Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Scandi 2025: Chlad, ktorý pookrial dušu

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

V januárovom mrazivom počasí sú iste aj lepšie spôsoby, ako sa zahriať, než sledovať zábery z chladných, zasnežených krajín. Severská kinematografia však dokáže „rozohriať“ aj v tých najstudenších mesiacoch – prináša silné emócie, hlboké príbehy a intenzívne zážitky. Dôkazom bola aj tohtoročná Prehliadka súčasných severských filmov Scandi.

Jedenásty ročník ponúkol jedenásť titulov z Dánska, Švédska, Fínska, Nórska a Islandu, ktoré sa premietali v takmer päťdesiatich kinách po celom Slovensku. Centrom festivalu bolo Kino Film Europe v Pistoriho paláci. V súčasnosti patrí k tým najútulnejším bratislavským kinám a poskytuje dostatočný komfort aj intímnu atmosféru.

Schopnosť otvárať témy a podnecovať diskusiu

Je náročné a nie úplne presné charakterizovať severskú kinematografiu ako jednoliaty celok, hoci vykazuje určité spoločné črty v témach (hľadanie osobného šťastia, partnerské vzťahy, problematika násilia a spracovávanie tráum, izolácia verzus spoločnosť) aj spôsobe filmárskeho spracovania (scenérie, tlmené farby, introspektívne a retrospektívne vyobrazenie, naturalizmus a prelínanie so snovými víziami). To, čo robí severské filmy atraktívnymi, je zobrazenie človeka uprostred divokej prírody, ale najmä ich schopnosť otvárať tabuizované témy a podnecovať diskusiu. Kľúčový je aj prístup Škandinávcov k životu, kde mnohé negatívne javy berú ako jeho prirodzenú súčasť.

Porovnávať kinematografie jednotlivých severských krajín a dávať medzi ne znamienko rovná sa by bolo ako určiť rovnaké hodnoty a kvality pre všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Geografia a geopolitika síce nepustia, no aj slovenský film je v niečom iný než český alebo maďarský.

Sci-fi, krimi aj humor

Nie je náhoda, že Severania vynikajú v niektorých žánroch, ako sú napríklad temné detektívky alebo čierne komédie. V iných žánroch sú však o poznanie slabší,

 





Záber z fimu Nesmierny. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Foto: Jeden svet

Filmárske asociácie zásadne nesúhlasia s ideologizáciou Audiovizuálneho fondu

Rada Audiovizuálneho fondu na svojom zasadnutí 20. marca 2025 rozhodovala o dotáciách pre filmové festivaly a o štipendiách pre profesionálnych tvorcov. Robila tak v rozpore so zákonom, internými predpismi fondu, neeticky, a doslova ignorovala povinnosť hospodárne nakladať s finančnými prostriedkami. Asociácie pôsobiace v audiovízii sa v tejto veci obrátia na dozornú komisiu fondu, verejného ochrancu práv, prokuratúru a zvažujú ďalšie právne kroky. Rozhodnutím rady došlo podľa nich k porušeniu ústavných práv niektorých žiadateľov, k porušeniu Charty základných práv Európskej únie (najmä článkov 21 a 22), ako aj k porušeniu zákona o Audiovizuálnom fonde a viacerých vnútorných predpisov fondu. Asociácie zároveň podporia jednotlivé dotknuté subjekty, ak sa rozhodnú na ochranu svojich práv podniknúť ďalšie kroky. Festivaly Členovia rady fondu vymenovaní ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou: Ingrid Štepanovičová, Štefan Nižňanský, Štefan Dlugolinský, Jozef Chudík a Jana Prágerová koordinovane zablokovali odbornou komisiou navrhnutú podporu šiestim festivalom: Filmový festival inakosti, June Film Fest, Scandi, Be2Can, Jeden svet a Cinedu. Aby tak mohli urobiť, musel niektorý člen rady navrhnúť vyňatie týchto festivalov z protokolu odbornej komisie na samostatné hlasovanie a zdôvodniť tento návrh. Návrh predniesla Ingrid Štepanovičová s odôvodnením, že vzhľadom na nedostatok prostriedkov musí fond nakladať s prostriedkami racionálne a keďže: „rada fondu nie je viazaná na kvantitu prijímania kladných rozhodnutí, ale má dbať na kvalitu žiadosti, spoločenský význam a v neposlednom rade aj hospodárnosť i účelovosť jednotlivých projektov“,navrhla „menej úspešné žiadosti z protokolu vyňať“. Za „menej...
Zobraziť všetky články