Záber z filmu Slnko v sieti. Foto: Archív SFÚ

nový pohľad Slnko v sieti

Keď slovenský film prestal byť rídky

Tereza Kravecová, poslucháčka Katedry filmových štúdií na FTF VŠMU

Písmo: A- | A+

Štefan Uher vytvoril zo slnka a tranzistorky symboly celej generácie. 

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Začíname Slnkom v sieti (réžia: Štefan Uher, 1962).

„Nebuď rídka!“ zaznie vo filme Slnko v sieti a platí to nielen pre hlavnú hrdinku, ktorá nevie, čo chce od života, ale aj pre samotný slovenský film. Na rozdiel od mnohých dovtedajších československých snímok, ktoré verne kráčali v šľapajach socialistického realizmu, režisér Štefan Uher a scenárista Alfonz Bednár priniesli niečo, čo v našej kinematografii dovtedy nebolo: civilné herectvo, rozbitú štruktúru deja a postavy, ktoré sa netvárili, že idú budovať svetlú budúcnosť. Bolo to, akoby slovenský film prvýkrát začal vidieť svet inak.





Foto: Archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať: