FIPRESCI Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

ohlasy 8. Budapeštiansky maratón klasických filmov

FIPRESCI má 100 rokov, jej zástupcovia sa stretli v Budapešti

Mária Ferenčuhová / podpredsedníčka Výboru KFN a vedúca slovenskej sekcie FIPRESCI

Písmo: A- | A+

V dňoch 16. – 21. septembra 2025 sa v hlavnom meste Maďarska konal 8. ročník Budapeštianskeho maratónu klasických filmov (BMKF). Každoročne predstavuje zreštaurované a digitalizované filmy, ktoré patria do zlatého fondu svetovej kinematografie. Okrem prehliadky archívnych filmov hostil aj výročné valné zhromaždenie Medzinárodnej federácie filmovej kritiky FIPRESCI. V roku 2025 si pripomína sté výročie svojho vzniku.

Hlavným organizátorom Budapeštianskeho maratónu klasických filmov je Maďarský filmový inštitút. Jeho neodmysliteľnými partnermi sú kultúrne inštitúty rôznych krajín Európy i medzinárodné zastupiteľstvá, ako aj národné filmové archívy, zo zbierok ktorých klasické filmy pochádzajú. V roku 2021 takto BMKF v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom uviedol v sekcii stredoeurópskych filmov reštaurovanú kópiu filmu Martina Hollého Prípad pre obhajcu (1964).

Klasici Frémaux, Szabó, Cronenberg aj Egoyan

Tento rok sa festivalový program zameral na dve okrúhle výročia. Pri príležitosti 130. výročia vzniku kinematografie za osobnej účasti filmového kurátora, tvorcu a riaditeľa MFF Cannes Thierryho  Frémauxa uviedol jeho strihový dokumentárny film Bratia Lumièrovci – dobrodružstvo pokračuje (2024). Od konca augusta ho môžeme vidieť aj v slovenských kinách: ohúri svojimi čistými a dokonale komponovanými zábermi nakrútenými od roku 1894 až do prvých rokov 20. storočia. Viaceré reštaurované a do filmu nezaradené zábery, napríklad z Budapešti na prelome 19. a 20. storočia, predstavil Frémaux aj v hlavnom festivalovom kine, v majestátnej pozlátenej Uránii, počas otváracieho ceremoniálu. Stotridsať rokov oslavovala tiež francúzska spoločnosť Gaumont.

Festival tento rok v Budapešti pozval aj viacero vzácnych hostí, ktorých filmy sa premietali v reštaurovaných verziách. Otváracím filmom BMKF bola Božská Júlia (2004) režiséra Istvána Szabóa. Ten sa s publikom festivalu stretol počas okrúhleho stola. Sadol si zaň spolu s maďarsko-kanadským producentom svojich zahraničných filmov, Robertom Lantosom, a s kanadskými režisérmi Davidom Cronenbergom a Atomom Egoyanom. Robert Lantos s nimi producentsky spolupracoval a viaceré ich reštaurované filmy BMKF uviedol v samostatných programových sekciách.

Fantastické ženy z východu aj federácia filmovej kritiky

Jednou z najpozoruhodnejších programových sekcií boli pre mňa Fantastické ženy z východu. V rámci nej premietli staršie filmy vietnamskej, hongkonskej či juhokórejskej proveniencie. Kurátorsky ju pripravila maďarská teoretička Teréz Vincze. Všetky kurátorsky pripravené sekcie ponúkali – tak, ako to má na Slovensku vo zvyku napríklad filmový seminár 4 živly – pred projekciami lektorské úvody. Za mimoriadne cenné považujem aj prepojenie festivalu so vzdelávacím procesom na budapeštianskej filmovej a divadelnej škole SZFE. Pre ňu BMKF pripravil 26 dopoludňajších študijných projekcií a viaceré masterclassy. Festival zase oslovil široké publikum večernými verejnými projekciami pod holým nebom pred katedrálou Sv. Štefana či viacerými filmovými koncertmi. Počas nich hudobníci vytvárali doprovod k filmom nakrúteným v období nemého filmu.

