Šedá zóna intenzívne pracuje na našom poľudštení. Stačí neodvracať zrak a aspoň na chvíľu sa vcítiť do kože rodičov. Mnoho filmov má tú moc, že s nami pohne, no niektoré nás v istom životnom okamihu úplne vykoľaja. Možno ich už nikdy nemusíme vidieť opäť, no tá zmena perspektívy s nimi spojená je zásadná. Ak ma pamäť neklame, […]
Hlavné miesto mojej filmovej iniciácie – Klub filmového diváka v Odborovom dome kultúry v Prešove – už dávno nefunguje, kino zavreli v roku 2008. Ako študent filozofickej fakulty som sa tam v druhej polovici 90. rokov počas pravidelných filmových utorkov stretol s filmami, ktoré bolo treba vidieť práve v kľúčovom veku okolo dvadsiatky. Z mnohých spomeniem jeden, ktorý sa vtedy […]
Až keď sa nám narodila dcéra, uvedomila som si, na akých kvalitných filmoch a seriáloch sme vyrástli. Spadla z oblakov, Čarodějův učeň, Zbojník Jurko, Návštěvníci. Scenár, strih, skvelá animácia, kamera, réžia i hudba. Cit pre kvalitu vo mne pestovali návštevy kina Mier v Prešove v piatok o 14.00. Najradšej som mala Pojďte pane, budeme si hrát. Úroveň filmových zážitkov […]
Keď dostanem otázku na obľúbený slovenský film, zakaždým mi spontánne napadne film Martina Šulíka Záhrada. Myslím, že tento titul dnes už môžeme smelo zaradiť medzi slovenské kultovky. Po revolúcii vznikali rôzne, nazvime to, kreatívne filmy, ale tento medzi nimi vynikol svojou rozprávačskou kvalitou a kompaktnosťou všetkých zložiek. Mám pocit, že všetko v ňom veľmi dobre spolu hralo […]
Aj keď Obchod na korze nemožno právoplatne označiť za slovenský film, pre jeho aktuálnosť som sa rozhodol porušiť „pravidlo“ tejto rubriky. A tiež preto, že jeho čaro, grotesknosť, ťažoba, aj občasná láskavosť by nebola možná bez skvelého herectva Jozefa Kronera, malomestských reálií Sabinova a najmä bez pôvodnej literárnej predlohy Ladislava Grosmana.
Väčšina filmov, ktoré si pamätám ešte z čias detstva má síce českých režisérov, ale tým, že vznikli ešte v čase Československa, ich považujem za domácu produkciu. Dlhé roky bol jedným z mojich srdcových filmov Vrchní, prchni!, pripomínal mi detstvo, starkých a spoločný celorodinný čas u nich v obývačke, keď sme si ešte niekoľko dní po […]
