FIPRESCI Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

ohlasy 8. Budapeštiansky maratón klasických filmov

FIPRESCI má 100 rokov, jej zástupcovia sa stretli v Budapešti

Mária Ferenčuhová / podpredsedníčka Výboru KFN a vedúca slovenskej sekcie FIPRESCI

Písmo: A- | A+

V dňoch 16. – 21. septembra 2025 sa v hlavnom meste Maďarska konal 8. ročník Budapeštianskeho maratónu klasických filmov (BMKF). Každoročne predstavuje zreštaurované a digitalizované filmy, ktoré patria do zlatého fondu svetovej kinematografie. Okrem prehliadky archívnych filmov hostil aj výročné valné zhromaždenie Medzinárodnej federácie filmovej kritiky FIPRESCI. V roku 2025 si pripomína sté výročie svojho vzniku.

Hlavným organizátorom Budapeštianskeho maratónu klasických filmov je Maďarský filmový inštitút. Jeho neodmysliteľnými partnermi sú kultúrne inštitúty rôznych krajín Európy i medzinárodné zastupiteľstvá, ako aj národné filmové archívy, zo zbierok ktorých klasické filmy pochádzajú. V roku 2021 takto BMKF v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom uviedol v sekcii stredoeurópskych filmov reštaurovanú kópiu filmu Martina Hollého Prípad pre obhajcu (1964).

Klasici Frémaux, Szabó, Cronenberg aj Egoyan

Tento rok sa festivalový program zameral na dve okrúhle výročia. Pri príležitosti 130. výročia vzniku kinematografie za osobnej účasti filmového kurátora, tvorcu a riaditeľa MFF Cannes Thierryho  Frémauxa uviedol jeho strihový dokumentárny film Bratia Lumièrovci – dobrodružstvo pokračuje (2024). Od konca augusta ho môžeme vidieť aj v slovenských kinách: ohúri svojimi čistými a dokonale komponovanými zábermi nakrútenými od roku 1894 až do prvých rokov 20. storočia. Viaceré reštaurované a do filmu nezaradené zábery, napríklad z Budapešti na prelome 19. a 20. storočia, predstavil Frémaux aj v hlavnom festivalovom kine, v majestátnej pozlátenej Uránii, počas otváracieho ceremoniálu. Stotridsať rokov oslavovala tiež francúzska spoločnosť Gaumont.

Festival tento rok v Budapešti pozval aj viacero vzácnych hostí, ktorých filmy sa premietali v reštaurovaných verziách. Otváracím filmom BMKF bola Božská Júlia (2004) režiséra Istvána Szabóa. Ten sa s publikom festivalu stretol počas okrúhleho stola. Sadol si zaň spolu s maďarsko-kanadským producentom svojich zahraničných filmov, Robertom Lantosom, a s kanadskými režisérmi Davidom Cronenbergom a Atomom Egoyanom. Robert Lantos s nimi producentsky spolupracoval a viaceré ich reštaurované filmy BMKF uviedol v samostatných programových sekciách.

Fantastické ženy z východu aj federácia filmovej kritiky

Jednou z najpozoruhodnejších programových sekcií boli pre mňa Fantastické ženy z východu. V rámci nej premietli staršie filmy vietnamskej, hongkonskej či juhokórejskej proveniencie. Kurátorsky ju pripravila maďarská teoretička Teréz Vincze. Všetky kurátorsky pripravené sekcie ponúkali – tak, ako to má na Slovensku vo zvyku napríklad filmový seminár 4 živly – pred projekciami lektorské úvody. Za mimoriadne cenné považujem aj prepojenie festivalu so vzdelávacím procesom na budapeštianskej filmovej a divadelnej škole SZFE. Pre ňu BMKF pripravil 26 dopoludňajších študijných projekcií a viaceré masterclassy. Festival zase oslovil široké publikum večernými verejnými projekciami pod holým nebom pred katedrálou Sv. Štefana či viacerými filmovými koncertmi. Počas nich hudobníci vytvárali doprovod k filmom nakrúteným v období nemého filmu.

