Detektívny príbeh Nesmierny. Foto: Film Europe.

Scandi 2025: Chlad, ktorý pookrial dušu

Daniel Hevier ml.

Písmo: A- | A+

V januárovom mrazivom počasí sú iste aj lepšie spôsoby, ako sa zahriať, než sledovať zábery z chladných, zasnežených krajín. Severská kinematografia však dokáže „rozohriať“ aj v tých najstudenších mesiacoch – prináša silné emócie, hlboké príbehy a intenzívne zážitky. Dôkazom bola aj tohtoročná Prehliadka súčasných severských filmov Scandi.

Jedenásty ročník ponúkol jedenásť titulov z Dánska, Švédska, Fínska, Nórska a Islandu, ktoré sa premietali v takmer päťdesiatich kinách po celom Slovensku. Centrom festivalu bolo Kino Film Europe v Pistoriho paláci. V súčasnosti patrí k tým najútulnejším bratislavským kinám a poskytuje dostatočný komfort aj intímnu atmosféru.

Schopnosť otvárať témy a podnecovať diskusiu

Je náročné a nie úplne presné charakterizovať severskú kinematografiu ako jednoliaty celok, hoci vykazuje určité spoločné črty v témach (hľadanie osobného šťastia, partnerské vzťahy, problematika násilia a spracovávanie tráum, izolácia verzus spoločnosť) aj spôsobe filmárskeho spracovania (scenérie, tlmené farby, introspektívne a retrospektívne vyobrazenie, naturalizmus a prelínanie so snovými víziami). To, čo robí severské filmy atraktívnymi, je zobrazenie človeka uprostred divokej prírody, ale najmä ich schopnosť otvárať tabuizované témy a podnecovať diskusiu. Kľúčový je aj prístup Škandinávcov k životu, kde mnohé negatívne javy berú ako jeho prirodzenú súčasť.

Porovnávať kinematografie jednotlivých severských krajín a dávať medzi ne znamienko rovná sa by bolo ako určiť rovnaké hodnoty a kvality pre všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Geografia a geopolitika síce nepustia, no aj slovenský film je v niečom iný než český alebo maďarský.

Sci-fi, krimi aj humor

Nie je náhoda, že Severania vynikajú v niektorých žánroch, ako sú napríklad temné detektívky alebo čierne komédie. V iných žánroch sú však o poznanie slabší,

 





Záber z fimu Nesmierny. Foto: Film Europe

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu zbormajster režiséra Ondřeja Provazníka. Foto CinemArt

Česká kinematografia v roku 2025

„Neustále som nútený brániť sa proti mylnému zdôrazňovaniu toho, ako covid a následné rozšírenie VOD platforiem znižuje hodnotu aj perspektívu návštev kín,“ píše Aleš Danielis v Správe o stave českej kinematografie v roku 2025. „Záverečné hodnotenie roku 2025 vychádza zo skutočnosti, že išlo o rok veľmi zásadných zmien v oblasti vedenia štátu, kultúry aj kinematografie.“ Pravý opak stabilného roku 2024 Rok 2025 bol pravým opakom pomerne stabilného roku 2024. Došlo k miernemu, ale badateľnému poklesu návštevnosti a veľmi výrazne sa zmenila štátna správa aj spôsob začlenenia kinematografie. Štátny fond kinematografie zanikol a s účinnosťou od 1. januára 2025 ho na základe zákona č. 480/2024 Sb., ktorý výrazne upravil pôvodné znenie zákona č. 496/2012 Sb., nahradil Štátny fond audiovízie (SFA). Do decembra 2025 zastával funkciu ministra kultúry Martin Baxa, jeho námestníkom pre oblasť audiovízie bol Michal Šašek. Od 15. decembra 2025 nastúpil do funkcie ministra kultúry Oto Klempíř. Následne 2. januára 2026 do funkcie námestníka ministra kultúry nastúpil Adam Gody Kocián. Helena Bezděk Fraňková pokračovala vo funkcii riaditeľky SFA, avšak v júni 2025 oznámila rezignáciu a na jej pozíciu vypísali výberové konanie. V októbri 2025 vybrali Veroniku Slámovú, ktorú menovali do funkcie riaditeľky s účinnosťou od 18. 11. 2025. V rámci SFA zriadili po...
slovenský film 2025 návštevnosť slovenských kín 2025 Záber z filmu ČERNÁK. FOTO: Peter W. Haas/PubRes

Správa o stave slovenskej audiovízie v roku 2025

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov, čo je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej. Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %), 28 filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %), ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj Státní fond kinematografie, 11 filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR, ale až 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou. Vladimír Štric, vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko Kancelária Creative Europe Desk Slovensko od roku 2004 pripravuje pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz. Jej zostavovateľom je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková. V spolupráci s Creative Europe Desk Slovensko vám prinášame skrátený výber z tejto správy. LEGISLATÍVA V roku 2025 nadobudli účinnosť nasledujúce legislatívne zmeny: 1.   Implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný...
Zobraziť všetky články