4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

4 živly prepájali generácie

Barbora Gvozdjáková

Písmo: A- | A+

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie.

Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov.

Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala.

Návrat do deväťdesiatych rokov

V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho kamarátov. Spoločne reflektujú predčasnú a nečakanú smrť ich kamaráta Marka Čaklovića. Snímka je mozaikou fotografií a videí zo spoločných chvíľ. Pri pozeraní viacerým z nás napadlo, že pravdepodobne každá krajina má svojho Mareka Brezovského. Chorvátsky mladík sa stal obeťou predávkovania. Pohybujeme sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Ide o generačnú výpoveď niekoľkých ľudí, ktorí Marka poznali. Svoje životy a spomienky opisujú bez emócií v hlase, ale diváka pri sledovaní mrazí.

Dokumenty zo zbierok SFÚ

Pravidelnou súčasťou festivalu býva kurátorsky zostavené pásmo dokumentárnych filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Pripravuje ho filmová historička a členka festivalového tímu Eva Filová. Tohtoročný výber niesol názov Generačné trampoty a prostredníctvom niekoľkých snímok ponúkol pohľad na rôzne podoby medzigeneračných skúseností. Vo výbere bol aj film Maturanti (1964) režiséra Jaroslava Pograna. Dokument zachytáva stredoškolákov, ktorí si pri maturitnej skúške márne pokúšajú spomenúť na dôležité diela svetovej i slovenskej literatúry. Je to situácia, do ktorej sa dokáže vcítiť azda každý, kto si podobnou skúškou niekedy prešiel.

Nechýbal ani známejší film Dušana Trančíka Fotografovanie obyvateľov domu z roku 1968. Snímka zachytáva rómsku rodinu, ktorá sa necháva fotografovať pred svojím domom pri príležitosti rôznych životných udalostí ako svadba, krstiny či pohreb. Zdanlivo jednoduchý motív sa mení na citlivú výpoveď o plynutí času, rodinnej pamäti a generačnej kontinuite. Pásmo uzatváral film Problém veku Kazimíra Barlíka, ktorý sa s nadhľadom venuje zdravej výžive seniorov. Vďaka vtipnému komentáru dvojice Lasica a Satinský získava edukatívna téma príjemne odľahčený rozmer a pripomína, že aj humor dokáže premostiť generačné rozdiely.

Hlavička v predpremiére

V exkluzívnej slovenskej predpremiére festival predstavil aj nový slovenský film Hlavička režisérskej dvojice Marina Andree Škop a Vanda Raýmanová. Film rozpráva príbeh Alice a jej brata Milana, chlapca s autizmom. Keď sa jedného dňa súrodencom stratia rodičia, Alica a Milan zostanú odkázaní sami na seba. Snímka citlivo apeluje na dôležitosť empatie a prijatia inakosti.

Popri filmových projekciách





Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články