Visegrad Film Forum 2025 Foto: VFF/Robert Tappert

Obklopiť sa ľuďmi, od ktorých sa môžete naučiť viac

Visegrad Film Forum 2025

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

Už po dvanásty raz sa na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU uskutočnilo networkingové a vzdelávacie podujatie Visegrad Film Forum. Platforma, kde sa stretávajú odborníci z filmového priemyslu, rešpektované osobnosti, začínajúci filmári aj laická verejnosť, poskytla koncom marca množstvo zaujímavých projekcií a atraktívnych masterclassov.

Práve možnosť stretnúť ľudí, ktorí sa podpísali pod prelomové diela, pracovali na projektoch s hviezdnymi režisérmi a získali rešpektované miesto vo svojom odbore, patrila medzi najcennejšie aspekty podujatia. Ide o niečo, čo by sa malo podporovať aj do budúcnosti. Pretože ak sa niekto rozhoduje pre cestu filmára alebo filmárky, nie je nič motivujúcejšie než počuť osobné príbehy, ktoré vyvracajú naivné predstavy začiatočníkov, zároveň ich však povzbudzujú k tomu, aby sa nebáli ísť za svojím snom a pracovať aj metódou pokus-omyl.

Hudobný skladateľ a zvukový majster Christopher Benstead a producent Jakub Viktorín na Visegrad Film Forum 2025. Foto: VFF/Robert Tappert
Hudobný skladateľ a zvukový majster Christopher Benstead a producent Jakub Viktorín na Visegrad Film Forum 2025. Foto: VFF/Robert Tappert

Organizátori sa snažili predstaviť viacero zložiek, ktoré sa podieľajú na takom komplexnom druhu umenia, akým je film. Jedným z nich bola aj hudobná zložka, ktorú netvorí len skomponovaná alebo vybraná hudba, ale aj nahrávky zvukov vŕzgajúcich schodov, veľkolepých výbuchov, úderov z bitiek, ako aj zvuky každodenných a obyčajných chvíľ. Práve tieto prvky vytvárajú to, čo nazývame atmosféra a realistickosť. Túto neoddeliteľnú stránku filmu prišiel predstaviť britský filmový skladateľ a zvukový majster Christopher Benstead, ktorý získal Oscara za prácu na filme Gravitácia (r. Alfonso Cuarón, 2013). Rozprával o svojich skúsenostiach a vysvetľoval, prečo je také dôležité spojiť aj zdanlivo nespojiteľné tak, aby sa divák nestratil v záplave zvukov, ale rozpoznal to podstatné.

Ďalšie dve osobnosti z oblasti filmového strihu priniesli pohľady a skúsenosti z inej perspektívy. Kým Američan Jay Rabinowitz získal vzdelanie v prestížnom odbore Cinema Studies na New York University (NYU), Francúzka Juliette Welfling počas svojej prednášky spomenula, že neabsolvovala žiadnu filmovú školu. Obaja sa však zhodli, že je veľmi dôležité počúvať svoju intuíciu, obklopiť sa ľuďmi, od ktorých sa môžete učiť, a zároveň musíte byť pripravení využiť svoju šancu.

Strihačka Juliette Welfling na Visegrad Film Forum 2025. Foto: VFF/Robert Tappert
Strihačka Juliette Welfling na Visegrad Film Forum 2025. Foto: VFF/Robert Tappert

Kľúčovým momentom v kariére oboch strihačov bolo, že si našli svojho „dvorného“ režiséra. V prípade Juliette Welfling to bol Jacques Audiard, s ktorým naposledy spolupracovala na snímke Emilia Pérez. Jej festivalovú projekciu aj osobne navštívila (rovnako aj projekciu filmu Skafander a motýľ, r. Julian Schnabel, 2007). Práca na oscarovej muzikálovej snímke Emilia Pérez bola pre ňu náročná v tom, že bola v oveľa väčšej miere viazaná rytmom než pri rozprávaní „normálneho“ príbehu. Ale aj v tom spočívajú čaro i náročnosť tejto profesie, keď sa potrebujete naladiť nielen na režisérove očakávania, ale aj na variabilitu rôznych žánrov. Táto diverzita nedovoľuje pracovať podľa šablóny, a tak sa každým projektom posúvate ďalej.

Svoje o tom vie aj Jay Rabinowitz, ktorý spolupracoval s režisérmi ako Darren Aronofsky (Fontána, 2006), Curtis Hanson (8. míľa, 2002), no najmä s tvorcom, ktorého režisérske metódy sa vyznačujú veľmi nekonvenčným rozprávačským štýlom – Jimom Jarmuschom. Práve o ňom sa zmienil v rozhovore, ktorý exkluzívne poskytol pre Film.sk: „Pracoval som na skvelých filmoch a mám vynikajúce skúsenosti aj s inými režisérmi, ale nič sa naozaj nevyrovná tomu času, ktorý som strávil s Jimom, a filmom, ktoré sme spolu vytvorili.“ Festivaloví diváci si z ich spolupráce mohli pozrieť film Noc na Zemi (1991).

