Keď slovenský film prestal byť rídky

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...

Ester Geislerová v dlhometrážnom dokumentárnom debute Dve deci tušu obrátila kameru na svoju rodinu. Vydáva sa po stopách svojho otca Petra Geislera – uznávaného japonológa, originálneho kaligrafa a človeka plného protikladov. Berie nás na dobrodružnú cestu a s ozajstnou dávkou láskavosti, úprimnosti a spontánnosti postupne odkrýva mnohé vrstvy jeho osobnosti. Tá žiari na všetky strany, no v zábleskoch svetla odkrýva aj miesta, kam lúče nedosvietia. Ukazuje aj temné stránky, no drží nás nad hladinou. Stačí, že o nich vieme, nemusíme sa v nich rovno utopiť. Aj v tom je čaro tohto filmu. Petr Geisler priťahoval Japoncov a Japonsko priťahovalo Petra Geislera Keď v roku 2009 režisérkin otec predčasne zomrel, bulvár články o ňom zredukoval prevažne na jeho problém s alkoholom. Sestry Aňa a Ester Geislerové boli presvedčené, že verejnosť si zaslúži poznať komplexnejší obraz ich otca. Tri roky po jeho smrti sa Ester Geislerová ponorila do archívov a rozprávala sa s jeho priateľmi. Vtedy pochopila, že krátky film, ktorý mal byť súčasťou výstavy GA-I-SU-RA (konala sa tento rok v pražskom Centre súčasného umenia DOX), stačiť nebude. Jeho košatá osobnosť plná rozporov a záhad, z ktorých mnohé bolo treba ešte odkryť, potrebovala oveľa väčší priestor. V dokumente ho približuje nielen ako otca,...