Dokument Koliba (2009) Zuzany Piussi starne dobre. Pamätala som si ho ako film, ktorý pomenoval základné problémy, nešiel príliš do hĺbky a napriek téme bol vtipný. Režisérka postavila humor na geste, ktorým preráža ľady a snaží sa o kauze po rokoch aspoň niečo zistiť, nahrať, natočiť.
Opätky, pančušky, červený rúž
Dnes ma film bavil ešte viac práve špecifickým rukopisom Zuzany Piussi. Mladá autorka, bývalá herečka bratislavskej undergroundovej divadelnej scény, sa rozpráva s pánmi od filmu. Zuzanine opätky na rozpadávajúcich sa schodoch areálu filmových štúdií. Zuzanine pančušky, Zuzanin smiech a červený rúž, Zuzanin krátky blond účes. Výborné. Páni, výhradne páni, jej rozprávajú, ako filmári prišli o Kolibu, niektorí sa vykrúcajú (Ľubo Roman…), niektorí sa ľutujú (Martin Šulík…). Nie je tam hádam nikto, kto by nebol komický. Najmenej možno režisér Grečner. Keby nebola Zuzana Piussi takou príťažlivou ženou, odvážnou, drzou a hravou osobnosťou, mnohí z nich by
