Kino-Ikon 2/2025 Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films
Písmo: A- | A+

Aktuálne číslo časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 sa venuje rôznym teoretickým alebo filmovohistorickým témam. Obsah jeho textov má opäť široký záber. Jeho významnou súčasťou je rozsiahly rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov (ASFK) Petrom Dubeckým. Takisto prináša prepis diskusie s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom venovanej jeho filmu Letopis (2025). Uskutočnila sa v Kine Lumière v cykle Kino-Ikon Choice. Číslo dopĺňajú tradičné rubriky v podobe filmových a literárnych reflexií či esejí.

Kino-Ikon prechádza pod Slovenský filmový ústav

Ústredným textom časopisu je rekapitulačný rozhovor s bývalým predsedom Rady Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým o troch dekádach jej fungovania a množstve a rôznorodosti jej aktivít a podujatí. V rozhovore Dubecký spomína obdobie vzniku asociácie v roku 1993 a jej prvé roky. Reflektuje i prelom storočí, ktorý bol pre asociáciu zásadný z hľadiska návštevnosti filmov, počtu klubov i bohatosti repertoáru, ale aj posledné roky plné nových výziev. Od roku 1998 sa ASFK spolu so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) podieľala aj na vydávaní špecializovaného filmologického periodika Kino-Ikon. Od aktuálne pripravovaného jubilejného 30. ročníka bude vydavateľom časopisu už iba Slovenský filmový ústav.

„Asociácia slovenských filmových klubov zastrešovala vydávanie filmologického časopisu Kino-Ikon vyše štvrťstoročia, a to v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom, ktorý sa na jeho vydávaní podieľal predovšetkým redakčne. Stotožnila sa s touto myšlienkou a darilo sa jej ju napĺňať nielen vďaka podpore, ktorú mala z ministerstva kultúry alebo Audiovizuálneho fondu, ale v začiatkoch aj z Pro Helvetie a Sorosovho centra súčasného umenia. Výsledkom snahy asociácie nájsť priestor na to, aby sa mohlo o slovenskom filme a jeho histórii písať a rozprávať je skutočnosť, že Kino-Ikon je dnes jediným printovým odborným filmovým periodikom,“ približuje pozadie vydávania časopisu generálny riaditeľ SFÚ Peter Dubecký, bývalý predseda Rady ASFK.

„Od roku 2026 prechádza Kino-Ikon vydavateľsky výlučne pod Slovenský filmový ústav. Táto činnosť by mala patriť pod našu inštitúciu o to viac, že jej súčasťou je aj vedecko-výskumné oddelenie, ktoré sa venuje histórii a výskumu filmu. V asociácii sme sa ešte za môjho pôsobenia na túto zmenu pripravovali a vnímam to ako prirodzené vyústenie doterajšej spolupráce.“

Kino-Ikon Choice Letopis

Okrem rozhovoru s Dubeckým má v časopise dialogický formát aj diskusia s režisérom a kameramanom Martinom Kollarom o jeho najnovšom filme Letopis, ktorý redakcia Kino-Ikonu považuje za jednu z unikátnych súčasných podôb myslenia filmom. Na diskusii, ktorú viedol filozof a estetik Peter Michalovič, sa okrem iného hovorilo o nápade a vzniku filmu, o filmovej metóde či strihu, ktorá bola zväčša postavená na intuícii, ale aj o premiére filmu na festivale Visions du Réel vo švajčiarskom Nyone. Diskusie sa okrem Martina Kollara zúčastnili producent Ivan Ostrochovský, filmová teoretička Mária Ferenčuhová a kunsthistorička Monika Mitášová. Diskusia bola súčasťou cyklu Kino-Ikon Choice v Kine Lumière, konala sa 5. novembra 2025 a bola spojená s projekciou filmu.

