Firenze, Florencia. Najúžasnejšie európske mesto plné umenia. Kde inde, ak nie tu, mohol vzniknúť nápad realizovať Medzinárodný filmový festival archeológia – umenie – prostredie. Bolo to v roku 2018 a tohoto roku v marci sa realizoval už jeho siedmy ročník. Jeho program bohato navštevujú diváci bez rozdielu veku. Majú jedno spoločné. Chcú poznať svoju, a nielen svoju, históriu, prácu nad jej odhaľovaním i osobnosti, ktoré za tým stoja, objavovať neznáme a nepoznané dejiny i nové a vyvíjajúce sa formy ich odhaľovania. Festival expandoval aj do ďalších talianskych miest i do zahraničia. V roku 2023 sa uskutočnil 1. Archeofilm Bratislava.
Archeológia nie je len vzdialená minulosť
Za jeho vznikom bolo stretnutie jedného z organizátorov florentského festivalu Piera Prunetiho a slovenskej archeologičky pôsobiacej v Taliansku, Ivany Kvetanovej. Vďaka jej nadšeniu, ktorým inšpirovala ďalších spolupracovníkov, v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave na čele s riaditeľom Ivanom Štasselom a OZ Priatelia Bratislavy, sa v dňoch 27. – 29. 11. uskutočnil v kine Mladosť aj 2. Archeofilm Bratislava, archeológia – umenie – prostredie. „Archeofilm Bratislava spája film, vedu a verejnosť. Už druhýkrát sa usilujeme priniesť príbehy, ktoré ukazujú, že archeológia nie je len vzdialená minulosť, ale živá súčasť našej kultúry a poznania,“ povedala na otvorení festivalu Ivana Kvetanová. Kým Etruská Chiméra z Arezza je symbolom Archeofilmu Florencia, Archeofilm Bratislava si zvolil za svoje logo štylizovaného koňa z keltskej mince, objavenej na území bratislavského oppida z 1. storočia p. n. l. Ceny pre víťazov festivalu – sklenený obraz s motívom keltského koňa pripravil aj pre tento ročník významný umelecký sklár Palo Macho.
Festival uviedol 20 súťažných filmov v sekciách Firenze (mnohé ocenené zahraničné filmy) a Bratislava (slovenské a české filmy), v dvoch kategóriách – krátkometrážna a dlhometrážna tvorba. Mimo súťaže na počesť Jiřího Bartošku premietol hraný film Osada havranov (r. Jan Schmidt, 1977), príbeh z mladšej doby kamennej. Tento ročník ponúkol divákom i odbornej verejnosti zaujímavý a rozmanitý program včítane sprievodných podujatí a stretnutí s tvorcami. Previedol nás naprieč rôznymi civilizáciami, obdobiami i témami. Od Egypta (pôsobenie slovenských archeológov, členov Nadácie Aigyptos) cez Metopotámiu, pôsobenie Vikingov a križiakov až po Napoleona. Ten v Bratislave podpísal Bratislavský mier, ktorého 220. výročie si čoskoro pripomenieme. Trochu príliš detailné, ale zaujímavé, boli aj dva nemecké dokumenty o replike rímskej veslice Danuvina Alacris.
Ocenili Tajomstvo hieroglyfov aj Lawrenca z Moravie
Porota nemala jednoduchú úlohu vybrať víťazov jednotlivých kategórií, pretože spracovanie náročných tém bolo u väčšiny filmov na veľmi dobrej úrovni. Cenu za najlepší dlhometrážny film si odniesla snímka režiséra Jacquesa Plaisanta Tajomstvo hieroglyfov. Bratia Champollionovci (2022). „Dokument vyváženým spôsobom prepája pôsobivé animácie a výňatky zo Champollionovej osobnej korešpondencie s dobovým kontextom a historickými faktami. Približuje život a myslenie vedca absolútne oddaného svojmu poslaniu, no zároveň nezľavuje zo svojej bohatej informačnej hodnoty,.“ zdôvodnila porota.
V kategórii krátkometrážnej tvorby zvíťazil animovaný film českého režiséra Jana Cechla Lawrence z Moravie (2024). Mimoriadne pôsobivý dokument o profesorovi Aloisovi Musilovi zaujal odvážnym výtvarným spracovaním, využitím skratky, výraznej štylizácie a imaginácie aj divokých dejových zvratov. Nabáda diváka, aby siahol po ďalších informáciách na tému filmového hrdinu.
Archeológia neviditeľného – LIDAR (r. Jozef Chudík, 2023) si odniesla
