Kino-Ikon 2/2025 Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 sa venuje rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam. Obsah jeho textov má opäť široký záber. Jeho významnou súčasťou je rozsiahly rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) Petrom Dubeckým. Takisto prináša prepis diskusie s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom venovanej jeho filmu Letopis (2025). Uskutočnila sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice. Číslo dopĺňajú tradičné rubriky v podobe filmových a literárnych reflexií či esejí.

Kino-Ikon prechádza pod Slovenský filmový ústav

Ústredným textom časopisu je rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a množstve a rôznorodosti jej aktivít a podujatí. V rozhovore Dubecký spomína obdobie vzniku asociácie v roku 1993 a jej prvé roky. Reflektuje i prelom storočí, ktorý bol pre asociáciu zásadný z hľadiska návštevnosti filmov, počtu klubov i bohatosti repertoáru, ale aj posledné roky plné nových výziev. Od roku 1998 sa ASFK spolu so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) podieľala aj na vydávaní špecializovaného filmologického periodika Kino-Ikon. Od aktuálne pripravovaného jubilejného 30. ročníka bude vydavateľom časopisu už iba Slovenský filmový ústav.

„Asociácia slovenských filmových klubov zastrešovala vydávanie filmologického časopisu Kino-Ikon vyše štvrťstoročia, a to v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, ktorý sa na jeho vydávaní podieľal predovšetkým redakčne. Stotožnila sa s touto myšlienkou a darilo sa jej ju napĺňať nielen vďaka podpore, ktorú mala z ministerstva kultúry alebo Audiovizuálneho fondu, ale v začiatkoch aj z Pro Helvetie a Sorosovho centra súčasného umenia. Výsledkom snahy asociácie nájsť priestor na to, aby sa mohlo o slovenskom filme a jeho histórii písať a rozprávať je skutočnosť, že Kino-Ikon je dnes jediným printovým odborným filmovým periodikom,“ približuje pozadie vydávania časopisu generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, bývalý predseda Rady ASFK.

„Od roku 2026 prechádza Kino-Ikon vydavateľsky výlučne pod Slovenský filmový ústav. Táto činnosť by mala patriť pod našu inštitúciu o to viac, že jej súčasťou je aj vedecko-výskumné oddelenie, ktoré sa venuje histórii a výskumu filmu. V asociácii sme sa ešte za môjho pôsobenia na túto zmenu pripravovali a vnímam to ako prirodzené vyústenie doterajšej spolupráce.“

Kino-Ikon Choice Letopis

Okrem rozhovoru s Dubeckým má v časopise dialogický formát aj diskusia s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom o jeho najnovšom filme Letopis, ktorý redakcia Kino-Ikonu považuje za jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Na diskusii, ktorú viedol filozof a estetik Peter Michalovič, sa okrem iného hovorilo o nápade a vzniku filmu, o filmovej metóde či strihu, ktorá bola zväčša postavená na intuícii, ale aj o premiére filmu na festivale Visions du Réel vo švajčiarskom Nyone. Diskusie sa okrem Martina Kollara zúčastnili producent Ivan Ostrochovský, filmová teoretička Mária Ferenčuhová a kunsthistorička Monika Mitášová. Diskusia bola súčasťou cyklu Kino-Ikon Choice v Kine Lumière, konala sa 5. novembra 2025 a bola spojená s projekciou filmu.

Pravidelná rubrika časopisu venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov na rôzne témy. Venuje sa českej nemej filmovej produkcii v slovenských kinách v Bratislave a Košiciach počas 20. rokov minulého storočia, histórii krátkeho strihového filmu na Slovensku, tvorbe režiséra Martina Šulíka, ktorého vstup do dlhometrážnej hranej produkcie sa dá prirovnať k Uhrovmu vstupu v 60. rokoch, ďalej fenoménu slovenskej filmovej paródie i používaniu AI v dokumentárnej tvorbe z pohľadu strihačského remesla. V rubrike Zoom sa slovenský multimediálny umelec a experimentálny filmár Franz Milec venuje fenoménu novej vlny a český filmový publicista Jan Šíma pomenúva limity politického modernizmu.

Filmové a literárne reflexie

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Časopis sleduje súčasný poľský hraný film z hľadiska šírky tematického záberu, rozmanitej poetiky či úrovne tvorivej realizácie a remeselného spracovania. V inom texte sa zamýšľa aj nad zobrazovaním roľníkov, resp. farmárov a ich historickej rebélie v poľskej dokumentárnej tvorbe. Rubrika sa tiež venuje histórii sci-fi filmu v talianskej kinematografii v období 50. až 80. rokov. Uvažuje tiež o rámoch, hraniciach a horizontoch a skúma aj to, ako funguje hudba podľa Davida Byrnea. Ten je fenoménom nielen vo svete hudby, ale aj vo svete dramatického či filmového umenia.

Súčasťou reflexií je recenzia na monografiu Mojmíra Sedláčka Psychologie v kině s vábivým podtitulom Co s námi dělají filmy jako Psycho, Kmotr a Matrix. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach. Venujú sa dráme Kone sa tiež strieľajú (r. Sydney Pollack, 1969), dráme Wanda (r. Barbara Loden, 1970) a dráme Šťastný Lazzaro (r. Alice Rohrwacher, 2018).

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis. Profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Aktuálne číslo Kino-Ikon 2/2025 vydala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Vyšlo na 237 stranách a v predaji je za 3,32 eur. Dostať ho vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 nájdete aj na e-shope Klapka.sk.

Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ
Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ

Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články