Budapeštiansky maratón klasických filmov tento rok opäť privítal aj Medzinárodnú federáciu filmovej kritiky. Počas výročného valného zhromaždenia v Budapešti si FIPRESCI pripomenula sté výročie svojho založenia a rada FIPRESCI reportovala o aktivitách organizácie za posledných 12 mesiacov. Zástupcovia národných sekcií si počas valného zhromaždenia zvolili aj (staro)novú radu. Po dekádach vedenia FIPRESCI nemeckým kritikom Klausom Ederom sa v roku 2024 vedenia organizácie zhostila štvorčlenná rada. Aj po septembri 2025 v rade pokračuje Ahmed Shawky (Egypt) ako predseda a podpredsedníčky Paola Casella (Taliansko) a Elena Rubashevska (Ukrajina). Treťou podpredsedníčkou sa stala novozvolená Marina Kostova zo Severného Macedónska. Elena Rubashevska zároveň predstavila pripravovanú monografiu, ktorá je výsledkom jej výskumu zameraného na české a slovenské filmy, ocenené porotami FIPRESCI od roku 1958 až po súčasnosť.

FIPRESCI Stretnutie FIPRESCI v Budapešti. Foto: FIPRESCI
Stretnutie FIPRESCI v Budapešti. Foto: BKFM / NFI Hungary

Sté výročie FIPRESCI v Kine Lumière

K dnešnému dňu FIPRESCI zastupuje filmové kritičky a kritikov z 50 krajín sveta združené v národných sekciách. Má aj individuálnych členov a členky z ďalších 37 krajín, ktoré nemajú vlastné národné sekcie. Slovenská sekcia FIPRESCI pôsobí v rámci Klubu filmových novinárov. Dlhodobo pracovala pod vedením filmovej publicistky Emílie Kincelovej. Po zvolení nového výboru KFN koncom roku 2024 na jej miesto nastúpila autorka tohto textu. Klub filmových novinárov po období utlmenej aktivity naštartoval v roku 2025 svoje pôsobenie diskusiou počas 20. MFF Cinematik Komentáre na ČSFD či akademické texty? V akom stave je dnes slovenská filmová kritika? Do budúcna sa plánuje diskusiám a okrúhlym stolom o filmovej kritike venovať pravidelne.

Sté výročie FIPRESCI si Klub filmových novinárov pripomenie 6. októbra 2025 v bratislavskom Kine Lumière projekciou historicky prvého slovenského filmu oceneného porotou FIPRESCI, a to na 11. MFF v Karlových Varoch v roku 1958. Týmto filmom je Bielikova snímka Štyridsaťštyri (1957). Lektorský úvod k nej prednesie filmová historička Petra Hanáková. Aktivity KFN a slovenskej sekcie FIPRESCI zase predstaví predseda Výboru KFN Ladislav Volko.

Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Populárna speváčka, tri vynikajúce atlétky aj milión litrov

V najbližšej kolekcii sa s nimi divák stretne. Kým meno speváčky – Jana Kociánová (v č. 26 spieva víťaznú pieseň Bratislavskej lýry Pár slov autorskej dvojice Ľuboš Zeman – Pavol Zelenay) – je známe aj dnes nielen medzi fanúšikmi populárnej hudby, málokto si spomenie na tri športovkyne, ktoré by si to rovnako zaslúžili. Dnešná superhviezda slovenskej atletiky s iniciálami Emila Zátopka plní (právom) médiá. Kto si však spomenie na Evu Šuranovú, ktorá ako prvá Slovenska získala olympijskú medailu (bronz v skoku do diaľky na OH v Mníchove 1972)? Mária Mračnová v skoku do výšky bola na olympijských hrách štvrtá aj šiesta. Jozefína Čerchlanová, svojho času československá jednotka v neuveriteľnom rozsahu behov od 100 po 800 m. Jej fúzatý rekord na hladkých 400 m z roku 1974 (!) prekonala až tohto roku práve Emma Zapletalová! Všetky tri uvidí divák na populárnych atletických pretekoch P-T-S v TvF č. 25. Miloslav Roľko, znakár, jediný majster Európy v histórii československého plavectva sa ukáže v č. 27. Ak ostaneme ešte pri mimoriadnych športových výkonoch, na vysokom stupni rebríčka bude expedícia do Himalájí, ktorá dosiahla vrchol Makalu. Aj v nej boli mená, ktoré si zaslúžia náš obdiv: Gálffy, Fiala, Orolín... (č. 23 a 30). Prvý slovenský rogalista Peter Adamica z Trenčína si svoj závesný klzák sám skonštruoval (č. 23)....
recenzia Milovník nie bojovník Finále Plzeň 2026 František Beleš vo filme Milovník, nie bojovník. Foto: ASFK

