Kino-Ikon 2/2025 Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 sa venuje rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam. Obsah jeho textov má opäť široký záber. Jeho významnou súčasťou je rozsiahly rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) Petrom Dubeckým. Takisto prináša prepis diskusie s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom venovanej jeho filmu Letopis (2025). Uskutočnila sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice. Číslo dopĺňajú tradičné rubriky v podobe filmových a literárnych reflexií či esejí.

Kino-Ikon prechádza pod Slovenský filmový ústav

Ústredným textom časopisu je rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a množstve a rôznorodosti jej aktivít a podujatí. V rozhovore Dubecký spomína obdobie vzniku asociácie v roku 1993 a jej prvé roky. Reflektuje i prelom storočí, ktorý bol pre asociáciu zásadný z hľadiska návštevnosti filmov, počtu klubov i bohatosti repertoáru, ale aj posledné roky plné nových výziev. Od roku 1998 sa ASFK spolu so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) podieľala aj na vydávaní špecializovaného filmologického periodika Kino-Ikon. Od aktuálne pripravovaného jubilejného 30. ročníka bude vydavateľom časopisu už iba Slovenský filmový ústav.

„Asociácia slovenských filmových klubov zastrešovala vydávanie filmologického časopisu Kino-Ikon vyše štvrťstoročia, a to v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, ktorý sa na jeho vydávaní podieľal predovšetkým redakčne. Stotožnila sa s touto myšlienkou a darilo sa jej ju napĺňať nielen vďaka podpore, ktorú mala z ministerstva kultúry alebo Audiovizuálneho fondu, ale v začiatkoch aj z Pro Helvetie a Sorosovho centra súčasného umenia. Výsledkom snahy asociácie nájsť priestor na to, aby sa mohlo o slovenskom filme a jeho histórii písať a rozprávať je skutočnosť, že Kino-Ikon je dnes jediným printovým odborným filmovým periodikom,“ približuje pozadie vydávania časopisu generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, bývalý predseda Rady ASFK.

„Od roku 2026 prechádza Kino-Ikon vydavateľsky výlučne pod Slovenský filmový ústav. Táto činnosť by mala patriť pod našu inštitúciu o to viac, že jej súčasťou je aj vedecko-výskumné oddelenie, ktoré sa venuje histórii a výskumu filmu. V asociácii sme sa ešte za môjho pôsobenia na túto zmenu pripravovali a vnímam to ako prirodzené vyústenie doterajšej spolupráce.“

Kino-Ikon Choice Letopis

Okrem rozhovoru s Dubeckým má v časopise dialogický formát aj diskusia s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom o jeho najnovšom filme Letopis, ktorý redakcia Kino-Ikonu považuje za jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Na diskusii, ktorú viedol filozof a estetik Peter Michalovič, sa okrem iného hovorilo o nápade a vzniku filmu, o filmovej metóde či strihu, ktorá bola zväčša postavená na intuícii, ale aj o premiére filmu na festivale Visions du Réel vo švajčiarskom Nyone. Diskusie sa okrem Martina Kollara zúčastnili producent Ivan Ostrochovský, filmová teoretička Mária Ferenčuhová a kunsthistorička Monika Mitášová. Diskusia bola súčasťou cyklu Kino-Ikon Choice v Kine Lumière, konala sa 5. novembra 2025 a bola spojená s projekciou filmu.

Pravidelná rubrika časopisu venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov na rôzne témy. Venuje sa českej nemej filmovej produkcii v slovenských kinách v Bratislave a Košiciach počas 20. rokov minulého storočia, histórii krátkeho strihového filmu na Slovensku, tvorbe režiséra Martina Šulíka, ktorého vstup do dlhometrážnej hranej produkcie sa dá prirovnať k Uhrovmu vstupu v 60. rokoch, ďalej fenoménu slovenskej filmovej paródie i používaniu AI v dokumentárnej tvorbe z pohľadu strihačského remesla. V rubrike Zoom sa slovenský multimediálny umelec a experimentálny filmár Franz Milec venuje fenoménu novej vlny a český filmový publicista Jan Šíma pomenúva limity politického modernizmu.

Filmové a literárne reflexie

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Časopis sleduje súčasný poľský hraný film z hľadiska šírky tematického záberu, rozmanitej poetiky či úrovne tvorivej realizácie a remeselného spracovania. V inom texte sa zamýšľa aj nad zobrazovaním roľníkov, resp. farmárov a ich historickej rebélie v poľskej dokumentárnej tvorbe. Rubrika sa tiež venuje histórii sci-fi filmu v talianskej kinematografii v období 50. až 80. rokov. Uvažuje tiež o rámoch, hraniciach a horizontoch a skúma aj to, ako funguje hudba podľa Davida Byrnea. Ten je fenoménom nielen vo svete hudby, ale aj vo svete dramatického či filmového umenia.

