35. filmový festival Cottbus Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus
Písmo: A- | A+

Srdce východoeurópskej kinematografie – to bol hlavný slogan filmového stretnutia v Cottbuse. Je to jeden z popredných medzinárodných filmových festivalov, ktorý sa zameriava na stredoeurópsku a východoeurópsku kinematografiu.

Cottbuský festival je súčasťou aliancie MIOB (Moving Images – Open Borders), ktorá združuje šesť podobných festivalov (Linz, Sevilla, Palič, Les Arcs, Scanorama a Triest). Spolupracujú najmä v programovej časti a ich hlavnou náplňou je sledovanie nezávislej kinematografie, kultúrna výmena a podpora aktívnych tvorcov. Na tohtoročnom 35. festivale v Cottbuse sa premietlo 138 filmov zo 41 krajín, teda bolo si z čoho vybrať.

Festival slávnostne otváral slovenský film Duchoň (r. P. Bebjak). Po jeho vzhliadnutí  poukázal dlhotrvajúci potlesk obecenstva nielen na dôležitosť témy a jej filmového spracovania, ale aj na mnohé dejinné prepojenia a podobné situácie vo vtedajších socialistických krajinách. Programový riaditeľ festivalu Bernd Buder zdôvodnil výber diela tým, že film vystihol dobu moderným filmovým jazykom a zároveň poukázal na fakt, že výrazný talent sa predsa len „prebije“. Žiaľ, neraz za cenu ústupkov. Táto dilema visela nad každým tvorcom v socialistickom tábore.

Cena za debut pre Hore je nebo, v doline som ja

V rámci prehliadky prebiehali rôzne druhy filmového vzdelávania ako workshopy, majstrovské kurzy, stretnutia na školách či panelové diskusie. A, pochopiteľne, diskusie s tvorcami po premietaných filmoch, ktoré sa tešili veľkej popularite. Priebeh festivalu sa podobal veľkému klubovému stretnutiu záujemcov o film bez rozdielu veku. Rozmanitosť, dialóg a zanietenie pre film vyjadrovali poslanie festivalu. Ani tvorovia či novinári prítomní na prehliadke neboli zanedbateľní. Ich vzájomné i verejné diskusie boli prínosom pre všetkých zúčastnených. Už tradične sa pozornosť venovala sekciám krátkometrážnej aj dlhometrážnej tvorby a filmom pre mládež, ktoré hodnotila medzinárodná mládežnícka porota. Práve v tejto sekcii mali Slováci tri ohnivká – dve minoritné koprodukcie s Českom, Zbormajster (r. O. Provazník) a Karavan (r. Z. Kirchnerová) a víťazný slovenský film Hore je nebo, v doline som ja (r. K. Gramatová). Ten získal Cenu za debut udeľovanú filmom naprieč sekciami, ale zvíťazil tiež v sekcii filmov pre mládež.

Z množstva sekcií,





Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Dubecký Zlatá kamera Peter Dubecký s cenou Zlatá kamera a Fero Fenič. Foto: IFF Art Film/Marek Rohaľ

Hercovu misiu si prevzala Anna Šišková, Zlatú kameru Peter Dubecký

Tridsiatydruhý ročník Medzinárodného filmového festivalu Art Film sa začal v piatok 19. júna 2026 v košickej Kunsthalle slávnostným odovzdávaním čestných cien. Organizátori si tentoraz pre návštevníkov festivalu prichystali prekvapenie. Hoci držiteľov čestných cien ohlasujú vopred, udelenie Zlatej kamery Petrovi Dubeckému držali až do otvorenia festivalu v tajnosti.   Cenu Zlatá kamera za výrazný prínos pre oblasť kinematografie prišiel počas večera vyhlásiť režisér, scenárista, producent a zakladateľ českého festivalu Febiofest Fero Fenič. Vyhlasovanie na úvod nechtiac zdramatizoval strašidelne vyzerajúcim pádom z pódia. Našťastie sa však pozbieral a mohol tak odovzdať Zlatú kameru generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu Petrovi Dubeckému. „Film milujem od svojich troch-štyroch rokov, keď otec premietal a ja som mu pri tom pomáhal. Zostalo to v rodine. Toto ocenenie si absolútne vážim. Mandát v Slovenskom filmovom ústave mám ešte rok a pol, takže skúsim ešte veľa vecí urobiť pre kultúru, ktorá v súčasnosti naozaj nie je v dobrej kondícii,“ povedal pri preberaní ceny Dubecký. Okrem vedenia Slovenského filmového ústavu roky viedol aj Asociáciu slovenských filmových klubov. Do júna 2025 pôsobil ako predseda Rady ASFK. Takisto pôsobí ako prezident MFF Febiofest Bratislava. Ďalšiu Zlatú kameru si neskôr prevezme nemecký režisér Fatih Akin. Misia robiť svet lepším Za mimoriadny prínos hereckému umeniu ocenil festival tento...
recenzia Backrooms: Za stenou Renate Reinsve vo filme Backrooms: Za stenou. Foto: Forum Film

