Krizikova_obalka_

Publikácia Eva Krížiková

Písmo: A- | A+

V roku nedožitého deväťdesiateho výročia narodenia Evy Krížikovej sa Slovenský filmový ústav a Ústav divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied rozhodli za pomoci iniciátorky myšlienky, herečkinej dcéry Barbory Zvaríkovej, knižne spracovať rozsiahlu umeleckú cestu jednej z najväčších osobností histórie slovenského herectva,“ píše v úvode kolektívnej monografie Evy Krížikovej jeden z jej autorov, divadelný historik a kritik Karol Mišovic.

Monografia prináša tri samostatné štúdie. Jej nosným textom je Mišovicov príspevok, ktorý sa okrem podrobného mapovania Krížikovej divadelnej kariéry venuje aj jej detstvu či osobnému životu a tiež načrtáva herečkino rozhlasové, televízne i filmové pôsobenie, čím vytvára jej plastický portrét. Vo dvoch útlejších štúdiách sa filmové teoretičky Renáta Lokšová a Jana Dudková sústreďujú na Krížikovej filmové úlohy a jej bohatú televíznu kariéru.

I keď členovia a členky komorného autorského kolektívu patria ku generácii pamätníkov posledných divadelných, rozhlasových a televíznych výkonov Evy Krížikovej, svoj výskum podrobili značnému historickému exkurzu, ktorého výsledkom je trojica syntetických štúdií prehovárajúcich nielen o konkrétnych herečkiných kreáciách, ale definujúcich aj širšie politicko-spoločenské, umelecké či personálne zázemie, ktoré bezvýhradne pôsobilo i na formovanie Krížikovej kariéry,“ vysvetľuje v úvode Mišovic.

Texty dopĺňa bohatá zostava fotografií nielen z albumu Krížikovej profesionálneho repertoáru, ale aj z jej osobného archívu. Publikáciu uzatvára súpis herečkinej umeleckej tvorby v divadle, televízii, filme i rozhlase.

Karol Mišovic, Renáta Lokšová, Jana Dudková: Eva Krížiková

Slovenský filmový ústav v spolupráci s Ústavom divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2024, 408 strán

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ľubica Hustá, kunsthistorička. Foto: Archív Ľ. H.

Obľúbené filmy Ľubice Hustej

Asi je zvláštne, že ako organizátorka festivalu Bratislava Design Week nevyberám medzi obľúbené filmy niektorý z vizuálne nádherných, opulentných, extravagantných, priekopníckych filmov plných „high class“ dizajnérskych riešení a ikon dizajnu.  Áno, spôsobujú mi slasť a výpravu a výtvarnú koncepciu filmu vnímam ako mimoriadne podstatnú a rovnocennú, ale filmov, ktoré mám rada, ktoré milujem z rôznych dôvodov, je fakt veľa.  Samozrejme, počas života sa to nejako vyvíja aj mení, film za filmom, oceán filmov, príbehov, prístupov, okúzlenia, zásahov, nádhery, smútku, krutosti, ľahkosti, geniality naprieč žánrami. Veľa slov, pardon. Vybrala som však film Čudnejší než raj (1984), ktorý som videla niekedy v roku 1992. Keď sa skončil, ostali sme ešte dosť dlhú chvíľu sedieť na tých tvrdých drevených sedadlách filmového klubu Nostalgia na STU v Bratislave.  Jim Jarmush: Čudnejší než raj (1984). Foto: Kino Lumiére Šťavnaté nadávky Je to špinavý, čudný, pomalý film, zároveň neuveriteľne vtipný, existenciálny, objavný, postavený na komornom príbehu Willyho (predtým Bélu Molnára, ktorý pred 10 rokmi emigroval z Maďarska) a jeho kamoša, dvoch mladých newyorských lúzrov, a nečakanej návštevy sesternice z východnej Európy, z Budapešti.  Už úvodná scéna s pesničkou I Put a Spell on You od Screaming Jaya Hawkinsa z lacného prenosného kazeťáku (hudbu robil majster John Lurie, zároveň si zahral hlavného hrdinu) ma odpálila do bezútešných vedľajších ulíc New Yorku...
Viktor Kubal: Krvavá pani . Foto: SFÚ

Krvavá pani Viktora Kubala má novú hudbu

Druhý celovečerný film Viktora Kubala Krvavá pani (1980), inšpirovaný známou legendou o Čachtickej panej, dostal novú hudobnú podobu, ktorú pre film skomponovala losangelská umelkyňa claire rousay. Jedinečná projekcia filmu spolu s koncertom claire rousay sa uskutoční v Kine Lumière vo štvrtok 3. apríla o 20.00 hod. Po úspešnej premiére v Belgicku to bude prvé a jediné uvedenie filmu s novou hudbou naživo na Slovensku. Krvavá pani je animovaný film o zločine a láske, na pozadí romantického ľúbostného príbehu s prvkami komiky i tragiky zachytáva večný boj dobra so zlom. Kreslené spracovanie legendy z Čachtického hradu patrilo v čase svojho vzniku k divácky najúspešnejším slovenským filmom v kinách. „Ide o autorský film, v ktorom prínosy tvorcu sú neodškriepiteľné a zasluhujú si úctu. Napriek redukovanej kresbe a limitovanej animácii dokáže Kubal gradovať napätie a zahrať aj na emocionálne struny diváka. Dobre odpozorované prvky hororu spojené s prirodzeným Kubalovým vzťahom k paródii, vytvorili z filmu Krvavá pani svojráznu syntézu oboch žánrov,“ hovorí o filme publicista a dramaturg Rudolf Urc, autor publikácie Viktor Kubal. Filmár, výtvarník, humorista (ASFK, SFÚ, 2010). Podľa neho je „Kubalovo dielo ukážkou dobrého vkusu a kultivovanej rozprávkovej arabesky, priebežne korenenej inteligentným humorom“. Film Viktora Kubala Krvavá pani zarezonoval aj v zahraničí. V roku 2017 mala jeho digitálne reštaurovaná podoba svetovú premiéru na prestížnom festivale...
Zobraziť všetky články