Foto: Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár s cenou za víťazný film sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy 26. MFDF Jeden svet

Jeden svet opäť spájal a nebol len o filmových príbehoch 

Písmo: A- | A+

Koniec októbra už pravidelne patrí Medzinárodnému festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Do kinosál bratislavského Kina Lumière tento rok opätovne naservíroval silné tituly. V poradí už 26. ročník sa tu konal od 21. do 26. októbra a do 2. novembra pokračoval s vybranými filmami online. Takto sprístupnil aj dva z víťazných titulov – filmy Čo s Peťom? a Deväťmesačná zmluva. 

Gruzínsko-bulharsko-nemecký dokument Deväťmesačná zmluva (r. Ketevan Vašagašvili) zvíťazil v novej súťažnej sekcii Európsky glitch pomenovanej podľa anglického slova glitch (chyba v systéme). Dokument rozpráva príbeh matky, ktorá, aby zabezpečila dcéru, podstúpi náhradné materstvo.

Český film Čo s Peťom? režiséra Martina Trabalíka zvíťazil v sekcii Slovensko a Česko za ľudské práva. Zachytáva príbeh neúplnej rodiny starajúcej sa o chlapca s poruchou autistického spektra. Prináša hlboko osobný, komplexný pohľad na každodennú starostlivosť o človeka s autizmom a nevyhýba sa ani náročným a nepríjemným momentom. V súlade s celkovým duchom festivalu sa aj tento dokument obracia k téme inakosti a vyzýva divákov, aby sa na svet pozerali s väčšou empatiou a porozumením.

Okrem týchto dvoch súťažných sekcií a viacerých ďalších ponúkol 26. MFDF Jeden svet aj dve pásma, v ktorých svoju tvorbu predstavil Ateliér réžie dokumentárneho filmu FTF VŠMU. Publikum tak malo šancu vidieť aj oscarovú Spoveď Rebeky Bizubovej či krátky film Evy Sajanovej Ako počúvať fontány ocenený v San Sebastiane.

Pomohlo 563 darcov a darkýň

Prípravu aktuálneho ročníka festivalu ohrozilo, keď napriek odporúčaniu odbornej komisie nezískal podporu z Audiovizuálneho fondu. Tento rok sa podľa riaditeľky Jedného sveta Evy Križkovej festival konal iba vďaka podpore 563 darcov a darkýň v crowdfundingovej kampani.

Dvadsiaty šiesty ročník najväčšieho festivalu dokumentárnych filmov na Slovensku sa pre mňa paradoxne nezačal projekciou v kine. Na bratislavskom Kamennom námestí sa konal tanečný feministický happening, ktorý organizoval Jeden svet v spolupráci s Otvorenou kultúrou.

Na námestí neďaleko Kina Lumière sa zhromaždili desiatky ľudí, aby





Foto: Režisér Martin Trabalík a producent Jan Bodnár s cenou za víťazný film sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva Čo s Peťom? Foto: MFDF Jeden svet

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Peter Jaroš (22. 1. 1940 Hybe – 8. 11. 2026 Bratislava). Foto: Zuzana Mináčová/SFÚ

in memoriam Peter Jaroš (22. 1. 1940 – 8. 11. 2026)

Aby na svete vôbec mohol žiť, musel ho – či už v umení alebo aspoň súkromne – dennodenne ironicky glosovať. Život na Zemi ho k irónii nielen nabáda, ale aj vychováva. Tak nahliadal na tvorbu od svojich začiatkov Peter Jaroš. Dnes nikto nepochybuje, že jeho literárne aj sfilmované diela nesú práve túto stopu. Uznávaný slovenský spisovateľ, scenárista a dramaturg zomrel vo veku 86 rokov. Hybe, ktoré hýbe Keď sa povie Peter Jaroš, jednoznačne vyskočí v pamäti Tisícročná včela – monumentálna románová sága, ktorá sa zaradila medzi vrcholné diela slovenskej literatúry 20. storočia. Zachytil v nej tri generácie liptovskej murárskej rodiny Pichandovcov v období od konca 19. storočia po koniec prvej svetovej vojny. Ich život plynie v dedinke Hybe, odkiaľ Peter Jaroš sám pochádzal. Reálne, historicky presné prostredie bolo preňho mnohokrát silnou inšpiráciou, na ktorej mohol ako literát stavať svoje bizarné situácie, sny, mýty a symboliku v duchu magického realizmu. Narodil sa v roku 1940 ako prvorodený syn. Otec bol murár, mama skúsená a rozhľadená žena v domácnosti. Základnú školu vychodil v rodnej dedine Hybe, gymnázium v Liptovskom Hrádku. Napokon vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po škole chvíľu pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá. Krátko nato, v rokoch 1964 – 1965, bol redaktorom týždenníka Kultúrny život. Potom do roku 1971 pôsobil...
Zobraziť všetky články