Pravidelná rubrika časopisu venovaná reflexii prvej storočnice slovenskej kinematografie aktuálne zahŕňa štúdie slovenských i českých bádateľov na rôzne témy. Venuje sa českej nemej filmovej produkcii v slovenských kinách v Bratislave a Košiciach počas 20. rokov minulého storočia, histórii krátkeho strihového filmu na Slovensku, tvorbe režiséra Martina Šulíka, ktorého vstup do dlhometrážnej hranej produkcie sa dá prirovnať k Uhrovmu vstupu v 60. rokoch, ďalej fenoménu slovenskej filmovej paródie i používaniu AI v dokumentárnej tvorbe z pohľadu strihačského remesla. V rubrike Zoom sa slovenský multimediálny umelec a experimentálny filmár Franz Milec venuje fenoménu novej vlny a český filmový publicista Jan Šíma pomenúva limity politického modernizmu.

Filmové a literárne reflexie

Bohatá na zaujímavé texty je rubrika Filmové a literárne reflexie. Časopis sleduje súčasný poľský hraný film z hľadiska šírky tematického záberu, rozmanitej poetiky či úrovne tvorivej realizácie a remeselného spracovania. V inom texte sa zamýšľa aj nad zobrazovaním roľníkov, resp. farmárov a ich historickej rebélie v poľskej dokumentárnej tvorbe. Rubrika sa tiež venuje histórii sci-fi filmu v talianskej kinematografii v období 50. až 80. rokov. Uvažuje tiež o rámoch, hraniciach a horizontoch a skúma aj to, ako funguje hudba podľa Davida Byrnea. Ten je fenoménom nielen vo svete hudby, ale aj vo svete dramatického či filmového umenia.

Súčasťou reflexií je recenzia na monografiu Mojmíra Sedláčka Psychologie v kině s vábivým podtitulom Co s námi dělají filmy jako Psycho, Kmotr a Matrix. Číslo uzatvára trojica krátkych esejí o vedľajších postavách vo vybraných filmových dielach. Venujú sa dráme Kone sa tiež strieľajú (r. Sydney Pollack, 1969), dráme Wanda (r. Barbara Loden, 1970) a dráme Šťastný Lazzaro (r. Alice Rohrwacher, 2018).

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis. Profiluje sa ako pravidelná reprezentatívna antológia pôvodných autorských textov i prekladových štúdií o aktuálnom filmovom myslení. Jeho dlhodobým zámerom je pestovanie schopnosti kritického hodnotenia kinematografie, resp. najrôznejších prejavov audiovizuálnej kultúry všeobecne. Aktuálne číslo Kino-Ikon 2/2025 vydala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) a Slovenský filmový ústav (SFÚ). Vyšlo na 237 stranách a v predaji je za 3,32 eur. Dostať ho vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 a v Kine Lumière v Bratislave.

Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon 2/2025 nájdete aj na e-shope Klapka.sk.

Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ
Kino-Ikon 2/2025 Foto: SFÚ

Záber z filmu Letopis. Foto: Punkchart films

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová Foto: SFTA

rozhovor Zuzana Gindl-Tatárová

Zuzana Gindl-Tatárová v polovici 80. rokov vstúpila do sveta filmu tvorivou spoluprácou so Štefanom Uhrom ako spoluscenáristka jeho filmu o Božene Slančíkovej Timrave Šiesta veta (1986). Dramaturgicky spolupracovala na filmoch ako Správca skanzenu, Sedím na konári a je mi dobre,  Let asfaltového holuba alebo Neha, neskôr Kandidát, Čiara či Slúžka. Desiatkam ďalších filmov pomohla na svet ako národná zástupkyňa v európskom fonde na podporu kinematografie Eurimages. Pedagogicky pôsobila na FTF VŠMU a jej tzv. „veľkým seminárom“ prešla drvivá väčšina aktívnych filmárov a filmárok strednej a mladšej generácie. Bola aj prodekankou FTF VŠMU pre zahraničie a dvakrát bola vymenovaná za členku Rady AVF (2011 a 2021.) V rokoch 2002 – 2007 viedla Slovenskú filmovú a televíznu akadémiu, kde založila národné filmové ceny Slnko v sieti. Tento rok si sama prevzala Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej audiovizuálnej kultúre. Viackrát si povedala, že k cinefilstvu si sa dostala už ako päťročná, keď teba a tvojho brata stará mama vodievala do bratislavského kina Čas. Aké boli tvoje najranejšie filmové zážitky a čo z nich v tebe zostalo dodnes? Mojimi hrdinami boli vtedy Zikmund a Hanzelka a ich úžasná Tatra, alebo Frigo na mašine... Boli to odvážni a nezávislí hrdinovia. No babička nás nevodila len do kina Čas. Pravidelne sme chodili aj na detské predstavenia do „blchárne“, ako sme volali kino Mladosť. Bolo...
Milota Záber z filmu Milota. Foto: FURIA FILM

