35. filmový festival Cottbus Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus
Písmo: A- | A+

Srdce východoeurópskej kinematografie – to bol hlavný slogan filmového stretnutia v Cottbuse. Je to jeden z popredných medzinárodných filmových festivalov, ktorý sa zameriava na stredoeurópsku a východoeurópsku kinematografiu.

Cottbuský festival je súčasťou aliancie MIOB (Moving Images – Open Borders), ktorá združuje šesť podobných festivalov (Linz, Sevilla, Palič, Les Arcs, Scanorama a Triest). Spolupracujú najmä v programovej časti a ich hlavnou náplňou je sledovanie nezávislej kinematografie, kultúrna výmena a podpora aktívnych tvorcov. Na tohtoročnom 35. festivale v Cottbuse sa premietlo 138 filmov zo 41 krajín, teda bolo si z čoho vybrať.

Festival slávnostne otváral slovenský film Duchoň (r. P. Bebjak). Po jeho vzhliadnutí  poukázal dlhotrvajúci potlesk obecenstva nielen na dôležitosť témy a jej filmového spracovania, ale aj na mnohé dejinné prepojenia a podobné situácie vo vtedajších socialistických krajinách. Programový riaditeľ festivalu Bernd Buder zdôvodnil výber diela tým, že film vystihol dobu moderným filmovým jazykom a zároveň poukázal na fakt, že výrazný talent sa predsa len „prebije“. Žiaľ, neraz za cenu ústupkov. Táto dilema visela nad každým tvorcom v socialistickom tábore.

Cena za debut pre Hore je nebo, v doline som ja

V rámci prehliadky prebiehali rôzne druhy filmového vzdelávania ako workshopy, majstrovské kurzy, stretnutia na školách či panelové diskusie. A, pochopiteľne, diskusie s tvorcami po premietaných filmoch, ktoré sa tešili veľkej popularite. Priebeh festivalu sa podobal veľkému klubovému stretnutiu záujemcov o film bez rozdielu veku. Rozmanitosť, dialóg a zanietenie pre film vyjadrovali poslanie festivalu. Ani tvorovia či novinári prítomní na prehliadke neboli zanedbateľní. Ich vzájomné i verejné diskusie boli prínosom pre všetkých zúčastnených. Už tradične sa pozornosť venovala sekciám krátkometrážnej aj dlhometrážnej tvorby a filmom pre mládež, ktoré hodnotila medzinárodná mládežnícka porota. Práve v tejto sekcii mali Slováci tri ohnivká – dve minoritné koprodukcie s Českom, Zbormajster (r. O. Provazník) a Karavan (r. Z. Kirchnerová) a víťazný slovenský film Hore je nebo, v doline som ja (r. K. Gramatová). Ten získal Cenu za debut udeľovanú filmom naprieč sekciami, ale zvíťazil tiež v sekcii filmov pre mládež.

Z množstva sekcií,





Producent oceneného filmu Hore je nebo, v doline som ja Igor Engler. Foto: Film Festival Cottbus

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články