Srdce východoeurópskej kinematografie – to bol hlavný slogan filmového stretnutia v Cottbuse. Je to jeden z popredných medzinárodných filmových festivalov, ktorý sa zameriava na stredoeurópsku a východoeurópsku kinematografiu.
Cottbuský festival je súčasťou aliancie MIOB (Moving Images – Open Borders), ktorá združuje šesť podobných festivalov (Linz, Sevilla, Palič, Les Arcs, Scanorama a Triest). Spolupracujú najmä v programovej časti a ich hlavnou náplňou je sledovanie nezávislej kinematografie, kultúrna výmena a podpora aktívnych tvorcov. Na tohtoročnom 35. festivale v Cottbuse (4. – 9. 11. 2025) sa premietlo 138 filmov zo 41 krajín, teda bolo si z čoho vybrať.
Festival slávnostne otváral slovenský film Duchoň (r. P. Bebjak). Po jeho vzhliadnutí poukázal dlhotrvajúci potlesk obecenstva nielen na dôležitosť témy a jej filmového spracovania, ale aj na mnohé dejinné prepojenia a podobné situácie vo vtedajších socialistických krajinách. Programový riaditeľ festivalu Bernd Buder zdôvodnil výber diela tým, že film vystihol dobu moderným filmovým jazykom a zároveň poukázal na fakt, že výrazný talent sa predsa len „prebije“. Žiaľ, neraz za cenu ústupkov. Táto dilema visela nad každým tvorcom v socialistickom tábore.
Cena za debut pre Hore je nebo, v doline som ja
V rámci prehliadky prebiehali rôzne druhy filmového vzdelávania ako workshopy, majstrovské kurzy, stretnutia na školách či panelové diskusie. A, pochopiteľne, diskusie s tvorcami po premietaných filmoch, ktoré sa tešili veľkej popularite. Priebeh festivalu sa podobal veľkému klubovému stretnutiu záujemcov o film bez rozdielu veku. Rozmanitosť, dialóg a zanietenie pre film vyjadrovali poslanie festivalu. Ani tvorovia či novinári prítomní na prehliadke neboli zanedbateľní. Ich vzájomné i verejné diskusie boli prínosom pre všetkých zúčastnených. Už tradične sa pozornosť venovala sekciám krátkometrážnej aj dlhometrážnej tvorby a filmom pre mládež, ktoré hodnotila medzinárodná mládežnícka porota. Práve v tejto sekcii mali Slováci tri ohnivká – dve minoritné koprodukcie s Českom, Zbormajster (r. O. Provazník) a Karavan (r. Z. Kirchnerová) a víťazný slovenský film Hore je nebo, v doline som ja (r. K. Gramatová). Ten získal Cenu za debut udeľovanú filmom naprieč sekciami, ale zvíťazil tiež v sekcii filmov pre mládež.
Z množstva sekcií, okrem už troch uvedených, spomeňme aspoň niektoré, čo vyjadrovali širokospektrálnosť programu. V sekcii Hits boli zastúpení Slováci dvomi filmami Jakuba Kronera Miki a Černák. Film Free the Chickens režiséra Matúša Vizára nás reprezentoval v sekcii EcoEast. Najbohatšia bola sekcia Spectrum, ktorá zodpovedala svojmu názvu. Dvadsaťpäť filmov z rôznych krajín, rôznej poetiky a rôznych tvorivých postupov, včítane zaujímavého programu Transylvanian Shorts (päť krátkometrážnych dokumentov z Rumunska) a ukrajinského dokumentu Memorial (r. T. Krugovykh, V.Bogatov).
Každý ročník filmového festivalu v Cottbuse predstavuje v programe Close-Up… kinematografiu niektorej z krajín východnej a strednej Európy. Tento rok to bolo Estónsko so svojimi mimoriadne zaujímavými filmami, ktoré boli veľkou neznámou aj pre filmového zanietenca. Na záver premietaní sa uskutočnila otvorená diskusia, ktorú viedol, podobne ako celú národnú sekciu, náš kolega z poroty FIPRESCI Andrei Liimets. Nechýbal ani Ukrajinský deňa sekcia Spotlight: Weimarer Dreieckprezentovala poľskú kinematografiu veľkými menami ako A. Wajda, K. Kieślowski, A. Holland a ďalšími.
