Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Scandi 2025: Chlad, ktorý pookrial dušu

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

V januárovom mrazivom počasí sú iste aj lepšie spôsoby, ako sa zahriať, než sledovať zábery z chladných, zasnežených krajín. Severská kinematografia však dokáže „rozohriať“ aj v tých najstudenších mesiacoch – prináša silné emócie, hlboké príbehy a intenzívne zážitky. Dôkazom bola aj tohtoročná Prehliadka súčasných severských filmov Scandi.

Jedenásty ročník ponúkol jedenásť titulov z Dánska, Švédska, Fínska, Nórska a Islandu, ktoré sa premietali v takmer päťdesiatich kinách po celom Slovensku. Centrom festivalu bolo Kino Film Europe v Pistoriho paláci. V súčasnosti patrí k tým najútulnejším bratislavským kinám a poskytuje dostatočný komfort aj intímnu atmosféru.

Schopnosť otvárať témy a podnecovať diskusiu

Je náročné a nie úplne presné charakterizovať severskú kinematografiu ako jednoliaty celok, hoci vykazuje určité spoločné črty v témach (hľadanie osobného šťastia, partnerské vzťahy, problematika násilia a spracovávanie tráum, izolácia verzus spoločnosť) aj spôsobe filmárskeho spracovania (scenérie, tlmené farby, introspektívne a retrospektívne vyobrazenie, naturalizmus a prelínanie so snovými víziami). To, čo robí severské filmy atraktívnymi, je zobrazenie človeka uprostred divokej prírody, ale najmä ich schopnosť otvárať tabuizované témy a podnecovať diskusiu. Kľúčový je aj prístup Škandinávcov k životu, kde mnohé negatívne javy berú ako jeho prirodzenú súčasť.

Porovnávať kinematografie jednotlivých severských krajín a dávať medzi ne znamienko rovná sa by bolo ako určiť rovnaké hodnoty a kvality pre všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Geografia a geopolitika síce nepustia, no aj slovenský film je v niečom iný než český alebo maďarský.

Sci-fi, krimi aj humor

Nie je náhoda, že Severania vynikajú v niektorých žánroch, ako sú napríklad temné detektívky alebo čierne komédie. V iných žánroch sú však o poznanie slabší,

 





Záber z fimu Nesmierny. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Peter Balgha (vľavo) a Martin Hollý (vpravo). Foto: archív SFÚ

Peter Balgha

Dvadsiateho siedmeho mája pred deväťdesiatimi rokmi sa narodil slovenský dramaturg, scenárista, prozaik a pedagóg Peter Balgha. Ako dramaturg sa podpísal pod najúspešnejšie snímky z dielne Televíznej filmovej tvorby zo 60. rokov ako Krotká (r. Stanislav Barabáš, 1967), Balada o siedmich obesených (r. Martin Hollý, 1968) či Sladké hry minulého leta (r. Juraj Herz, 1969). „Balghova obrovská energia sa sústredila, rozplynula a zúročila v práci pre druhých. Originálne autorské nápady odovzdával zadarmo v prospech hmlistého ,verejnoprospešnéhoʻ cieľa. Dnešná spoločnosť by ho asi vnímala ako málo asertívneho exota, ktorý sa nedokázal presadiť ako svojbytný spisovateľ,“ povedala filmová a literárna historička Jelena Paštéková v texte v denníku Sme. „Balgha bol typom moderného manažéra, akých dodnes potrebujeme aj v umení, mal neomylný zmysel pre ľudí, a preto vedel kvôli nim aj riskovať. Urobil si tým meno a súčasne aj meno bratislavskému televíznemu štúdiu,“ napísal filmový encyklopedista Richard Blech v denníku Práca v roku 1990. Vtedy sa o Balghovi už opäť mohlo hovoriť. Normalizátori ho totiž nielenže pripravili o prácu, ale aj vystrihli z titulkov diel, na ktorých sa podieľal. Takisto ho vylúčili z profesijných zväzov. Normalizácia a výsluchy na ŠtB pre jeho politické postoje a odmietnutie okupácie sa podpísali aj na jeho podlomenom zdraví. Zomrel ako invalidný dôchodca vo veku nedožitých 37 rokov. Vedel objavovať a inšpirovať Peter Balgha sa...
Zobraziť všetky články