Kino-Ikon 2/2025 Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 sa venuje rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam. Obsah jeho textov má opäť široký záber. Jeho významnou súčasťou je rozsiahly rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) Petrom Dubeckým. Takisto prináša prepis diskusie s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom venovanej jeho filmu Letopis (2025). Uskutočnila sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice. Číslo dopĺňajú tradičné rubriky v podobe filmových a literárnych reflexií či esejí.

Kino-Ikon prechádza pod Slovenský filmový ústav

Ústredným textom časopisu je rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a množstve a rôznorodosti jej aktivít a podujatí. V rozhovore Dubecký spomína obdobie vzniku asociácie v roku 1993 a jej prvé roky. Reflektuje i prelom storočí, ktorý bol pre asociáciu zásadný z hľadiska návštevnosti filmov, počtu klubov i bohatosti repertoáru, ale aj posledné roky plné nových výziev. Od roku 1998 sa ASFK spolu so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) podieľala aj na vydávaní špecializovaného filmologického periodika Kino-Ikon. Od aktuálne pripravovaného jubilejného 30. ročníka bude vydavateľom časopisu už iba Slovenský filmový ústav.

„Asociácia slovenských filmových klubov zastrešovala vydávanie filmologického časopisu Kino-Ikon vyše štvrťstoročia, a to v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, ktorý sa na jeho vydávaní podieľal predovšetkým redakčne. Stotožnila sa s touto myšlienkou a darilo sa jej ju napĺňať nielen vďaka podpore, ktorú mala z ministerstva kultúry alebo Audiovizuálneho fondu, ale v začiatkoch aj z Pro Helvetie a Sorosovho centra súčasného umenia. Výsledkom snahy asociácie nájsť priestor na to, aby sa mohlo o slovenskom filme a jeho histórii písať a rozprávať je skutočnosť, že Kino-Ikon je dnes jediným printovým odborným filmovým periodikom,“ približuje pozadie vydávania časopisu generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, bývalý predseda Rady ASFK.

„Od roku 2026 prechádza Kino-Ikon vydavateľsky výlučne pod Slovenský filmový ústav. Táto činnosť by mala patriť pod našu inštitúciu o to viac, že jej súčasťou je aj vedecko-výskumné oddelenie, ktoré sa venuje histórii a výskumu filmu. V asociácii sme sa ešte za môjho pôsobenia na túto zmenu pripravovali a vnímam to ako prirodzené vyústenie doterajšej spolupráce.“

Kino-Ikon Choice Letopis

Okrem rozhovoru s Dubeckým má v časopise dialogický formát aj diskusia s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom o jeho najnovšom filme Letopis, ktorý redakcia Kino-Ikonu považuje za jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Na diskusii, ktorú viedol filozof a estetik Peter Michalovič, sa okrem iného hovorilo o nápade a vzniku filmu, o filmovej metóde či strihu, ktorá bola zväčša postavená na intuícii, ale aj o premiére filmu na festivale Visions du Réel vo švajčiarskom Nyone. Diskusie sa okrem Martina Kollara zúčastnili producent Ivan Ostrochovský, filmová teoretička Mária Ferenčuhová a kunsthistorička Monika Mitášová. Diskusia bola súčasťou cyklu Kino-Ikon Choice v Kine Lumière, konala sa 5. novembra 2025 a bola spojená s projekciou filmu.

Pravidelná rubrika časopisu venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov na rôzne témy. Venuje sa českej nemej filmovej produkcii v slovenských kinách v Bratislave a Košiciach počas 20. rokov minulého storočia, histórii krátkeho strihového filmu na Slovensku, tvorbe režiséra Martina Šulíka, ktorého vstup do dlhometrážnej hranej produkcie sa dá prirovnať k Uhrovmu vstupu v 60. rokoch, ďalej fenoménu slovenskej filmovej paródie i používaniu AI v dokumentárnej tvorbe z pohľadu strihačského remesla. V rubrike Zoom sa slovenský multimediálny umelec a experimentálny filmár Franz Milec venuje fenoménu novej vlny a český filmový publicista Jan Šíma pomenúva limity politického modernizmu.

Filmové a literárne reflexie

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Časopis sleduje súčasný poľský hraný film z hľadiska šírky tematického záberu, rozmanitej poetiky či úrovne tvorivej realizácie a remeselného spracovania. V inom texte sa zamýšľa aj nad zobrazovaním roľníkov, resp. farmárov a ich historickej rebélie v poľskej dokumentárnej tvorbe. Rubrika sa tiež venuje histórii sci-fi filmu v talianskej kinematografii v období 50. až 80. rokov. Uvažuje tiež o rámoch, hraniciach a horizontoch a skúma aj to, ako funguje hudba podľa Davida Byrnea. Ten je fenoménom nielen vo svete hudby, ale aj vo svete dramatického či filmového umenia.

Súčasťou reflexií je recenzia na monografiu Mojmíra Sedláčka Psychologie v kině s vábivým podtitulom Co s námi dělají filmy jako Psycho, Kmotr a Matrix. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach. Venujú sa dráme Kone sa tiež strieľajú (r. Sydney Pollack, 1969), dráme Wanda (r. Barbara Loden, 1970) a dráme Šťastný Lazzaro (r. Alice Rohrwacher, 2018).

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis. Profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Aktuálne číslo Kino-Ikon 2/2025 vydala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Vyšlo na 237 stranách a v predaji je za 3,32 eur. Dostať ho vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 nájdete aj na e-shope Klapka.sk.

Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ
Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ

Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články