Budapeštiansky maratón klasických filmov tento rok opäť privítal aj Medzinárodnú federáciu filmovej kritiky. Počas výročného valného zhromaždenia v Budapešti si FIPRESCI pripomenula sté výročie svojho založenia a rada FIPRESCI reportovala o aktivitách organizácie za posledných 12 mesiacov. Zástupcovia národných sekcií si počas valného zhromaždenia zvolili aj (staro)novú radu. Po dekádach vedenia FIPRESCI nemeckým kritikom Klausom Ederom sa v roku 2024 vedenia organizácie zhostila štvorčlenná rada. Aj po septembri 2025 v rade pokračuje Ahmed Shawky (Egypt) ako predseda a podpredsedníčky Paola Casella (Taliansko) a Elena Rubashevska (Ukrajina). Treťou podpredsedníčkou sa stala novozvolená Marina Kostova zo Severného Macedónska. Elena Rubashevska zároveň predstavila pripravovanú monografiu, ktorá je výsledkom jej výskumu zameraného na české a slovenské filmy, ocenené porotami FIPRESCI od roku 1958 až po súčasnosť.

FIPRESCI Stretnutie FIPRESCI v Budapešti. Foto: FIPRESCI
Stretnutie FIPRESCI v Budapešti. Foto: BKFM / NFI Hungary

Sté výročie FIPRESCI v Kine Lumière

K dnešnému dňu FIPRESCI zastupuje filmové kritičky a kritikov z 50 krajín sveta združené v národných sekciách. Má aj individuálnych členov a členky z ďalších 37 krajín, ktoré nemajú vlastné národné sekcie. Slovenská sekcia FIPRESCI pôsobí v rámci Klubu filmových novinárov. Dlhodobo pracovala pod vedením filmovej publicistky Emílie Kincelovej. Po zvolení nového výboru KFN koncom roku 2024 na jej miesto nastúpila autorka tohto textu. Klub filmových novinárov po období utlmenej aktivity naštartoval v roku 2025 svoje pôsobenie diskusiou počas 20. MFF Cinematik Komentáre na ČSFD či akademické texty? V akom stave je dnes slovenská filmová kritika? Do budúcna sa plánuje diskusiám a okrúhlym stolom o filmovej kritike venovať pravidelne.

Sté výročie FIPRESCI si Klub filmových novinárov pripomenie 6. októbra 2025 v bratislavskom Kine Lumière projekciou historicky prvého slovenského filmu oceneného porotou FIPRESCI, a to na 11. MFF v Karlových Varoch v roku 1958. Týmto filmom je Bielikova snímka Štyridsaťštyri (1957). Lektorský úvod k nej prednesie filmová historička Petra Hanáková. Aktivity KFN a slovenskej sekcie FIPRESCI zase predstaví predseda Výboru KFN Ladislav Volko.

Záber z filmu Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kino Lumière október 2026 Záber z filmu Občan Havel. Foto: Negativ Film Productions

tipy z Kina Lumière Reštaurovaní Bertolucci aj Jakubisko a Havel vo filme

Kino Lumière aj v októbri ponúka široký a rôznorodý program, denne uvádza šesť až šestnásť  projekcií. Každý si môže vybrať, čo ho zaujíma, ale je ťažké stihnúť všetko. Preto je tu rubrika Tipy Kina Lumière, ktorá upriami vašu pozornosť na zaujímavosti v mesačnom programe. Budeme radi, ak sa stane pre vás priateľským sprievodcom. Reštaurovaná historická freska od Bertolucciho Tento rok uplynulo presne päťdesiat rokov od vzniku viac ako päťhodinovej historickej fresky 20. storočie (1976) talianskeho majstra réžie Bernarda Bertolucciho. Pri príležitosti výročia filmu, ktorý sa považuje za vrchol režisérovej tvorby, ho Kino Lumière uvedie v reštaurovanej kópii 4K z dielne Fondazione Cineteca di Bologna. 20. storočie zobrazuje polstoročie talianskej histórie – politických otrasov, ekonomických zmien a ľudských osudov prvej polovice 20. storočia – prostredníctvom paralelných životov dvoch detských priateľov. Narodili sa v ten istý deň v roku 1900 na vidieku stredotalianskeho regiónu Emília Romagna, odkiaľ pochádzal sám Bertolucci. Obaja reprezentujú dva póly spoločenského postavenia. Alfredo (Robert De Niro) je dedičom bohatej rodiny veľkostatkárov a Olmo (Gérard Depardieu) zasa synom roľníkov. Film je výnimočný nielen vďaka hereckému obsadeniu na medzinárodnej úrovni (legendy klasického Hollywoodu Burt Lancaster, Sterling Hayden, Donald Sutherland), ale aj podmanivej hudbe Ennia Morriconeho. A tiež pôsobivej kamere Vittoria Storara, za...
Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Zobraziť všetky články