Súčasný lužický príbeh
Festival prebiehal v centre Dolnej Lužice v meste Chóśebuz, po dolnolužicky Choćebuz, čo sú lužické názvy pre Cottbus. Obidve časti Lužice majú svoju bohatú kultúru, včítane kinematografie. K zakladateľom lužickosrbskej kinematografie za éry NDR patril priateľ Slovákov, organizátor a tvorca dokumentárnych filmov Toni Bruk (1947 – 2020). Má svojich nasledovníkov, ktorí sa predstavili v programe Homeland/Domoenja/Domizna. Kurátor Daniel Kubik vybral do dvoch častí Łužyca Shorts I.aII. 25 dokumentárnych filmov, ktoré zobrazujú súčasný lužický príbeh. Profil zaujímavého tvorcu Romana Pernacka, filmára s dolnosrbskými koreňmi, ktorý vyrastal v Berlíne a dlhodobo sa venuje takým témam ako identita, pôvod či spoločenská zmena na Lužici, pritiahol mnohých záujemcov o obidve špecifické súčasti lužickej kultúry. Lužickosrbská nadácia mu udelila Cenu za promovanie srbskej pospolitosti.
V hlavnej súťaži bolo desať hraných filmov a päťčlenná medzinárodná porota udelila hlavnú cenu filmu Beatiful Evening, Beatiful Day medzinárodnej koprodukcie pod vedením chorvátskej a čiernohorskej režisérky Ivony Luky. Je to príbeh z roku 1957 z Juhoslávie o tvorcoch pracujúcich vo filmovom štúdiu so všetkými protichodnými okolnosťami doby maršala Tita. Hlavní hrdinovia sú gayovia, čo bol v tom čase protispoločenský jav. Pridlhé sexuálne zábery rušili filmovú výpoveď, napriek tomu dostal film Cenu divákov. Predstaviteľ hlavnej úlohy Emir Hadžihafizbegović získal za film Cenu za vynikajúci individuálny výkon, ktorý bol „odvážny vo svojej neistote, silný vo svojej výpovedi a nezabudnuteľný vo svojej autenticite“.
Špeciálna cena pre najlepšieho režiséra pripadla srbskému tvorcovi Goranovi Stankovićoviza réžiu filmu Our Father. Všetci traja ocenení získali aj prestížnu sklenenú trofej festivalu, Lubina.
Metaforická facka do tváre
V súťaži krátkych filmov získal hlavnú cenu poľský film People & Things režiséra Damiana Kosowského. Poľská produkcia bola podľa slov poroty „metaforickou fackou do tváre – veľmi silným a hlboko dojímavým zobrazením toho, ako by mohla realita vyzerať“. Špeciálnu cena za najlepšiu réžiu udelili rumunskému tvorcovi Claudiuovi Mitcuoviza film Love is in the Air. Ocenili ho za „vynikajúce herecké výkony a mimoriadny zmysel pre načasovanie a jemnosť“.
Pochopiteľne, cenu udeľovala aj Ekumenická porota – filmu Signis and Interfilm-Mayflies (r. E. Goldberg, Maďarsko) a Porota FIPRESCI, ktorej som bol členom spolu s nemeckou kritičkou Barbarou Schweizerhof a už spomínaným estónskym novinárom Andreiom Liimetsom. Cenu obdržal poľský film Wrooklyn ZOO (r. K. Skonieczny). Udelili sme ju „za prepojenie punkovej energie a antiautoritárstva ,skate kultúryʻ s mysticizmom rómskeho folklóru a nadčasovým shakespearovským ľúbostným príbehom. Film je mladistvý, hravý, kreatívny a bez hraníc, a to ako z hľadiska kultúrnych vplyvov, tak aj sviežej realizácie. Prechádza problematickou minulosťou a hovorí o rozdelení prítomnosti a poskytuje veľmi potrebné signály pre lepšiu budúcnosť.“ Čo viac dodať. Proste 35. sviatok Filmového festivalu v Cottbuse sa nadmieru vydaril.
