FIPRESCI Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

ohlasy 8. Budapeštiansky maratón klasických filmov

FIPRESCI má 100 rokov, jej zástupcovia sa stretli v Budapešti

Mária Ferenčuhová / podpredsedníčka Výboru KFN a vedúca slovenskej sekcie FIPRESCI

Písmo: A- | A+

V dňoch 16. – 21. septembra 2025 sa v hlavnom meste Maďarska konal 8. ročník Budapeštianskeho maratónu klasických filmov (BMKF). Každoročne predstavuje zreštaurované a digitalizované filmy, ktoré patria do zlatého fondu svetovej kinematografie. Okrem prehliadky archívnych filmov hostil aj výročné valné zhromaždenie Medzinárodnej federácie filmovej kritiky FIPRESCI. V roku 2025 si pripomína sté výročie svojho vzniku.

Hlavným organizátorom Budapeštianskeho maratónu klasických filmov je Maďarský filmový inštitút. Jeho neodmysliteľnými partnermi sú kultúrne inštitúty rôznych krajín Európy i medzinárodné zastupiteľstvá, ako aj národné filmové archívy, zo zbierok ktorých klasické filmy pochádzajú. V roku 2021 takto BMKF v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom uviedol v sekcii stredoeurópskych filmov reštaurovanú kópiu filmu Martina Hollého Prípad pre obhajcu (1964).

Klasici Frémaux, Szabó, Cronenberg aj Egoyan

Tento rok sa festivalový program zameral na dve okrúhle výročia. Pri príležitosti 130. výročia vzniku kinematografie za osobnej účasti filmového kurátora, tvorcu a riaditeľa MFF Cannes Thierryho  Frémauxa uviedol jeho strihový dokumentárny film Bratia Lumièrovci – dobrodružstvo pokračuje (2024). Od konca augusta ho môžeme vidieť aj v slovenských kinách: ohúri svojimi čistými a dokonale komponovanými zábermi nakrútenými od roku 1894 až do prvých rokov 20. storočia. Viaceré reštaurované a do filmu nezaradené zábery, napríklad z Budapešti na prelome 19. a 20. storočia, predstavil Frémaux aj v hlavnom festivalovom kine, v majestátnej pozlátenej Uránii, počas otváracieho ceremoniálu. Stotridsať rokov oslavovala tiež francúzska spoločnosť Gaumont.

Festival tento rok v Budapešti pozval aj viacero vzácnych hostí, ktorých filmy sa premietali v reštaurovaných verziách. Otváracím filmom BMKF bola Božská Júlia (2004) režiséra Istvána Szabóa. Ten sa s publikom festivalu stretol počas okrúhleho stola. Sadol si zaň spolu s maďarsko-kanadským producentom svojich zahraničných filmov, Robertom Lantosom, a s kanadskými režisérmi Davidom Cronenbergom a Atomom Egoyanom. Robert Lantos s nimi producentsky spolupracoval a viaceré ich reštaurované filmy BMKF uviedol v samostatných programových sekciách.

Fantastické ženy z východu aj federácia filmovej kritiky

Jednou z najpozoruhodnejších programových sekcií boli pre mňa Fantastické ženy z východu. V rámci nej premietli staršie filmy vietnamskej, hongkonskej či juhokórejskej proveniencie. Kurátorsky ju pripravila maďarská teoretička Teréz Vincze. Všetky kurátorsky pripravené sekcie ponúkali – tak, ako to má na Slovensku vo zvyku napríklad filmový seminár 4 živly – pred projekciami lektorské úvody. Za mimoriadne cenné považujem aj prepojenie festivalu so vzdelávacím procesom na budapeštianskej filmovej a divadelnej škole SZFE. Pre ňu BMKF pripravil 26 dopoludňajších študijných projekcií a viaceré masterclassy. Festival zase oslovil široké publikum večernými verejnými projekciami pod holým nebom pred katedrálou Sv. Štefana či viacerými filmovými koncertmi. Počas nich hudobníci vytvárali doprovod k filmom nakrúteným v období nemého filmu.

