Igric ako slávnostné podujatie vyznel bizarne a hraničil s gýčom. Porota však ocenila mnoho skvelých osobností slovenskej kinematografie.
Tá upútavka na náš film je asi veľmi nedočkavá, keď sa už dvakrát objavila mimo poradia, zavtipkoval herec Juraj Loj, keď sa na plátne – už v správnom okamihu – objavil ako Vítězslav Mácha v česko-slovenskom filme Zbormajster. Vzápätí si na piatkovom slávnostnom odovzdávaní filmových cien Igric za rok 2025 prevzal tvorivú prémiu za mužský herecký výkon. Zdvorilo poďakoval a vo svojom krátkom príhovore s vďačnosťou spomínal aj svoju manželku Zuzanu Kanócz, ktorá ho neúnavne podporuje aj vo chvíľach, keď jeho sebavedomie klesá a on podlieha vnútornej neistote. Bol úprimný a hovoril presvedčivo. O postave z filmu, ktorú stvárnil, sa však nevyjadroval, hoci bol za ňu konečne ocenený.
Čo ostalo porote
Príbeh muža, sexuálne zneužívajúceho maloleté dievčatá, síce získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší film minulého roka a hlavná predstaviteľka Kateřina Falbrová si dokonca prevzala Českého leva, cestu koprodukčnej drámy inšpirovanej skutočnými udalosťami do televízneho vysielania však na čas zahatala žaloba jednej z reálnych obetí dirigenta speváckeho zboru Bambini di Praga.
Pred polrokom to pravdepodobne mohlo mať vplyv aj na ocenenia Slnko v sieti. Zbormajster nezískal cenu v žiadnej z kategórií. Pritom niet pochýb, že herecký výkon Juraja Loja je absolútne porovnateľný s výkonom Milana Ondríka v tematicky podobne kontroverznom filme Otec. Milan Ondrík si vtedy prevzal Slnko v sieti za najlepší mužský herecký výkon, teraz získal aj obdobného Igrica.
Proti podstate
Ceremoniál 37. ročníka udeľovania výročných národných cien Igric za filmovú a audiovizuálnu tvorbu sa tohto roku po prvý raz konal v priestoroch bratislavského Štúdia L+S. Preberanie vyše dvadsiatky finančne odstupňovaných ocenení, prémií a zvláštnych uznaní v rozličných kategóriách prebiehalo zdĺhavo. Avizovaná myšlienka ceremoniálu, že žijeme v kafkovskej dobe, tak trochu neobratne ospravedlňovala brepty či lapsusy, ktoré sa počas odovzdávania vyskytli. Samozrejme, také niečo sa stáva a dá sa to prejsť mlčaním. No venovať omylom cenu filmu, ktorý Tereza Smetanová ešte nedokončila, sa nezaobišlo bez komentára. Mladá a talentovaná herečka a režisérka si servítku pred ústa nedala a situáciu na pódiu aj komentovala. Cenu za dokumentárnu a televíznu tvorbu za film Seablindness si napriek tomu prevzala so všetkou úctou. A nezabudla podotknúť ešte jednu zásadnú vec: že ju veľmi mrzí vizuál tohtoročného ceremoniálu.
Jej poznámka bola namieste. Myšlienku vytýčenú tvorivým tímom sa totiž po celý čas snažila podporiť videoprojekcia v podobe pohyblivých obrázkov vytvorených umelou inteligenciou. Čudné výjavy však pôsobili rušivo, nevkusne až výsmešne, išli úplne proti podstate umeleckého autorstva. Vzápätí
