Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1965: „…doba pozdrav posiela dobe…“

Milan Černák

Písmo: A- | A+

S rokom šesťdesiatym štvrtým sme sa rozlúčili – v poslednom vydaní nášho časopisu „na papieri“ – s rôznymi očakávaniami, netušiac, čo nám prinesie nasledujúci.

Diváci si na odpoveď musia nečakane počkať o týždeň dlhšie, malá chybička vo vysielaní, ktorej výsledkom je zaradenie dvoch čísel týždenníkov zvyšných z roku 1974, však núka nečakaný benefit. Šot o jubilujúcom básnikovi Ladislavovi Novomeskom. Poetickej spomienke na jeho šesťdesiatku (č. 1/1965) so živým prednesom Petra Mikulíka a Jely Lukešovej a nádhernými ilustračnými fotografiami Martina Martinčeka z knihy Nezbadaný svet predchádza pripomienka jeho sedemdesiatky (č. 51/1974) a dosť výrazne sa od nej líši. To je rozdiel desaťročia, začiatku „obrody“ a rozvíjajúcej sa normalizácie.

Filmový týždenník (hovoríme o ročníku 1965) už dávnejšie neplnil úlohu informátora o aktuálnych udalostiach a hľadal svoje miesto v priestore zvukovo-obrazových periodík magazínového typu. Slovenskí filmoví spravodajcovia videli jednu z ciest, ako využiť tento priestor, v propagácii umenia, kultúry. Svedčí o tom vysoká frekvencia takýchto šotov. Vystúpenie bratislavskej vysokoškolskej kapely Revival Jazz Band so speváčkou Helenou Príbusovou (TvF č. 1), šot z poetickej vinárne v Prahe, ale aj kritika stratených miliónov v nevyužitých kultúrnych domoch v martinskom okrese (oba č. 4), výstava mladých výtvarníkov, fotografov a filmového architekta a práca výtvarníkov sklárov v Lednických Rovniach. Súťaž spievajúcich kanárikov do počtu nezahŕňam (všetko č. 5)…

Nebuďme však k autorom nekriticky zhovievaví. Bolo celkom normálne v reportáži o hraničiaroch použiť vetu: „to, čo my nazývame ochranou štátnych hraníc, je pre Západ železná opona“ (č. 3).

Kým lesníci v Lesnom závode Červená Skala odstraňujú následky ničivej víchrice z novembra 1964, ktorej padli za obeť tisícky hektárov ihličnatých porastov a takmer tri a pol milióna kubických metrov dreva (č. 2), lyžiari na svahoch objavili „senzačnú novinku“ – skiboby (č. 4).

Na Ždiari sa uskutočnil už druhý ročník Veľkej ceny Spravodajského filmu (č. 3) v sánkovaní školskej mládeže. Nevídaná aktivita, ktorú filmári sponzorovali…

Z výrobných pásov v Považskej Bystrici štartovali nové Manety a v Mladej Boleslavi Škody 1000 MB. Dámy, pochopiteľne len na Západe, začali nosiť nohavicové komplety aj ako večerné toalety (č. 5).

Osvedčená režisérska dvojica Štefan Ondrkal a Štefan Orth neváhala spestrovať kaleidoskop šotov snímkami zo zahraničia.

Autor využíva licenciu „čo nie je zakázané, je dovolené“, aby prvý novoročný príspevok zakončil poeticky, citátom zo Smrekovho Bacardi v prednese Karola Machatu, zo šotu, ktorý túto sériu žurnálov uzatvára (č. 6):

„Chodievalo sa dole schodami

a zbožne sedelo sa ako v chráme,

keď z fliaš tých vystúpili ohnivé jazyky

a na hlavy nám sadli

a čaše spievali jak v melodráme.

Dívať sa na tie rady štíhlych fliaš,

ktoré si zakladali na starobe,

to bola poézia, to bola krása krás,

to boli dejiny,

kde doba pozdrav posielala dobe.“

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JANUÁR 2025

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1974 – 4. 1. o 7.30 hod. a 5. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 1 – 2/1965 – 11. 1. o 7.30 hod. a 12. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 3 – 4/1965 – 18. 1. o 7.30 hod. a 19. 1. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 5 – 6/1965 – 25. 1. o 7.30 hod. a 26. 1. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články