Strihač Jay Rabinowitz na Visegrad Film Forum 2025. Foto: VFF/Robert Tappert
Strihač Jay Rabinowitz na Visegrad Film Forum 2025. Foto: VFF/Robert Tappert

Visegrad Film Forum ponúka priestor nielen na networking, ale aj na konfrontáciu a výmenu skúseností medzi partnerskými školami, ktoré na podujatí prezentujú svoje krátke filmy. Tentoraz sa predstavila pätica zahraničných škôl. Katolícku univerzitu Károlya Eszterházyho z Maďarska zastupovali tri filmy:intímny pohľad na anorexiu Moje telo (r. Katica Kozma) a snímky Adam sa bojí (r. Mátyás Kovács) a Hodvábnik (r. Süle Lilla Bonita), v ktorých sa riešil medzigeneračný konflikt a stret liberálnejšieho mesta s konzervatívnym vidiekom. Nádejní českí filmári z Filmovej akadémie Miloslava Ondříčka z Písku zaujali emocionálne nabitým filmom Láskou (r. Marina Malysh)a krimi komédiou Jen sympaťáci (r. Jakub Krajský).

Najviac filmov zo všetkých škôl, až päť, predstavila poľská Filmová škola Krzysztofa Kieślowského. Boli medzi nimi napríklad tituly Chlad (r. Daniel Le Hai) s napínavým príbehom staršieho muža napadnutého krajne pravicovými extrémistami, Chatka (r. Bartosz Toboła) s tajuplnou až snovou cestou jednej dvojice na horskú chatu či No to pa! (r. Bartosz Gaczyński) v štýle novej vlny o láske na prvý pohľad. Predstavili sa aj Filmová akadémia Viedeň, Baltská filmová, mediálna a umelecká škola z Tallinnu a, samozrejme, domáca Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení.

Spolu dvadsaťjeden študentských filmov predstavilo nádejné filmárske talenty, ktoré možno jedného dňa budú viesť aj masterclassy pre ďalších záujemcov o túto nádhernú, no náročnú profesiu.

Visegrad Film Forum 2025 Foto: VFF/Robert Tappert

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Záber z filmu Za oponou veľhôr. Foto: Dayhey

recenzia Za oponou veľhôr

„To znie ako báseň: Za oponou veľhôr,“ ozve sa ktosi z prítmia kinosály. Už samotný názov napovedá, že film sa nebude držať iba horských kontúr či efektných horolezeckých kulís. Nahliadne hlbšie – až za horizont známeho. Hlavnou hrdinkou je československá horolezkyňa so slovenskými koreňmi Dina Štěrbová. Metafyzickým priečelím dokumentu sú kompozičné princípy, ktoré vyrastajú z prieniku hudby a matematiky – harmónia tónov a čísel ako kľúč k pochopeniu vyšších súvislostí: „Dotyk absolútna alebo je to zjavenie krásy – pre mňa to bola hudba a matematika. Celý život som sa živila matematikou, ale len málokoho sa mi podarilo presvedčiť, že je nielen užitočná, ale aj krásna, že má podobnú stavbu ako gotická katedrála; pri troche fantázie si môžeme predstaviť, že tunajšie stĺpy predstavujú základné kamene, alebo axiómy, klenba je celková matematická teória, ktorá z toho plynie, a spolu to tvorí úžasný, vznosný celok. A keď človek naozaj vnútorne pochopí akýkoľvek výsledok v matematike, je to akoby sa dotkol absolútna – je to podobné, ako keď vylezie na vysokú horu,“ opisuje Dina Štěrbová. Celý dokument je majstrovsky pretkaný percepciami a úvahami o živote a bytí. Nestráca pritom zo zreteľa ľudský rozmer. Tieto špecifické rozprávačské prostriedky, ktoré možno interpretovať prostredníctvom komplementárnych funkcií rozprávača, ako ich definuje Gérard Genette, prekračujú konkrétny...
Atmosféra na festivale Jeden svet 2024. Foto: Jeden Svet/Šimon Lupták

Festivaly bez podpory fondu. Ako to ovplyvní ich podobu?

V apríli 2025 zásahom Rady Audiovizuálneho fondu nezískalo šesť slovenských filmových festivalov finančnú podporu na ďalšie obdobie, hoci odborná komisia ich jednoznačne odporučila podporiť. Ako to ovplyvní festivaly Jeden svet, Filmový festival inakosti, Cinedu, Be2Can, Scandi a June Film Fest? Do festivalového diania sa podobnými krokmi vnáša nestabilita a neistota, ktorá môže na fungovanie organizačných tímov pôsobiť negatívne. Narážajú na finančné a časové limity, ktoré spôsobujú sklzy v reťazci celkovej organizácie. Zároveň takto vzniká zlá vizitka smerom k domácim, ale najmä zahraničným partnerom. Oslovili sme festivalové tímy, aby nám priblížili, ako sa so situáciou vyrovnávajú a čo čaká ich podujatia v ďalšom období. Jeden svet Festival Jeden svet zameraný na ľudské práva má domácu i medzinárodnú prestíž, radí sa medzi podujatia so silnou tradíciou a navyše napĺňa európsky akt o prístupnosti filmových diel prípravou audiokomentárov pre nevidiacich či špeciálnych titulkov pre nepočujúcich. Po 25 rokoch fungovania je činnosť najstaršieho festivalu dokumentárneho filmu na Slovensku reálne ohrozená. Organizátori spustili zbierkovú kampaň na platforme Donio, kde ho môžu ľudia priamo podporiť. (Zachráňme festival Jeden svet | Donio) Každý príspevok je hlasom za kultúru bez cenzúry, apelujú v statuse na sociálnych sieťach. „Bez ohľadu na to, akú sumu sa nám podarí vyzbierať, ľudia nás zahrnuli veľkou podporou, nielen finančnou, ale...
Zobraziť všetky články