistorička. Foto: Archív Ľ. H.

Obľúbené filmy Ľubice Hustej

Asi je zvláštne, že ako organizátorka festivalu Bratislava Design Week nevyberám medzi obľúbené filmy niektorý z vizuálne nádherných, opulentných, extravagantných, priekopníckych filmov plných „high class“ dizajnérskych riešení a ikon dizajnu.  Áno, spôsobujú mi slasť a výpravu a výtvarnú koncepciu filmu vnímam ako mimoriadne podstatnú a rovnocennú, ale filmov, ktoré mám rada, ktoré milujem z rôznych dôvodov, je fakt veľa.  Samozrejme, počas života sa to nejako vyvíja aj mení, film za filmom, oceán filmov, príbehov, prístupov, okúzlenia, zásahov, nádhery, smútku, krutosti, ľahkosti, geniality naprieč žánrami. Veľa slov, pardon. Vybrala som však film Čudnejší než raj (1984), ktorý som videla niekedy v roku 1992. Keď sa skončil, ostali sme ešte dosť dlhú chvíľu sedieť na tých tvrdých drevených sedadlách filmového klubu Nostalgia na STU v Bratislave.  Jim Jarmush: Čudnejší než raj (1984). Foto: Kino Lumiére Šťavnaté nadávky Je to špinavý, čudný, pomalý film, zároveň neuveriteľne vtipný, existenciálny, objavný, postavený na komornom príbehu Willyho (predtým Bélu Molnára, ktorý pred 10 rokmi emigroval z Maďarska) a jeho kamoša, dvoch mladých newyorských lúzrov, a nečakanej návštevy sesternice z východnej Európy, z Budapešti.  Už úvodná scéna s pesničkou I Put a Spell on You od Screaming Jaya Hawkinsa z lacného prenosného kazeťáku (hudbu robil majster John Lurie, zároveň si zahral hlavného hrdinu) ma odpálila do bezútešných vedľajších ulíc New Yorku...
Viktor Kubal: Krvavá pani . Foto: SFÚ

Krvavá pani Viktora Kubala má novú hudbu

Druhý celovečerný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980), inšpirovaný známou legendou o Čachtickej panej, dostal novú hudobnú podobu, ktorú pre film skomponovala losangelská umelkyňa claire rousay. Jedinečná projekcia filmu spolu s koncertom claire rousay sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 hod. Po úspešnej premiére v Belgicku to bude prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou naživo na Slovensku. Krvavá pani je animovaný film o zločine a láske, na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky zachytáva večný boj dobra so zlom. Kreslené spracovanie legendy z Čachtického hradu patrilo v čase svojho vzniku k divácky najúspešnejším slovenským filmom v kinách. „Ide o autorský film, v ktorom prínosy tvorcu sú neodškriepiteľné a zasluhujú si úctu. Napriek redukovanej kresbe a limitovanej animácii dokáže Kubal gradovať napätie a zahrať aj na emocionálne struny diváka. Dobre odpozorované prvky hororu spojené s prirodzeným Kubalovým vzťahom k paródii, vytvorili z filmu Krvavá pani svojráznu syntézu oboch žánrov,“ hovorí o filme publicista a dramaturg Rudolf Urc, autor publikácie Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista (ASFK, SFÚ, 2010). Podľa neho je „Kubalovo dielo ukážkou dobrého vkusu a kultivovanej rozprávkovej arabesky, priebežne korenenej inteligentným humorom“. Film Viktora Kubala Krvavá pani zarezonoval aj v zahraničí. V roku 2017 mala jeho digitálne reštaurovaná podoba svetovú premiéru na prestížnom festivale...
Zobraziť všetky články