Kamera ako protagonistka

oku 2017 vytvoril Thierry Frémaux, riaditeľ Inštitútu Lumièrovcov v Lyone a umelecký riaditeľ filmového festivalu v Cannes, spolu s  Bertrandom Tavernierom, režisérom a cinefilom, strihový film Bratia Lumièrovci. Skladal sa zo 108 päťdesiatsekundových snímok v zreštaurovanej a zdigitalizovanej kvalite. O sedem rokov neskôr sa v rovnakom duchu filmom Bratia Lumièrovci – Dobrodružstvo pokračuje Frémaux vrátil k ďalším 120 filmom, ktoré nakrútil Louis Lumière a ním vyškolení kameramani v prvom desaťročí existencie kinematografie. Sprevádza ich esejistický komentár a hudba prechodu z romantizmu k modernizmu od Gabriela Faurého.

Cieľom oboch kurátorských projektov je uchovávať a sprístupňovať dedičstvo pohyblivých obrazov. Nie je možné zrekonštruovať a sprítomniť reakcie prvého publika lumièrovského kinematografu. Frémauxovi sa však darí vykresliť historický kontext, do ktorého prvé filmy vstupovali, a objasniť, ako ho ovplyvnili.

28. december 1895, keď bratia Auguste a Louis Lumièrovci v Indickom salóne v Grand Café na Bulvári kapucínov v Paríži predviedli prvú kinematografickú projekciu platiacim divákom, je momentom zrodu filmu ako spojenia umenia a vedy. Kinematograf, produkt éry racionality, previedol 19. storočie do modernej doby. Stal sa nielen kronikárom, ale doslova stelesnením novej senzibility 20. storočia. Jeho začiatky sú obklopené mnohými mýtmi.

Napríklad o publiku, ktoré v hrôze uniká pred vlakom rútiacim sa do stanice. Alebo o tom, ako Louis Lumière vynašiel kinematograf po nociach, pretože trpel nespavosťou. Či o zdesení jednoduchých slúžok, ktoré nariekajú nad odrezanými hlavami vo filmovom detaile.