recenzia Backrooms: Za stenou

Nezávislá americká produkčná a distribučná spoločnosť A24 uviedla v posledných rokoch niekoľko úspešných autorských filmov – spomedzi nich napríklad sci-fi komédiu Všetko, všade, naraz (2022), ktorá vyhrala sedem Oscarov. A24 sa vo svojej tvorbe zameriava na netradičné snímky, často bizarné horory redefinujúce limity tohto žánru. Psychologický horor Backrooms: Za stenou (2026) sa stal od jeho májovej premiéry ich najzárobkovejším filmom. Režíroval ho len dvadsaťročný Kane Parsons. Úspech filmu Backrooms: Za stenou vychádza z popularity jeho predchodcu, internetového seriálu založeného na fiktívnych found footage záznamoch. Kane Parsons ho vytvoril v roku 2022 ako reakciu na virálnu fotografiu vyprázdneného kancelárskeho interiéru, vďaka ktorej sa „the backrooms” stali hororovou povesťou o desivých fiktívnych priestoroch. Parsons pracuje s vizuálom pôvodnej fotografie aj v seriáli, a neskôr aj vo svojom celovečernom filme. Oba zasadzuje do nekonečného bludiska, náhodne rozdeleného priečkami so žltou tapetou, pokrytého celoplošným kobercom a nepríjemným bzučiacim osvetlením. Desivé priestory Film pracuje s prvkami found footage, no nestavia na nich celý príbeh. Sledujeme dve línie hlavných postáv, terapeutku Mary Kline (Renate Reinsve) a jej klienta Clarka (Chiwetel Ejiofor), majiteľa krachujúceho obchodu s nábytkom. Clarke sa pre nezhody s manželkou a problémy s alkoholom dočasne presťahuje do svojho obchodu. No časom zisťuje, že sa...
Art Film 2026 súťaž Záber z filmu Miništranti. Foto: IFF Art Film

Art Film 2026: Súťažia debuty z Berlína aj Cannes

Česko-slovenská mysteriózna dráma Wirbel režiséra Tomáša Hubáčka slávnostne otvorí 32. ročník IFF Art Film v Košiciach. Spolu s ďalšími siedmimi filmami sa Wirbel uchádza o Modrého anjela v Medzinárodnej súťaži hraných filmov. V poradí už 32. ročník festivalu sa koná v dňoch 19. – 25. júna 2026. Záber z filmu Wirbel. Foto: sentimentalfilm Medzi ôsmimi snímkami v hlavnej súťaži je napríklad film palestínsko-sýrskeho režiséra Abdallaha Al-Khatiba Kroniky z obliehania. Na Berlinale 2026 ho ocenili ako najlepší debut. Rozpráva príbeh piatich prepletených osudov civilistov v obkľúčenom meste. Vojnová tragédia sa tu mieša s prvkami čierneho humoru. Strieborného medveďa – Cenu poroty – si z tohtoročného Berlinale odniesla surová rodinná dráma Kráľovná na mori. Nakrútil ju ameirký nezávislý režisér Lance Hammer a do hlavnej úlohy obsadil Juliette Binoche. Rozpráva o dilemách v súvislosti so starostlivosťou o matku trpiacu pokročilou demenciou. O Modrého anjela sa uchádza aj režijný debut herečky Kristen Stewart Chronológia vody. Svetovú premiéru mal vlani v Cannes. Ide o surovú intímnu  spoveď mladej ženy, ktorá uniká z toxického prostredia. Film vznikol podľa autobiografického románu spisovateľky Lidie Yuknavitch. Účinkujú v ňom Imogen Poots, Thora Birch či Jim Belushi. Záber z filmu Kráľovná na mori. Foto: Seafaring LLC Súťaž filmov zo strednej a východnej Európy Takisto osem filmov sa uchádza o ceny v Medzinárodnej súťaži filmov zo strednej a východnej Európy. Premieta...
Zobraziť všetky články