Týždeň vo filme

Týždeň vo filme 1965: „…doba pozdrav posiela dobe…“

Milan Černák

Písmo: A- | A+

S rokom šesťdesiatym štvrtým sme sa rozlúčili – v poslednom vydaní nášho časopisu „na papieri“ – s rôznymi očakávaniami, netušiac, čo nám prinesie nasledujúci.

Diváci si na odpoveď musia nečakane počkať o týždeň dlhšie, malá chybička vo vysielaní, ktorej výsledkom je zaradenie dvoch čísel týždenníkov zvyšných z roku 1974, však núka nečakaný benefit. Šot o jubilujúcom básnikovi Ladislavovi Novomeskom. Poetickej spomienke na jeho šesťdesiatku (č. 1/1965) so živým prednesom Petra Mikulíka a Jely Lukešovej a nádhernými ilustračnými fotografiami Martina Martinčeka z knihy Nezbadaný svet predchádza pripomienka jeho sedemdesiatky (č. 51/1974) a dosť výrazne sa od nej líši. To je rozdiel desaťročia, začiatku „obrody“ a rozvíjajúcej sa normalizácie.

Filmový týždenník (hovoríme o ročníku 1965) už dávnejšie neplnil úlohu informátora o aktuálnych udalostiach a hľadal svoje miesto v priestore zvukovo-obrazových periodík magazínového typu. Slovenskí filmoví spravodajcovia videli jednu z ciest, ako využiť tento priestor, v propagácii umenia, kultúry. Svedčí o tom vysoká frekvencia takýchto šotov. Vystúpenie bratislavskej vysokoškolskej kapely Revival Jazz Band so speváčkou Helenou Príbusovou (TvF č. 1), šot z poetickej vinárne v Prahe, ale aj kritika stratených miliónov v nevyužitých kultúrnych domoch v martinskom okrese (oba č. 4), výstava mladých výtvarníkov, fotografov a filmového architekta a práca výtvarníkov sklárov v Lednických Rovniach. Súťaž spievajúcich kanárikov do počtu nezahŕňam (všetko č. 5)…

Nebuďme však k autorom nekriticky zhovievaví. Bolo celkom normálne v reportáži o hraničiaroch použiť vetu: „to, čo my nazývame ochranou štátnych hraníc, je pre Západ železná opona“ (č. 3).

Kým lesníci v Lesnom závode Červená Skala odstraňujú následky ničivej víchrice z novembra 1964, ktorej padli za obeť tisícky hektárov ihličnatých porastov a takmer tri a pol milióna kubických metrov dreva (č. 2), lyžiari na svahoch objavili „senzačnú novinku“ – skiboby (č. 4).

Na Ždiari sa uskutočnil už druhý ročník Veľkej ceny Spravodajského filmu (č. 3) v sánkovaní školskej mládeže. Nevídaná aktivita, ktorú filmári sponzorovali…

Z výrobných pásov v Považskej Bystrici štartovali nové Manety a v Mladej Boleslavi Škody 1000 MB. Dámy, pochopiteľne len na Západe, začali nosiť nohavicové komplety aj ako večerné toalety (č. 5).

Osvedčená režisérska dvojica Štefan Ondrkal a Štefan Orth neváhala spestrovať kaleidoskop šotov snímkami zo zahraničia.

Autor využíva licenciu „čo nie je zakázané, je dovolené“, aby prvý novoročný príspevok zakončil poeticky, citátom zo Smrekovho Bacardi v prednese Karola Machatu, zo šotu, ktorý túto sériu žurnálov uzatvára (č. 6):

Chodievalo sa dole schodami

a zbožne sedelo sa ako v chráme,

keď z fliaš tých vystúpili ohnivé jazyky

a na hlavy nám sadli

a čaše spievali jak v melodráme.

Dívať sa na tie rady štíhlych fliaš,

ktoré si zakladali na starobe,

to bola poézia, to bola krása krás,

to boli dejiny,

kde doba pozdrav posielala dobe.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JANUÁR 2025

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1974 – 4. 1. o 7.30 hod. a 5. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 1 – 2/1965 – 11. 1. o 7.30 hod. a 12. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 3 – 4/1965 – 18. 1. o 7.30 hod. a 19. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 5 – 6/1965 – 25. 1. o 7.30 hod. a 26. 1. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z dokumentu Zuzany Piussi Pachová stopa. Foto: Filmtopia

