Kino-Ikon 2/2025 Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 sa venuje rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam. Obsah jeho textov má opäť široký záber. Jeho významnou súčasťou je rozsiahly rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) Petrom Dubeckým. Takisto prináša prepis diskusie s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom venovanej jeho filmu Letopis (2025). Uskutočnila sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice. Číslo dopĺňajú tradičné rubriky v podobe filmových a literárnych reflexií či esejí.

Kino-Ikon prechádza pod Slovenský filmový ústav

Ústredným textom časopisu je rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a množstve a rôznorodosti jej aktivít a podujatí. V rozhovore Dubecký spomína obdobie vzniku asociácie v roku 1993 a jej prvé roky. Reflektuje i prelom storočí, ktorý bol pre asociáciu zásadný z hľadiska návštevnosti filmov, počtu klubov i bohatosti repertoáru, ale aj posledné roky plné nových výziev. Od roku 1998 sa ASFK spolu so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) podieľala aj na vydávaní špecializovaného filmologického periodika Kino-Ikon. Od aktuálne pripravovaného jubilejného 30. ročníka bude vydavateľom časopisu už iba Slovenský filmový ústav.

„Asociácia slovenských filmových klubov zastrešovala vydávanie filmologického časopisu Kino-Ikon vyše štvrťstoročia, a to v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, ktorý sa na jeho vydávaní podieľal predovšetkým redakčne. Stotožnila sa s touto myšlienkou a darilo sa jej ju napĺňať nielen vďaka podpore, ktorú mala z ministerstva kultúry alebo Audiovizuálneho fondu, ale v začiatkoch aj z Pro Helvetie a Sorosovho centra súčasného umenia. Výsledkom snahy asociácie nájsť priestor na to, aby sa mohlo o slovenskom filme a jeho histórii písať a rozprávať je skutočnosť, že Kino-Ikon je dnes jediným printovým odborným filmovým periodikom,“ približuje pozadie vydávania časopisu generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, bývalý predseda Rady ASFK.

„Od roku 2026 prechádza Kino-Ikon vydavateľsky výlučne pod Slovenský filmový ústav. Táto činnosť by mala patriť pod našu inštitúciu o to viac, že jej súčasťou je aj vedecko-výskumné oddelenie, ktoré sa venuje histórii a výskumu filmu. V asociácii sme sa ešte za môjho pôsobenia na túto zmenu pripravovali a vnímam to ako prirodzené vyústenie doterajšej spolupráce.“

Kino-Ikon Choice Letopis

Okrem rozhovoru s Dubeckým má v časopise dialogický formát aj diskusia s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom o jeho najnovšom filme Letopis, ktorý redakcia Kino-Ikonu považuje za jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Na diskusii, ktorú viedol filozof a estetik Peter Michalovič, sa okrem iného hovorilo o nápade a vzniku filmu, o filmovej metóde či strihu, ktorá bola zväčša postavená na intuícii, ale aj o premiére filmu na festivale Visions du Réel vo švajčiarskom Nyone. Diskusie sa okrem Martina Kollara zúčastnili producent Ivan Ostrochovský, filmová teoretička Mária Ferenčuhová a kunsthistorička Monika Mitášová. Diskusia bola súčasťou cyklu Kino-Ikon Choice v Kine Lumière, konala sa 5. novembra 2025 a bola spojená s projekciou filmu.

Pravidelná rubrika časopisu venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov na rôzne témy. Venuje sa českej nemej filmovej produkcii v slovenských kinách v Bratislave a Košiciach počas 20. rokov minulého storočia, histórii krátkeho strihového filmu na Slovensku, tvorbe režiséra Martina Šulíka, ktorého vstup do dlhometrážnej hranej produkcie sa dá prirovnať k Uhrovmu vstupu v 60. rokoch, ďalej fenoménu slovenskej filmovej paródie i používaniu AI v dokumentárnej tvorbe z pohľadu strihačského remesla. V rubrike Zoom sa slovenský multimediálny umelec a experimentálny filmár Franz Milec venuje fenoménu novej vlny a český filmový publicista Jan Šíma pomenúva limity politického modernizmu.

Filmové a literárne reflexie

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Časopis sleduje súčasný poľský hraný film z hľadiska šírky tematického záberu, rozmanitej poetiky či úrovne tvorivej realizácie a remeselného spracovania. V inom texte sa zamýšľa aj nad zobrazovaním roľníkov, resp. farmárov a ich historickej rebélie v poľskej dokumentárnej tvorbe. Rubrika sa tiež venuje histórii sci-fi filmu v talianskej kinematografii v období 50. až 80. rokov. Uvažuje tiež o rámoch, hraniciach a horizontoch a skúma aj to, ako funguje hudba podľa Davida Byrnea. Ten je fenoménom nielen vo svete hudby, ale aj vo svete dramatického či filmového umenia.