Súčasťou reflexií je recenzia na monografiu Mojmíra Sedláčka Psychologie v kině s vábivým podtitulom Co s námi dělají filmy jako Psycho, Kmotr a Matrix. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach. Venujú sa dráme Kone sa tiež strieľajú (r. Sydney Pollack, 1969), dráme Wanda (r. Barbara Loden, 1970) a dráme Šťastný Lazzaro (r. Alice Rohrwacher, 2018).

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis. Profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Aktuálne číslo Kino-Ikon 2/2025 vydala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Vyšlo na 237 stranách a v predaji je za 3,32 eur. Dostať ho vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 nájdete aj na e-shope Klapka.sk.

Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ
Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ

Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kinobus 2026 Atmosféra na festivale Kinobus. Foto: Kinobus/Marek Jančúch

Kinobus 2026 prepojí Oravu so susedným Poľskom

Dva autobusy, štyri dni na cestách, bývalé aj súčasné kiná. Filmy premietané zo starých premietačiek a filmových pásov, rozhovory s miestnymi, prechádzky, exkurzie a objavovanie Oravy spôsobom, ktorý by vám bežný navigačný systém pravdepodobne nikdy nenavrhol. Tohtoročný (nielen) filmový festival Kinobus sa koná od 27. do 30. augusta 2026. Publikum prevedie Námestovom, Oravským Veselým, Mútnym a bývalými kúpeľmi Slaná voda. Zavíta aj do susedného Poľska do obcí Łękawica a Żywiec, kde sa po prvýkrát prepojí s poľským partnerským festivalom Kinobus. Podtitulom a témou ročníka je Pospolu. Téma vychádza z charakteristickej vlastnosti Oravcov – silnej súdržnosti a komunitného života. „Fascinujú ma miestne kultúrne domy. Ich architektúra je tu úplne iná ako inde na Slovensku,“ približuje výber tohtoročného regiónu riaditeľ a dramaturg festivalu Martin Krištof. „Na Orave je kino súčasťou veľkého kultúrneho domu, kde sídli aj obecný úrad, materská škôlka a knižnica. Dominantou je spoločenská sála a celé je to na naše pomery veľmi predimenzované,“ dodáva. „Festivaly, svadby, pohreby, všetko sa deje komunitne, spolu. Na druhej strane, nikde ani známky, že ste kúsok od Poľska. Žiadne prepojenie nápismi, spojmi, jazykom, značkami. Ale akoby asi s ostatným Slovenskom,“ vysvetľuje Krištof. Historickým míľnikom festivalu bude cezhraničné prepojenie s poľským festivalom Kinobus - festiwal kinowy na kółkach. Vznikol...
Česko Oscar 2026 Berlinale 2026 Tomáš Gič Záber z filmu Keby sa holuby premenili na zlato. Foto: guča films

Česko posiela na Oscary Holuby, študentského Oscara má za Volklore

Česká filmová a televízna akadémia (ČFTA) oznámila, že českým kandidátom na cenu 99. ročníka americkej Academy of Motion Picture Arts and Sciences (AMPAS) Oscar v kategórii medzinárodných celovečerných filmov bude dokument Pepy Lubojacki Keby sa holuby premenili na zlato. „V intímnom a formálne originálnom dokumente zaznamenáva režisérka päť rokov osudy svojho brata a dvoch bratrancov, ktorým závislosť postupne vzala vzťahy, domov aj pocit bezpečia. S využitím estetiky DIY prepája denníkové zábery, štylizované spomienky, oživené fotografie aj grafické koláže a bez sentimentu sa pokúša pochopiť príčiny ich pádu aj jeho dopad na celú rodinu,“ uviedla ČFTA. Snímka si z Berlinale 2026 odniesla cenu pre najlepší dokument. Premietala sa aj v Karlových Varoch. Na Slovensku ju ako prví uvidia v septembri diváci na MFF Cinematik v Piešťanoch, v októbri príde do distribúcie. Film vznikol v česko-slovenskej koprodukcii. Za Slovensko film koprodukoval Matej Sotník zo spoločnosti guča films. Česko sa v týchto dňoch tešilo aj zo študentského Oscara. V kategórii alternatívnych a experimentálnych diel ho začiatkom augusta získala študentka FAMU Viktorie Štěpánová s videoesejou Volklore. Na študentských Oscaroch v jednotlivých kategóriách udeľujú zlatú, striebornú a bronzovú cenu. Ktorú z nich Volklore získa, oznámia na festivale v Toronte 14. septembra. Do najužšieho oscarového výberu v rovnakej kategórii ako Volklore sa tento rok dostal aj slovenský...
Zobraziť všetky články