Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Písmo: A- | A+

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová.

Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat do reality“.

V kontexte slovenskej kinematografie sú Papierové hlavy výnimočným dielom. Film vznikol v polovici 90. rokov minulého storočia po rozpade štátneho monopolu audiovizuálnej tvorby, keď na Slovensku ešte neexistoval fungujúci systém jej podpory. Jeho producent Marian Urban toto obdobie v rozhovore pre Filmsk.sk vo februári tohto roka, ktorý redakcii poskytol mesiac pred svojou náhlou smrťou, charakterizoval slovami, že „bolo to existenčné ohrozenie nielen produkcie filmov, ale aj tvorivej slobody. Drvivá väčšina producentov prežívala len preto, že väčšinu aktivít a príjmov tvorili najmä rôzne alternatívne a komerčné činnosti“. Práve snímkou Papierové hlavy sa slovenský film stal prvý raz súčasťou európskej koprodukčnej spolupráce podporenej fondom Eurimages.

Výnimočné tvorivé a producentské dobrodružstvo

Urban v rozhovore spomínal, že „pracoval som síce s rozpočtom cca 20 miliónov Sk, ale finančný vstup slovenskej strany nebol viac ako 25 percent (do 4,5 milióna Sk) a aj tie sme získali ešte pred nástupom Mečiara k moci. Podarilo sa mi však pre projekt spojiť koproducentov a partnerov z ďalších štyroch krajín a štruktúru financovania vytvorilo viac ako tridsať zdrojov z celej Európy. Napriek tomu vznikol majoritný slovenský film. Bolo to výnimočné tvorivé a producentské dobrodružstvo. Moji partneri boli najmä z Francúzska, Švajčiarska či Nemecka, kde už vtedy bola samozrejmosťou existencia sofistikovaných, variabilných a multizdrojových systémov národnej podpory tvorby, produkcie a celého kinematografického prostredia“.

Snímka Papierové hlavy mala úspešnú medzinárodnú premiéru v roku 1996 na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Nyone. Získala významné ocenenia na festivaloch v Karlových Varoch, San Franciscu či Jamagate. A režisér Dušan Hanák bol ocenený cenami Kristián, Igric a cenou Tatra banky za umenie. Film obsadil druhé miesto v kategórii slovenský dokumentárny film v ankete slovenských filmových novinárov a kritikov Anketa 2000. Kino Lumière uvedie kópiu digitálne reštaurovanú v Slovenskom filmovom ústave.

SAPA Marian Urban Prezident Slovenskej asociácie producentov v audiovízii Marian Urban. Foto: Miro Nôta
Producent Marian Urban. Foto: Miro Nôta

GEN – Marian Urban očami Juraja Nvotu

Okrem pripomenutia si dôležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu sa film Papierové hlavy premietne aj pri príležitosti nedožitého 75. výročia narodenia jeho producenta Mariana Urbana. Stál za zrodom desiatok filmov ocenených na Slovensku aj v zahraničí. Súčasťou večera bude projekcia dokumentárneho portrétu z cyklu GEN, v ktorom sa jeho režisér Juraj Nvota a ďalší predstavitelia slovenského filmu snažia vystihnúť osobnosť Mariana Urbana. Vyjadrenia životných i tvorivých spolupútnikov vo filme dokazujú Urbanovu tvorivú aj ľudskú výnimočnosť. Prinášajú uznanie človeku a tvorbe, ktorá sa nečakane uzavrela v marci tohto roka.

„Marian bol odvážny človek. Hoci chcel mať vždy istotu a pravdu, vedel aj riskovať,“ spomína si na neho režisér dokumentu Juraj Nvota. „Keď som mal skoro päťdesiat rokov, nebál sa mi zveriť réžiu filmu Kruté radosti (2002). Mal odvahu stáť pri krehkom príbehu začínajúcej scenáristky a vo filme debutujúceho divadelného režiséra. Bol aj dobrý stratég. Dlho s kamarátom Jarom Filipom uvažovali o realizácii novely Muzika (2007) od Petra Pišťanka. Marian vedel, že novela má dramatický potenciál, ale vedel aj to, že ani Jaro, ani Peter nenapíšu taký dobrý scenár ako Ondrej Šulaj. Hoci mal peniaze rád, bol aj prekvapivo veľkorysý. Vždy mi umožnil k práci prizvať filmárov, ktorí ma presahovali, a tým pádom presahovali aj plánovaný rozpočet. Vážil som si ho najmä ako dramaturga,“ dodal Nvota, ktorého pri tvorbe filmu najviac prekvapilo, že Urban „bol členom Klubu nič nerobiacich mužov“.

Nvota vo filme využíva viaceré archívne materiály, vystupujú v ňom Urbanovi kolegovia a priatelia. Medzi nimi napríklad Martin Šmatlák, Peter Dubecký, Zuzana Gindl-Tatárová, Patrik Pašš, Táňa Pauhofová, Scarlett Čanakyová. A tiež priatelia mimo filmárskeho prostredia a predovšetkým syn Marek Urban, takisto producent. „GEN má názov –  Marian Urban očami Juraja Nvotu – preto je väčšina ukážok z našich spoluprác a jeho ikonických filmov Rivers of Babylon(1998) a najmä Papierových hláv Dušana Hanáka. Hlavnou postavou dokumentu je syn Marek, ale miniportrét rozporuplného Mariána Urbana približujem aj cez jeho najbližších priateľov a zároveň kolegov. Je skoro hmatateľné, že to neboli len priateľstvá z rozumu,“ približuje film Nvota.

Prehliadka filmov Mariana Urbana

Projekcia filmu Papierové hlavy a portrétu z cyklu GEN v Kine Lumière otvára niekoľkomesačnú prehliadku venovanú Marianovi Urbanovi. Predstaví ho ako režiséra, scenáristu, dramaturga a producenta a ponúkne Urbanove filmy naprieč jeho profesionálnou kariérou.

Sú medzi nimi aj dokumenty, ktoré vznikli v spolupráci s Dežom Ursinym v jeho ranom období tvorby, ale aj diela ďalších režisérov, ako napríklad Vlada Balca (Rivers of Babylon, 1998), Ondřeja Trojana (Želary, 2003), Ivana Vojnára (Lesní chodci, 2003), Juraja Nvotu (Kruté radosti, 2002, Muzika, 2007, Rukojemník, 2014), Miloslava Luthera (Spiaci účet, 2024) a iných. Kratšiu televíznu verziu portrétu Mariana Urbana z cyklu GEN odvysiela STVR v pondelok 16. novembra o 19.55 hod. na Dvojke, presne v deň Urbanových nedožitých narodenín.

Záber z filmu Dušana Hanáka Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články