Slobodu a odpor nehľadajme vo veľkých gestách, ale v príbehoch, ktoré sa odohrávajú na okrajoch, hovorí projektová manažérka Kina bez bariér a festivalu Jeden svet na školách. Filmy sú pre mňa predovšetkým zážitkom a svoju prácu s nimi chápem ako snahu tento zážitok sprostredkovať ďalej. Neberiem ich ako uzavreté a nemenné umelecké artefakty, ktoré zaraďujem […]
Akvabely z Prandorfa sú pre ňu ako Šulíkova Záhrada. Opäť pocítime, že ľudské hodnoty žijú. Sporadicky chodím do kina, a na tento film som sa minulú jeseň dostala čírou náhodou. Mala som lístky na divadelnú premiéru, ale stojac s kamarátkou pred vchodom do divadla som zistila, že som si pomýlila dátum a predstavenie sa koná o týždeň neskôr. Keďže kamarátka […]
Záhrada Martina Šulíka či geniálne Obrazy starého sveta Dušana Hanáka sú pre mňa nezabudnuteľné diela. Dlho som rozmýšľal, aké dielo by som si mohol vybrať v tomto krátkom príspevku. Vzhľadom na moje kultúrne pozadie by to mohol byť nejaký maďarský film, povedzme Beznádejní Miklósa Jancsóa alebo Sindibád Zoltána Huszárika ako jedinečná poetická adaptácia diel Gyulu […]
Grófovi Teleke z Tölökö by superschopnosť rúcať operným spevom budovy závidel nejeden komiksový hrdina. Nie som filmový znalec, skôr milovník filmu, a tak nasledujúce riadky budú vychádzať skôr z emócií ako z racionálnej analýzy. „Súfilmie“ dvojice Brdečka – Lipský Začínajúca puberta je obdobím prvých lások a presne v tomto období ma zasiahli dva filmy, ktoré […]
Film Cigán je výnimočný. Nielenže sa nakrúcal v rómčine, ale najmä život v osade neidealizuje. Keď ma z Filmsk.sk oslovili, aby som napísala o svojom obľúbenom slovenskom filme, začala som v spomienkach hľadať svoj najsilnejší zážitok, spojený s uvedením slovenského filmu. Určite ich bolo viac, ale jeden z nich je nezabudnuteľný. Prišli aj gažovia Písal sa rok […]
Šedá zóna intenzívne pracuje na našom poľudštení. Stačí neodvracať zrak a aspoň na chvíľu sa vcítiť do kože rodičov. Mnoho filmov má tú moc, že s nami pohne, no niektoré nás v istom životnom okamihu úplne vykoľaja. Možno ich už nikdy nemusíme vidieť opäť, no tá zmena perspektívy s nimi spojená je zásadná. Ak ma pamäť neklame, […]
Hlavné miesto mojej filmovej iniciácie – Klub filmového diváka v Odborovom dome kultúry v Prešove – už dávno nefunguje, kino zavreli v roku 2008. Ako študent filozofickej fakulty som sa tam v druhej polovici 90. rokov počas pravidelných filmových utorkov stretol s filmami, ktoré bolo treba vidieť práve v kľúčovom veku okolo dvadsiatky. Z mnohých spomeniem jeden, ktorý sa vtedy […]
Až keď sa nám narodila dcéra, uvedomila som si, na akých kvalitných filmoch a seriáloch sme vyrástli. Spadla z oblakov, Čarodějův učeň, Zbojník Jurko, Návštěvníci. Scenár, strih, skvelá animácia, kamera, réžia i hudba. Cit pre kvalitu vo mne pestovali návštevy kina Mier v Prešove v piatok o 14.00. Najradšej som mala Pojďte pane, budeme si hrát. Úroveň filmových zážitkov […]
Keď dostanem otázku na obľúbený slovenský film, zakaždým mi spontánne napadne film Martina Šulíka Záhrada. Myslím, že tento titul dnes už môžeme smelo zaradiť medzi slovenské kultovky. Po revolúcii vznikali rôzne, nazvime to, kreatívne filmy, ale tento medzi nimi vynikol svojou rozprávačskou kvalitou a kompaktnosťou všetkých zložiek. Mám pocit, že všetko v ňom veľmi dobre spolu hralo […]
Aj keď Obchod na korze nemožno právoplatne označiť za slovenský film, pre jeho aktuálnosť som sa rozhodol porušiť „pravidlo“ tejto rubriky. A tiež preto, že jeho čaro, grotesknosť, ťažoba, aj občasná láskavosť by nebola možná bez skvelého herectva Jozefa Kronera, malomestských reálií Sabinova a najmä bez pôvodnej literárnej predlohy Ladislava Grosmana.
Väčšina filmov, ktoré si pamätám ešte z čias detstva má síce českých režisérov, ale tým, že vznikli ešte v čase Československa, ich považujem za domácu produkciu. Dlhé roky bol jedným z mojich srdcových filmov Vrchní, prchni!, pripomínal mi detstvo, starkých a spoločný celorodinný čas u nich v obývačke, keď sme si ešte niekoľko dní po […]
