35. filmový festival Cottbus Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus
Písmo: A- | A+

Srdce východoeurópskej kinematografie – to bol hlavný slogan filmového stretnutia v Cottbuse. Je to jeden z popredných medzinárodných filmových festivalov, ktorý sa zameriava na stredoeurópsku a východoeurópsku kinematografiu.

Cottbuský festival je súčasťou aliancie MIOB (Moving Images – Open Borders), ktorá združuje šesť podobných festivalov (Linz, Sevilla, Palič, Les Arcs, Scanorama a Triest). Spolupracujú najmä v programovej časti a ich hlavnou náplňou je sledovanie nezávislej kinematografie, kultúrna výmena a podpora aktívnych tvorcov. Na tohtoročnom 35. festivale v Cottbuse sa premietlo 138 filmov zo 41 krajín, teda bolo si z čoho vybrať.

Festival slávnostne otváral slovenský film Duchoň (r. P. Bebjak). Po jeho vzhliadnutí  poukázal dlhotrvajúci potlesk obecenstva nielen na dôležitosť témy a jej filmového spracovania, ale aj na mnohé dejinné prepojenia a podobné situácie vo vtedajších socialistických krajinách. Programový riaditeľ festivalu Bernd Buder zdôvodnil výber diela tým, že film vystihol dobu moderným filmovým jazykom a zároveň poukázal na fakt, že výrazný talent sa predsa len „prebije“. Žiaľ, neraz za cenu ústupkov. Táto dilema visela nad každým tvorcom v socialistickom tábore.

Cena za debut pre Hore je nebo, v doline som ja

V rámci prehliadky prebiehali rôzne druhy filmového vzdelávania ako workshopy, majstrovské kurzy, stretnutia na školách či panelové diskusie. A, pochopiteľne, diskusie s tvorcami po premietaných filmoch, ktoré sa tešili veľkej popularite. Priebeh festivalu sa podobal veľkému klubovému stretnutiu záujemcov o film bez rozdielu veku. Rozmanitosť, dialóg a zanietenie pre film vyjadrovali poslanie festivalu. Ani tvorovia či novinári prítomní na prehliadke neboli zanedbateľní. Ich vzájomné i verejné diskusie boli prínosom pre všetkých zúčastnených. Už tradične sa pozornosť venovala sekciám krátkometrážnej aj dlhometrážnej tvorby a filmom pre mládež, ktoré hodnotila medzinárodná mládežnícka porota. Práve v tejto sekcii mali Slováci tri ohnivká – dve minoritné koprodukcie s Českom, Zbormajster (r. O. Provazník) a Karavan (r. Z. Kirchnerová) a víťazný slovenský film Hore je nebo, v doline som ja (r. K. Gramatová). Ten získal Cenu za debut udeľovanú filmom naprieč sekciami, ale zvíťazil tiež v sekcii filmov pre mládež.

Z množstva sekcií,





Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články