Súčasťou reflexií je recenzia na monografiu Mojmíra Sedláčka Psychologie v kině s vábivým podtitulom Co s námi dělají filmy jako Psycho, Kmotr a Matrix. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach. Venujú sa dráme Kone sa tiež strieľajú (r. Sydney Pollack, 1969), dráme Wanda (r. Barbara Loden, 1970) a dráme Šťastný Lazzaro (r. Alice Rohrwacher, 2018).

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis. Profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Aktuálne číslo Kino-Ikon 2/2025 vydala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Vyšlo na 237 stranách a v predaji je za 3,32 eur. Dostať ho vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 nájdete aj na e-shope Klapka.sk.

Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ
Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ

Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

recenzia Nevďačné bytosti Dexter Franc a Barry Ward vo filme Nevďačné bytosti. Foto: CinemArt SK

recenzia Nevďačné bytosti

Nový film slovinského režiséra Olma Omerzu Nevďačné bytosti prenáša diváka do dôverne známeho kempu na pobreží Jadranu, aby mu ukázal, ako osamelé môžu byť naše najbližšie vzťahy. Čerstvo rozvedený otec (Barry Ward) berie deti na spoločnú dovolenku pri mori, aby utužil natrhnuté puto a nestratil svoje krehké postavenie hlavy rodiny. Potom čo sa sedemnásťročná Klára (Dexter Franc) zamiluje do miestneho mladíka Denisa (Timon Šturbej), sa dej vyostruje a prostredníctvom rozprávania s kompaktnou atmosférou divákovi predostiera medzigeneračný príbeh o láske a o tom, čo všetko je človek schopný spraviť, aby ju ochránil. Čo keď je láska práve o tom, aby sme druhým dovolili bezpečne zlyhať? V poradí piaty celovečerný film Olma Omerzu nadväzuje na režisérovu predošlú tvorbu, ktorú sofistikovane posúva do novej, artovej podoby. Snímka uvedená na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiáne potvrdzuje režisérovo silné postavenie na nezávislej filmovej scéne. Omerzu rezignuje na divácke očakávania a svojským štýlom predkladá tému rodičovstva, záväzku a slobody, ktorú rodinné vzťahy často obmedzujú. Komunikácia je základ Príbeh dvojjazyčnej rodiny aktuálnym a mnohovrstevnatým spôsobom spracúva myšlienku neschopnosti komunikovať a odcudzenia, ktoré vo vzťahoch vytvára. Otec nevie po česky, mama je zo Slovenska a deti spolu napriek spoločnému jazyku sotva prehovoria. Mladší brat Theo je v zásade bezproblémový, ale vďaka tomu, žiaľ, aj neviditeľný, zatiaľ čo staršia Klára trpí poruchou...
Bábkoherci Ivan Martinka a Mirka Dudková s Kukom pri nakrúcaní filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Foto: Sofia Bencsik

reportáž Kuko, Drobček a Raťafák sa hlásia k popkultúre

Tri starnúce televízne hviezdy spojila filmovačka. Legendárne bábky sa zamýšľajú nad tým, či sú od macochy a či ich tu ešte vôbec potrebujeme. Píše sa rok 2009 a prezidentská kampaň na Slovensku beží v plnom prúde. Prekvapivo sa do nej zapája aj akési neohrabané, večne rozškľabené indivíduum s riedkym páperovým účesom. Zlaté časy má už za sebou, no vždy sa odkiaľsi vynorí, jedného postraší, druhého rozosmeje, tretiemu nedá pokoj, štvrtého nahnevá, piatemu aj traumu spôsobí. Svojím nadčasovým sloganom však aj dnes vystihuje pointu dňa: „Raťafák – váš prezident a naozajstná bábka.“ Anomálie Ak vám naskočila v mysli figúra z televíznej obrazovky, hádate správne. Raťafák Plachta telom pripomína človeka, má však viacero fyzických anomálií – dlhý krk, výraznú spodnú čeľusť, dva veľké hrby ako ramená. Rád sa smeje a má ľúbozvučnú slovenčinu. V 80. rokoch minulého storočia účinkoval v televíznom cykle Slniečko na rukavičke, svojským humorom sprostredkúval pre deti výchovné posolstvá, až kým reláciu z vyššej moci nezrušili. Bábku si po istom čase našiel internet a jej popularita sa udržiavala nekontrolovane, dokonca sa dostala do youtubového výberu Top 20 „neúmyselne znepokojujúcich detských postáv z celého sveta“ s niekoľkými miliónmi pozretí. Teraz bude jedným z troch hlavných hrdinov bábkového filmu pre dospelých. Volá sa Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú. Premiéru v kinách bude mať v lete. Návrat...
Zobraziť všetky články