35. filmový festival Cottbus Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus
Písmo: A- | A+

Srdce východoeurópskej kinematografie – to bol hlavný slogan filmového stretnutia v Cottbuse. Je to jeden z popredných medzinárodných filmových festivalov, ktorý sa zameriava na stredoeurópsku a východoeurópsku kinematografiu.

Cottbuský festival je súčasťou aliancie MIOB (Moving Images – Open Borders), ktorá združuje šesť podobných festivalov (Linz, Sevilla, Palič, Les Arcs, Scanorama a Triest). Spolupracujú najmä v programovej časti a ich hlavnou náplňou je sledovanie nezávislej kinematografie, kultúrna výmena a podpora aktívnych tvorcov. Na tohtoročnom 35. festivale v Cottbuse sa premietlo 138 filmov zo 41 krajín, teda bolo si z čoho vybrať.

Festival slávnostne otváral slovenský film Duchoň (r. P. Bebjak). Po jeho vzhliadnutí  poukázal dlhotrvajúci potlesk obecenstva nielen na dôležitosť témy a jej filmového spracovania, ale aj na mnohé dejinné prepojenia a podobné situácie vo vtedajších socialistických krajinách. Programový riaditeľ festivalu Bernd Buder zdôvodnil výber diela tým, že film vystihol dobu moderným filmovým jazykom a zároveň poukázal na fakt, že výrazný talent sa predsa len „prebije“. Žiaľ, neraz za cenu ústupkov. Táto dilema visela nad každým tvorcom v socialistickom tábore.

Cena za debut pre Hore je nebo, v doline som ja

V rámci prehliadky prebiehali rôzne druhy filmového vzdelávania ako workshopy, majstrovské kurzy, stretnutia na školách či panelové diskusie. A, pochopiteľne, diskusie s tvorcami po premietaných filmoch, ktoré sa tešili veľkej popularite. Priebeh festivalu sa podobal veľkému klubovému stretnutiu záujemcov o film bez rozdielu veku. Rozmanitosť, dialóg a zanietenie pre film vyjadrovali poslanie festivalu. Ani tvorovia či novinári prítomní na prehliadke neboli zanedbateľní. Ich vzájomné i verejné diskusie boli prínosom pre všetkých zúčastnených. Už tradične sa pozornosť venovala sekciám krátkometrážnej aj dlhometrážnej tvorby a filmom pre mládež, ktoré hodnotila medzinárodná mládežnícka porota. Práve v tejto sekcii mali Slováci tri ohnivká – dve minoritné koprodukcie s Českom, Zbormajster (r. O. Provazník) a Karavan (r. Z. Kirchnerová) a víťazný slovenský film Hore je nebo, v doline som ja (r. K. Gramatová). Ten získal Cenu za debut udeľovanú filmom naprieč sekciami, ale zvíťazil tiež v sekcii filmov pre mládež.

Z množstva sekcií,





Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články