Milota otvára našej úprimnosti chalupu s modrou strechou

Vidieť umeleckého fotografa v procese tvorby znamená možnosť dotýkať sa miery slobody jeho vnútorného sveta, v ktorom sa odráža realita tak, ako ju vidí cez objektív aparátu. Ak je to Milota Havránková, sledujeme celoživotný príbeh výnimočnej a charizmatickej ženy s neomylným citom pre pevný, úprimný a podmanivý výtvarný experiment. Do kín prichádza celovečerný dokument Milota. Premiéru bude mať 30. apríla. Na správnej ceste „Na Slovensku je stále veľa žien, ktoré si zaslúžia filmové spracovanie,“ hovorí pre Filmsk.sk producentka dokumentu Milota Lívia Filusová. K myšlienke zmapovať životnú cestu jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie dospela v čase pandémie. Rozhodovala sa vtedy o uchopení novej témy, v ktorej mala byť ústrednou postavou súčasná žena – umelkyňa. Fakt, že v spoločnosti začali vládnuť dovtedy utlmené vášne degradujúce kultúrne hodnoty, ju v tom mohol len utvrdiť. Tvorba Miloty Havránkovej ju okamžite oslovila svojou originalitou, štylizáciou a najmä emóciou, ktorú z jej fotografií cítila. „Keď som si preštudovala dostupné materiály, ktoré som o Milote našla, vedela som, že som na správnej ceste. S Milotou a s jej rodinou sme odkomunikovali zámer filmu, dohodli sme si podmienky v rámci obsahu a ja som sa na temer štyri roky stala súčasťou ich života,“ hovorí. Fotografka Milota Havránková Foto: FURIA FILM Spontánne a s výsledkom Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu sa stala Milotina chalupa s...
Turisti Záber z filmu Turisti. Foto: ASFK

Turisti mimo komfortnej zóny

Po premiére na Medzinárodnom festivale krátkych filmov v Clermont-Ferrand sa krátky animovaný film slovenskej režisérky Márie Kralovič Turisti dostal aj do slovenských kín. V distribúcii sa premieta ako predfilm americkej čiernej komédie Ak by som mala nohy, tak ťa nakopem (r. Mary Bronstein). Protagonistami filmu Turisti sú manželia Hana a Kornel. Ich výprava do prírody sa zmení na boj o prežitie. „Film Turisti je krátky animovaný film o hľadaní vzájomného porozumenia v pokročilom manželskom zväzku. Hana a Kornel majú neľahkú úlohu. Vyšplhať sa na kopec svojho problému a za jeho vrcholom nájsť nové perspektívne horizonty. Stávajú sa teda turistami, kde musia vyhrať boj nad vlastnými vášňami, únavou a lenivosťou pri ťažkom výstupe na vrchol,“ píše v explikácii pre Audiovizuálny fond producentka Agata Novinski. „Film je zároveň o dôležitosti poznať samého seba a mať sa rád, aby sme boli v dostatočnej miere pripravení na akékoľvek partnerské spolužitie,“ dodáva. Režisérka Mária Kraľovič má za sebou už niekoľko krátkych animovaných filmov. Jej snímka Fifi Fatale (2018) získala nomináciu na Slnko v sieti. Ako animátorka sa Kralovič podieľala aj na ďalších snímkach. Venuje sa tiež ilustrovaniu. „Lákajú ma situácie, kde je človek nútený mimo svojej komfortnej zóny zakúsiť nebezpečie, či boj o svoj život. Krutosť prírody, ktorá vie byť...
Zobraziť všetky články