4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

4 živly prepájali generácie

Barbora Gvozdjáková

Písmo: A- | A+

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie.

Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov.

Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala.

Návrat do deväťdesiatych rokov

V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho kamarátov. Spoločne reflektujú predčasnú a nečakanú smrť ich kamaráta Marka Čaklovića. Snímka je mozaikou fotografií a videí zo spoločných chvíľ. Pri pozeraní viacerým z nás napadlo, že pravdepodobne každá krajina má svojho Mareka Brezovského. Chorvátsky mladík sa stal obeťou predávkovania. Pohybujeme sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Ide o generačnú výpoveď niekoľkých ľudí, ktorí Marka poznali. Svoje životy a spomienky opisujú bez emócií v hlase, ale diváka pri sledovaní mrazí.

Dokumenty zo zbierok SFÚ

Pravidelnou súčasťou festivalu býva kurátorsky zostavené pásmo dokumentárnych filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Pripravuje ho filmová historička a členka festivalového tímu Eva Filová. Tohtoročný výber niesol názov Generačné trampoty a prostredníctvom niekoľkých snímok ponúkol pohľad na rôzne podoby medzigeneračných skúseností. Vo výbere bol aj film Maturanti (1964) režiséra Jaroslava Pograna. Dokument zachytáva stredoškolákov, ktorí si pri maturitnej skúške márne pokúšajú spomenúť na dôležité diela svetovej i slovenskej literatúry. Je to situácia, do ktorej sa dokáže vcítiť azda každý, kto si podobnou skúškou niekedy prešiel.

Nechýbal ani známejší film Dušana Trančíka Fotografovanie obyvateľov domu z roku 1968. Snímka zachytáva rómsku rodinu, ktorá sa necháva fotografovať pred svojím domom pri príležitosti rôznych životných udalostí ako svadba, krstiny či pohreb. Zdanlivo jednoduchý motív sa mení na citlivú výpoveď o plynutí času, rodinnej pamäti a generačnej kontinuite. Pásmo uzatváral film Problém veku Kazimíra Barlíka, ktorý sa s nadhľadom venuje zdravej výžive seniorov. Vďaka vtipnému komentáru dvojice Lasica a Satinský získava edukatívna téma príjemne odľahčený rozmer a pripomína, že aj humor dokáže premostiť generačné rozdiely.

Hlavička v predpremiére

V exkluzívnej slovenskej predpremiére festival predstavil aj nový slovenský film Hlavička režisérskej dvojice Marina Andree Škop a Vanda Raýmanová. Film rozpráva príbeh Alice a jej brata Milana, chlapca s autizmom. Keď sa jedného dňa súrodencom stratia rodičia, Alica a Milan zostanú odkázaní sami na seba. Snímka citlivo apeluje na dôležitosť empatie a prijatia inakosti.

Popri filmových projekciách





Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Fotografia z filmu Milovník, nie bojovník

S láskou a empatiou to dokážeme zvládnuť

Keď sa dvom ľuďom pretnú životy, môže to byť presne tá náhoda, z ktorej sa vykľuje láska. Tak sa pretli aj cesty dvoch mladých ľudí Andreja a Miše. Spojili sa nečakane uprostred sveta, ktorý občas vyzerá šialene komplikovane a nedovoľuje prehodiť vlastné bremeno na toho druhého. Na pozadí tragikomédie rozohrala príbeh ľúbostného vzťahu režisérka Martina Buchelová. Jej romantická komédia Milovník, nie bojovník mala svetovú premiéru na 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary, kde získala hlavnú cenu v súťaži Proxima. Do slovenských kín vstúpi 17. septembra. Nebudeme zľahčovať Príbeh je zdanlivo jednoduchý. Andrej hľadá pocit domova u svojej starej mamy v paneláku a má tajný plán: bude sa snažiť nerobiť hlúposti, nebude nikam chodiť, bude tráviť čas so staroumamou a najmä neplánuje liezť v opitosti na vysoké stromy, z ktorých potom nedokáže zliezť. Jedného dňa nečakane stretne Mišu a dajú sa do reči. A boj o krehkú lásku sa začína. Režisérka je autorkou námetu aj scenára. V rozprávaní o medziľudských vzťahoch, dospievaní a hľadaní vzájomnej blízkosti kóduje zložité témy osamelosti, rodinných zlyhaní či manipulácie. Pozadie ľúbostnej romantickej komédie ju priťahovalo ako vhodný formát. „Zaľúbenie ani ľúbostný vzťah nevymažú všetky ostatné problémy. Snažili sme sa nezľahčovať a nesplošťovať iné dôležité okolnosti v životoch našich postáv, ktoré romantické nie sú,“ povedala o vzniku filmu v rozhovore pre Filmsk.sk Buchelová.  ...
MFF Benátky 2026 ceny Záber z filmu Neznáma žena. Foto: MFF Benátky

Zlatého leva získala v Benátkach Neznáma žena, ocenili aj dokument NAZA

Film Neznáma žena (Woman Unknown) dánsko-egyptskej režisérky May el-Toukhy získal na 83. ročníku MFF v Benátkach v sobotu 12. septembra Zlatého leva pre najlepšiu snímku festivalu. Film sa odohráva v Dánsku po nacistickej okupácii a druhej svetovej vojne. Jeho hrdinka sa má vydávať za bohatého vdovca, má však tajomstvo. Počas vojny mala románik s nemeckým vojakom. „Neznáma žena skúma tému ženského tela ako bojového poľa, a to optikou takzvaných horizontálnych kolaborantiek – mnohých žien v Celej Európe, ktoré počas druhej svetovej vojny udržiavali intímne vzťahy s vojakmi okupačnej armády a po vojne za to znášali tvrdé následky,“ uviedla režisérka. Protagonistku jej filmu stvárnila dánska herečka Mathilde Arcel. Za svoj výkon získala Volpiho čašu pre najlepšiu herečku. Cenu pre najlepšieho herca si odniesol John Malkovich za úlohu agenta v britsko-americko-čilskom komediálnom trileri Martina McDonagha Wild Horse Nine. Strieborného leva – Veľkú cenu poroty udelili snímke Possible Love kórejského filmára Chang-dong Leeho o dvoch manželských dvojiciach. Strieborného leva za réžiu získal pôvodom ruský filmár Ilja Chržanovskij za snímku Dau. Venuje sa v nej fyzikom, ktorí vyvinuli sovietsku atómovú bombu. Snímka vznikala dve desaťročia. Podľa neho nie všetci verili, že film, na ktorom spolupracovalo okolo 2000 ľudí, dokončí. Cenu venoval Charkovu a Ukrajincom, ktorí bojujú v strašnej vojne. A takisto svojej mame, ktorá sa na Ukrajine narodila. Rekordný...
Zobraziť všetky články