Archeofilm Záber z filmu Lawrence z Moravie. Foto: Archeofilm

ohlasy 2. Archeofilm

Z Florencie do Bratislavy

Ladislav Volko

Písmo: A- | A+

Firenze, Florencia. Najúžasnejšie európske mesto plné umenia. Kde inde, ak nie tu, mohol vzniknúť nápad realizovať Medzinárodný filmový festival archeológia – umenie – prostredie. Bolo to v roku 2018 a tohoto roku v marci sa realizoval už jeho siedmy ročník. Jeho program bohato navštevujú diváci bez rozdielu veku. Majú jedno spoločné. Chcú poznať svoju, a nielen svoju, históriu, prácu nad jej odhaľovaním i osobnosti, ktoré za tým stoja, objavovať neznáme a nepoznané dejiny i nové a vyvíjajúce sa formy ich odhaľovania. Festival expandoval aj do ďalších talianskych miest i do zahraničia. V roku 2023 sa uskutočnil 1. Archeofilm Bratislava.

Archeológia nie je len vzdialená minulosť

Za jeho vznikom bolo stretnutie jedného z organizátorov florentského festivalu Piera Prunetiho a slovenskej archeologičky pôsobiacej v Taliansku, Ivany Kvetanovej. Vďaka jej nadšeniu, ktorým inšpirovala ďalších spolupracovníkov, v spolupráci s Mestským ústavom ochrany pamiatok v Bratislave na čele s riaditeľom Ivanom Štasselom a OZ Priatelia Bratislavy, sa v dňoch 27. – 29. 11. uskutočnil v kine Mladosť aj 2. Archeofilm Bratislava, archeológia – umenie – prostredie. „Archeofilm Bratislava spája film, vedu a verejnosť. Už druhýkrát sa usilujeme priniesť príbehy, ktoré ukazujú, že archeológia nie je len vzdialená minulosť, ale živá súčasť našej kultúry a poznania,“ povedala na otvorení festivalu Ivana Kvetanová. Kým Etruská Chiméra z Arezza je symbolom Archeofilmu Florencia, Archeofilm Bratislava si zvolil za svoje logo štylizovaného koňa z keltskej mince, objavenej na území bratislavského oppida z 1. storočia p. n. l. Ceny pre víťazov festivalu – sklenený obraz s motívom keltského koňa pripravil aj pre tento ročník významný umelecký sklár Palo Macho.

Festival uviedol 20 súťažných filmov v sekciách Firenze (mnohé ocenené zahraničné filmy) a Bratislava (slovenské a české filmy), v  dvoch kategóriách – krátkometrážna a dlhometrážna tvorba. Mimo súťaže na počesť Jiřího Bartošku premietol  hraný film Osada havranov (r. Jan Schmidt, 1977), príbeh z mladšej doby kamennej. Tento ročník ponúkol divákom i odbornej verejnosti zaujímavý a  rozmanitý program včítane sprievodných podujatí a stretnutí s tvorcami. Previedol nás naprieč rôznymi civilizáciami, obdobiami i témami. Od Egypta (pôsobenie slovenských archeológov, členov Nadácie Aigyptos) cez Metopotámiu, pôsobenie Vikingov a križiakov až po Napoleona. Ten v Bratislave podpísal Bratislavský mier, ktorého 220. výročie si čoskoro pripomenieme. Trochu príliš detailné, ale zaujímavé, boli aj dva nemecké dokumenty o replike rímskej veslice Danuvina Alacris.

Ocenili Tajomstvo hieroglyfov aj Lawrenca z Moravie

Porota nemala jednoduchú úlohu vybrať víťazov jednotlivých kategórií, pretože spracovanie náročných tém bolo u väčšiny filmov na veľmi dobrej úrovni. Cenu za najlepší dlhometrážny film si odniesla snímka režiséra Jacquesa Plaisanta Tajomstvo hieroglyfov. Bratia Champollionovci (2022). „Dokument vyváženým spôsobom prepája pôsobivé animácie a výňatky zo Champollionovej osobnej korešpondencie s dobovým kontextom a historickými faktami. Približuje život a myslenie vedca absolútne oddaného svojmu poslaniu, no zároveň nezľavuje zo svojej bohatej informačnej hodnoty,.“ zdôvodnila porota.

V kategórii krátkometrážnej tvorby zvíťazil animovaný film českého režiséra Jana Cechla Lawrence z Moravie (2024). Mimoriadne pôsobivý dokument o profesorovi Aloisovi Musilovi zaujal odvážnym výtvarným spracovaním, využitím skratky, výraznej štylizácie a imaginácie aj divokých dejových zvratov. Nabáda diváka, aby siahol po ďalších informáciách na tému filmového hrdinu.

Archeológia neviditeľného – LIDAR (r. Jozef Chudík, 2023) si odniesla





Záber z filmu Lawrence z Moravie. Foto: Archeofilm

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články