Odpovedať na otázku, aký je podľa mňa najlepší slovenský film, filmom Obrazy starého sveta znie trochu ako Hviezdoslavovo víťazstvo v ankete o najvýznamnejšieho slovenského spisovateľa. Číta ho skutočne len pár ľudí, ale patrí sa to. Lenže film Obrazy starého sveta som naozaj videl nespočetne veľakrát. Dlho to bol môj comfort movie, keď mi bolo „blbě“ […]
Z filmu Otec som mala, podobne ako mnohí iní, regulárny strach. Nedokázala som si predstaviť, ako sa dá takáto ťaživá téma spracovať, ako z nej človek môže vyjsť nezbitý a s rovným chrbtom. Režisérka Tereza Nvotová sa inšpirovala skutočnou udalosťou – tragédiou mladého otca, ktorú väčšina divákov poznala z médií. Tragédiou, ktorá sa premlela vo všetkých médiách […]
Dokument Koliba (2009) Zuzany Piussi starne dobre. Pamätala som si ho ako film, ktorý pomenoval základné problémy, nešiel príliš do hĺbky a napriek téme bol vtipný. Režisérka postavila humor na geste, ktorým preráža ľady a snaží sa o kauze po rokoch aspoň niečo zistiť, nahrať, natočiť. Opätky, pančušky, červený rúž Dnes ma film bavil ešte viac práve špecifickým […]
Keby boli Štipku soli ušetrili povinnej pracovnej tematiky a násilných gagov, mohla byť vtipným príbehom o starom mládencovi, čo nájde životné šťastie. Svojho času ma mimoriadne očaril film Deň náš každodenný. Na pomedzí hraného filmu a dokumentu ho nakrútil režisér Otakar Krivánek v roku 1969 a nepochybne sa ním zapísal do dejín filmovej tvorby. Jeho tvorbu som si teda začal […]
Nevera ako triler má sympatických a tvorivých hrdinov. Prečo sa zrádzajú a tak veľmi si ubližujú? Čerstvý dokumentárny film Diany Fabiánovej Hranice vernosti posúva filmovú intimitu do menej príjemných polôh. Pod vplyvom diskusií, ktoré vzbudil, som si spomenula na absolútny šok, ktorý vo mne vyvolal švédsky film Nevera (r. Liv Ullmann, 2000). Hoci odvtedy už prešlo celé […]
Slobodu a odpor nehľadajme vo veľkých gestách, ale v príbehoch, ktoré sa odohrávajú na okrajoch, hovorí projektová manažérka Kina bez bariér a festivalu Jeden svet na školách. Filmy sú pre mňa predovšetkým zážitkom a svoju prácu s nimi chápem ako snahu tento zážitok sprostredkovať ďalej. Neberiem ich ako uzavreté a nemenné umelecké artefakty, ktoré zaraďujem […]
Akvabely z Prandorfa sú pre ňu ako Šulíkova Záhrada. Opäť pocítime, že ľudské hodnoty žijú. Sporadicky chodím do kina, a na tento film som sa minulú jeseň dostala čírou náhodou. Mala som lístky na divadelnú premiéru, ale stojac s kamarátkou pred vchodom do divadla som zistila, že som si pomýlila dátum a predstavenie sa koná o týždeň neskôr. Keďže kamarátka […]
Záhrada Martina Šulíka či geniálne Obrazy starého sveta Dušana Hanáka sú pre mňa nezabudnuteľné diela. Dlho som rozmýšľal, aké dielo by som si mohol vybrať v tomto krátkom príspevku. Vzhľadom na moje kultúrne pozadie by to mohol byť nejaký maďarský film, povedzme Beznádejní Miklósa Jancsóa alebo Sindibád Zoltána Huszárika ako jedinečná poetická adaptácia diel Gyulu […]
Grófovi Teleke z Tölökö by superschopnosť rúcať operným spevom budovy závidel nejeden komiksový hrdina. Nie som filmový znalec, skôr milovník filmu, a tak nasledujúce riadky budú vychádzať skôr z emócií ako z racionálnej analýzy. „Súfilmie“ dvojice Brdečka – Lipský Začínajúca puberta je obdobím prvých lások a presne v tomto období ma zasiahli dva filmy, ktoré […]
Film Cigán je výnimočný. Nielenže sa nakrúcal v rómčine, ale najmä život v osade neidealizuje. Keď ma z Filmsk.sk oslovili, aby som napísala o svojom obľúbenom slovenskom filme, začala som v spomienkach hľadať svoj najsilnejší zážitok, spojený s uvedením slovenského filmu. Určite ich bolo viac, ale jeden z nich je nezabudnuteľný. Prišli aj gažovia Písal sa rok […]
Keď prvýkrát videl Sladký čas Kalimagdory (1968), Jonášov životný cyklus v skratke ho úplne dostal. Práve mám také obdobie, že sa snažím byť čo najviac niekde vonku, ideálne na horách, a ovplyvňuje to aj môj knižný výber. Veľmi ma bavia knihy o horách a z hôr, či už beletristické, napríklad romány a novely Taliana Paola Cognettiho, alebo aj populárno-náučné. […]
Obľúbených filmov mám neúrekom, vybrať preto jeden či dva nie je vôbec jednoduchá úloha. Keďže som zanietený frankofil, nakoniec som sa rozhodla načrieť do francúzskej kinematografie. Vyberám z nej však filmy, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nie sú všeobecne známe, no pre mňa patria medzi najkrajšie a najsilnejšie, aké som za ostatných desať rokov videla. Prvý film, Ďaleko od ľudí […]