Zlatý ledňáček z Finále Plzeň pre film Milovník, nie bojovník

Hlavnú cenu 39. ročníka filmového festivalu Finále Plzeň získal v kategórii celovečerných hraných alebo animovaných filmov debut slovenskej režisérky Martiny Buchelovej Milovník, nie bojovník. Vznikol v slovensko-českej koprodukcii. „Zaujalo nás, s akou pozoruhodnou súdržnosťou tu všetko funguje ako celok. Film je svieži, odvážny a sebavedomý, zároveň však dostatočne uvoľnený na to, aby dokázal držať krok s nepredvídateľnými rytmami mladšej generácie. V jeho centre stoja postavy, ktoré sú chaotické, vtipné, zraniteľné a nádherne osobitné – nikdy nie sú zredukované na typy alebo generačné klišé,“ zdôvodnila porota.  „Film čerpá zo známej českej a slovenskej tradície irónie a absurdného humoru. Bláznivú romancu premenil na niečo úplne nové – intímne, vizuálne nápadité a hlboko vnímavé voči témam osamelosti, neistoty a rozpačitosti ľudského zbližovania. Pripomenul nám čaro kinematografie. A určitým spôsobom nás opäť prinútil uveriť v lásku aj v myšlienku, že nakoniec je vždy lepšie byť milencami než bojovníkmi,“ dodala. V kategórii dokumentárnych filmov zvíťazil takisto debut českej režisérky Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. Film nakrútila v koprodukcii so Slovenskom. Dokumentu slovenského filmára Martina Kollara Letopis udelili Zvláštne uznanie poroty. Cenu získal za „trpezlivé pozorovanie, premyslené kompozície a jemný zmysel pre humor, vďaka ktorým film nachádza zmysel v tragickej absurdite každodenného života. Precízna práca s kamerou...
František Velecký vo filme Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Foto: SFÚ/Zuzana Mináčová

nový pohľad Nylonový mesiac

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčok a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku. Pokračujeme filmom Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). Ešte pred jeho najznámejším filmom Drak sa vracia (1967) podľa predlohy Dobroslava Chrobáka sa režisér Eduard Grečner usiloval o zobrazenie takzvaného „introvertného realizmu“. Spočíval vo zvnútornení subjektívneho sveta hlavných postáv a v eliminovaní faktov a všednosti. Formálnu techniku v tomto filme nepochybne dopracoval do dokonalosti. Zároveň posunul do extrému intelektualizáciu, ktorú bolo cítiť v ovzduší 60. rokov. Je to aj niečo, k čomu jeho štýl dovtedy prirodzene spel a pokúšal sa to vykresliť v predošlých dielach. Tu za zmienku stoja jeho prvé dva filmy. Debut Každý týždeň sedem dní (1964), adaptácia knihy Ivana Stadtruckera a Nylonový mesiac (1965), adaptácia knihy Jaroslavy Blažkovej. Oba filmy majú spoločných zopár aspektov. Sú to sondy do intelektuálnych životov mladých moderných ľudí zmietajúcich sa v existenčných ťažkostiach, v kontexte bytia v danej dobe. V prípade jeho prvotiny Každý týždeň sedem dní sa Grečner usiloval o zobrazenie existenčného strachu z možnej atómovej hrozby. Dopomohol si tak experimentálnym a fragmentárnym rozprávaním, ktoré nebolo až tak po chuti vtedajšiemu obecenstvu. To, prirodzene, viedlo k divácky vďačnejšej téme jeho druhého celovečerného filmu Nylonový mesiac. Namiesto atómovej hrozby beatlemánia Grečnerov druhý počin sa zaoberá prieskumom prostredia mladých...
Zobraziť všetky články