Budapeštiansky maratón klasických filmov tento rok opäť privítal aj Medzinárodnú federáciu filmovej kritiky. Počas výročného valného zhromaždenia v Budapešti si FIPRESCI pripomenula sté výročie svojho založenia a rada FIPRESCI reportovala o aktivitách organizácie za posledných 12 mesiacov. Zástupcovia národných sekcií si počas valného zhromaždenia zvolili aj (staro)novú radu. Po dekádach vedenia FIPRESCI nemeckým kritikom Klausom Ederom sa v roku 2024 vedenia organizácie zhostila štvorčlenná rada. Aj po septembri 2025 v rade pokračuje Ahmed Shawky (Egypt) ako predseda a podpredsedníčky Paola Casella (Taliansko) a Elena Rubashevska (Ukrajina). Treťou podpredsedníčkou sa stala novozvolená Marina Kostova zo Severného Macedónska. Elena Rubashevska zároveň predstavila pripravovanú monografiu, ktorá je výsledkom jej výskumu zameraného na české a slovenské filmy, ocenené porotami FIPRESCI od roku 1958 až po súčasnosť.

FIPRESCI Stretnutie FIPRESCI v Budapešti. Foto: FIPRESCI
Stretnutie FIPRESCI v Budapešti. Foto: BKFM / NFI Hungary

Sté výročie FIPRESCI v Kine Lumière

K dnešnému dňu FIPRESCI zastupuje filmové kritičky a kritikov z 50 krajín sveta združené v národných sekciách. Má aj individuálnych členov a členky z ďalších 37 krajín, ktoré nemajú vlastné národné sekcie. Slovenská sekcia FIPRESCI pôsobí v rámci Klubu filmových novinárov. Dlhodobo pracovala pod vedením filmovej publicistky Emílie Kincelovej. Po zvolení nového výboru KFN koncom roku 2024 na jej miesto nastúpila autorka tohto textu. Klub filmových novinárov po období utlmenej aktivity naštartoval v roku 2025 svoje pôsobenie diskusiou počas 20. MFF Cinematik Komentáre na ČSFD či akademické texty? V akom stave je dnes slovenská filmová kritika? Do budúcna sa plánuje diskusiám a okrúhlym stolom o filmovej kritike venovať pravidelne.

Sté výročie FIPRESCI si Klub filmových novinárov pripomenie 6. októbra 2025 v bratislavskom Kine Lumière projekciou historicky prvého slovenského filmu oceneného porotou FIPRESCI, a to na 11. MFF v Karlových Varoch v roku 1958. Týmto filmom je Bielikova snímka Štyridsaťštyri (1957). Lektorský úvod k nej prednesie filmová historička Petra Hanáková. Aktivity KFN a slovenskej sekcie FIPRESCI zase predstaví predseda Výboru KFN Ladislav Volko.

Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Leto v Lumièri za 3 eurá Záber z filmu Trojuholník smútku. Foto: ASFK

Výnimočné filmy za zvýhodnenú cenu

Počas letných mesiacov Kino Lumière tradične uvádza kvalitné filmy za dostupnú cenu. Cyklus pod názvom Leto v Lumièri za 3 eurá sa vráti k dielam z posledných rokov, ktoré získali ocenenia na prestížnych festivaloch alebo zaujali divácky. Od 15. júna do konca augusta sa denne premietne minimálne jeden film európskej alebo slovenskej proveniencie. Cyklus otvorí komediálna dráma Najhorší človek na svete (2021) Joachima Triera. Cyklus Leto v Lumièri za 3 eurá chce vrátiť do kín výnimočné oceňované filmy i obľúbené divácky navštevované diela. Ide o snímky vyrobené v posledných rokoch a ocenia ich nielen diváci, ktorí ich nestihli vidieť v kinách v čase ich distribučnej premiéry. „V priebehu leta uvedieme viac než tridsať európskych filmov za zvýhodnenú cenu. V programe nebudú chýbať filmy pre deti a mládež i filmy sprístupnené pre ľudí so sluchovým či zrakovým znevýhodnením,“ hovorí manažérka Kina Lumière Zita Hosszúová. „Program je zostavený prevažne z filmov populárneho projektu Asociácie slovenských filmových klubov €urópske filmy za 3 €čka, tento rok bude zároveň doplnený ďalšími atraktívnymi titulmi, ktoré dlhodobo patria v našom kine k veľmi populárnym, ako i oceňovanými slovenskými filmami.“ Dramaturgia filmov v projekte Leto v Lumièri za 3 eurá rešpektuje bohaté žánrové zastúpenie, výber titulov prináša rozmanité témy. Zároveň ide o filmy rôznych krajín s dôrazom na európsku i slovenskú kinematografiu. Spoločným...
klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Zobraziť všetky články