Nový film Zuzany Piussi sleduje pachovú stopu

Slová páchateľ a páchnuť majú identický slovný základ. Vyplýva z toho priamy dôkaz pred súdom? Podľa nového dokumentu Zuzany Piussi to v našich končinách znamená viac ako v ostatnom civilizovanom svete, kde sa pachová identifikácia osôb v pojednávaní pred súdom nepripúšťa. Film Pachová stopa prichádza do slovenských kín 6. februára 2025.  Dlhodobé pochybnosti V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa bežnou súčasťou policajnej aj súdnej praxe stala pachová stopa identifikovaná psom. Vo vtedajšom Československu metódu prevzali zo Sovietskeho zväzu, kde ju aj pôvodne uviedli do praxe. Následne bola rozpracovaná v tajnej službe východného Nemecka.  Na základe tejto skúsenosti z minulosti môže byť v Českej republike aj na Slovensku človek dodnes uznaný za vinného a odsúdený na základe pachovej identifikácie. Hoci sa tento dôkaz berie ako nepriamy, prax je podľa režisérky Zuzany Piussi iná.  Vo svojom dokumente si kladie otázku, či je pes na rozdiel od človeka skutočne nestranný. Odhaľuje osobné príbehy ľudí odsúdených na základe tejto metódy, ktorá sa v odborných kruhoch podľa jej informácií dlhodobo spochybňuje.  Veľa prípadov Autorka dokumentov ako Nemoc tretej moci, Ukradnutý štát či Očista pracuje tentoraz so skúsenosťou, že sovietska metóda pachovej stopy využíva nespornú citlivosť a schopnosť psov identifikovať určité látky aj v stopovom množstve. V mnohých prípadoch má svoju relevanciu, problém však nastáva, keď sa v justícii povýši do...
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Slnko v sieti 2024: 14 nominácií pre Vlny, 12 pre Emu a smrtihlava

Slovenská filmová a televízna akadémia zverejnila nominácie na Slnko v sieti za rok 2024. O nomináciách rozhodli v hlasovaní jej členky a členovia. Česko-slovenská historická dráma Vlny režiséra Jiřího Mádla získala 14 nominácií, o dve nominácie menej má dráma z druhej svetovej vojny režisérky Ivety Grófovej Ema a smrtihlav. Sedem nominácií získala vojnová dráma režiséra Miloslava Luthera Spiaci účet. Všetky tri snímky sú nominované aj na cenu za najlepší hraný film. Na Slnko v sieti za réžiu sú nominovaní Iveta Grófová, Jiří Mádl a Peter Kerekes za dokument Wishing on a Star. Snímka má celkovo štyri nominácie. V kategórii dokumentárnych filmov jej konkurujú Architektúra ČSSR 58 – 89 (r. Jan Zajíček) a Prezidentka (r. Marek Šulík). Slnko v sieti za najlepšiu animovanú snímku môže získať buď celovečerný koprodukčný film Keď život chutí (r. Kristina Dufková) alebo jedna z krátkych snímok Ahoj leto (r. Martin Smatana, Veronika Zacharová) a Free the Chickens (r. Matúš Vizár). V kategórii najlepší filmový scenár je nominovaná štvorica filmov. O sošku sa uchádzajú Iveta Grófová a Peter Krištúfek (in memoriam)  s Emou a smrtihlavom, Jiří Mádl (Vlny), Peter Kerekes (Wishing on a Star) a Petr Jarchovský (Keď život chutí ). Keď život chutí má aj tretiu nomináciu – za hudbu (Michal Novinski. Tri nominácie má tiež Smršť režiséra Petra Bebjaka, po dve nominácie získali...
Záber z filmu ČERNÁK. Foto: PubRes

recenzia ČERNÁK

Vravím si, že ak mainstreamové diváctvo dospeje k takejto interpretácii pokračovania príbehu o mafiánskom bosovi, režisérovi Jakubovi Kronerovi a scenáristovi Mirovi Šifrovi sa podarilo nájsť správnu odpoveď na kritiku voči filmovému portrétovaniu skutočného zločinca v čase, keď žiada o podmienečné prepustenie. V recenzii prvej časti MIKI som filmu vyčítala nekonzistentné stvárnenie skutočného protagonistu a epizodické rozprávanie, ktoré ilustrovalo známe fakty zo života Mikuláša Černáka. Je potešujúce, že druhá časť ČERNÁK na tieto neduhy trpí v oveľa menšej miere. Bez ohľadu na kritické výhrady sa MIKI stal rekordérom návštevnosti roka 2024 – pozrelo si ho 390-tisíc divákov a diváčok. Ponechajme bokom, že ak by išlo o gangsterku o fiktívnom mafiánovi a nie o príbeh inšpirovaný skutočnými osobami a udalosťami, dozaista by nevyvolala toľko kontroverzie a sotva by vzbudila taký záujem publika. A vynechajme tiež úvahu o tom, či je rozdelenie filmu na dve časti a zároveň spracovanie vo forme minisérie producentskou stratégiou, ktorá ctí princíp hodnoty za peniaze, alebo ide o maximálnu exploatáciou jedinej látky. Druhý diel totiž prichádza do kín v čase rastúcej spoločensko-politickej nestability. A v recepčnom poli nachádza diváctvo scitlivené na obraz bezvládia, chaosu a prerastania politickej moci organizovaným zločinom. Hoci sa viaže na obdobie spred vyše dvadsiatich rokov, rezonuje s dnešnou realitou a nedôverou v štát. Ak dokáže žánrovou formou demaskovať ich korene, nezaškodí sa tejto kolektívnej (seba)reflexii podrobiť...
Zobraziť všetky články