Očný zub. Záber z filmu Očný zub. Foto: ASFK

návraty Očný zub

Skúšali ste si predstaviť svet bez rodiny?

Roberta Tóthová

Písmo: A- | A+

Nikto nám v živote pravdepodobne neublíži viac ako naša rodina. Potvrdili to už biblické príbehy a antické mýty, ale aj tvorba gréckeho podivína Yorgosa Lanthimosa. Scenárista a režisér nakrútil pre novú grécku vlnu zásadnú snímku Očný zub pred šestnástimi rokmi. Momentálne sa dá opäť vidieť na veľkom plátne v našich kinách. Lanthimos sa vo formálne vycibrenej a interpretačne bohatej tragikomédii pokúsil predstaviť si, čo sú schopní urobiť rodičia troch dospelých súrodencov pre zachovanie rodiny.

V dobrom aj v zlom

Filmár začal uvažovať o budúcnosti rodín, keď sa v jeho okolí mnoho priateľov sobášilo a on ich motivácii úplne nerozumel. „Premýšľal som, či by mali byť rodiny také, aké sú, alebo či v budúcnosti zaniknú. Možno už nebudú potrebné.“ Keď si túto tému najprv overoval s priateľmi, nahnevalo ich, že o význame rodiny pochybuje. „Uvedomil som si, ako sa niekto, koho poznám a od koho by som nikdy nečakal, že bude takto reagovať, vystraší, keď sa mu zahrávate s rodinou. A tak som mal prvotnú predstavu o tomto mužovi, ktorý by zašiel do extrémov, aby ochránil svoju rodinu a snažil sa ju udržať navždy pohromade tým, že by svoje deti držal mimo akéhokoľvek vplyvu vonkajšieho sveta, pričom by bol pevne presvedčený, že je to najlepší spôsob, ako ich vychovať.“ Myslel tým postavu otca, ktorý pred trojicou dospelých detí izolovaných v rodnom dome popiera existenciu sveta takého, ako ho poznáme.

Predstaviť si zánik rodiny je ešte ťažšie, ako si predstaviť zánik kapitalizmu. Nukleárna rodina je totiž oslavovaná ako kultúrny ideál a jej postavenie je upevňované súborom politík a právnych opatrení. Národné štáty, najmä s pravicovými vládami, ju doslova vynucujú, hoci je v klasickom patriarchálnom modeli často vykorisťujúcim a nespravodlivým priestorom s nerovnomerným rozdelením práv a povinností. Prečo na nej spoločenskému systému tak veľmi záleží? Odpoveď majú Nick Srnicek a Helen Hester v knihe Až skončí práce.Nukleárna rodina je prostriedok riadenia sociálnej reprodukcie v kapitalizme. Rodina nie je prirodzenou alebo nemennou formou, je reakciou, spôsobom, akým sa adaptujeme na ekonomický systém, v ktorom sa nachádzame.“ V Očnom zube odráža absurdná realita rodiny zdeformovaný svet, ktorý dávno horí, ale nikto si to nechce priznať.

Je to nočná mora, ale robíme to z lásky

Svet sa v roku 2008 otriasol v základoch a dal nám vedieť, že





Záber z filmu Očný zub. Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ondrej Nepela Jakubisko Záber z filmu Juraja Jakubiska Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ

návraty Ondrej Nepela

Niektoré filmy nestarnú, iné starnú s gráciou, na ďalších sa zub času podpíše výraznejšie. V novej rubrike Návraty sa vraciame k starším filmom, ktoré buď prichádzajú do kín v obnovenej premiére, alebo si pozornosť zaslúžia z iného dôvodu. Krátky dokumentárny portrét Ondrej Nepela nakrútil Juraj Jakubisko v roku 1973, keď Ondrej Nepela poslednýkrát reprezentoval Československo na majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní a keď už otvorene hovoril o konci svojej vrcholovej športovej kariéry. Juraj Jakubisko sa počas svojej dlhej filmárskej dráhy prejavil ako invenčný a hravý tvorca nielen v celovečerných hraných filmoch, ale aj v niekoľkých krátkych dokumentoch. V prvej fáze normalizácie, v rozpätí necelých dvoch rokov (1972-73), nakrútil v Krátkom filme Bratislava tri dokumentárne filmy. Najznámejším z nich je takmer psychedelicky budovateľská Stavba storočia (1972) o výstavbe slovenskej časti tranzitného plynovodu. Dosť sa popísalo aj o jeho neskoršom štylizovanom sociálnom dokumente Bubeník červeného kríža (1977). Dnes je však ideálny čas vrátiť sa k jeho pôvabnému dokumentárnemu portrétu krasokorčuliara Ondreja Nepelu. Koncom októbra totiž prišiel do kín debut Gregora Valentoviča Nepela s Josefom Trojanom v role Ondreja Nepelu, a hneď v januári sa očakáva premiéra filmu s rovnakým hrdinom, tentoraz od režiséra Jakuba Červenku a s Adamom Kubalom v hlavnej úlohe. Juraj Jakubisko a Ondrej Nepela. Foto: archív SFÚ/archív Juraja Jakubiska Ondrej Nepela a filmová hra Na rozdiel od oboch hraných...
Zobraziť všetky články