Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil.
Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy.
Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť
Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako myslia, tvoria, žijú a aké hodnoty zastávajú.
Na 15. ročníku národných filmových cien Slnko v sieti sa filmom roka stala dráma Otec, inšpirovaná skutočným príbehom rodičov, ktorí v dôsledku fatálneho skratu prišli o malé dieťa. Film získal dokopy päť ocenení v pomerne napínavom a kvalitatívne rovnocennom boji s Potopou a Nepelom. Škoda, že medzi favoritov sa nedostala aj silná dráma Hore je nebo, v doline som ja. Režisérka Katarína Gramatová za ňu získala Českého Leva.
Zadupaný Zbormajster
Víťazstvo Otca teda paradoxne nebolo vôbec jednoznačné, hoci s triumfom v hlavných kategóriách akosi bolo treba rátať. Film si totiž medzičasom stihol podonášať prestížne ocenenia z rôznych kútov sveta a bolo by čudné doma ho nedoceniť.
Možno aj preto sa herec Milan Ondrík uchýlil k žartu, že výsledok nečakal, pričom veľmi dobre vedel, že víťazstvo v kategórii Najlepší herec v hlavnej mužskej úlohe ponúka praktickú príležitosť reagovať na virálny lynč, ktorý sa naňho nedávno spustil v dôsledku jeho takej či onakej slávnostnej reči počas preberania Krištáľového krídla. Samozrejme, cenu si zaslúžil a my veríme jeho presvedčeniu, že kultúra napriek súčasným, takmer katastrofálnym podmienkam nezanikne. Nech jeho myšlienky v spoločnosti silno rezonujú.
O to viditeľnejšie však teraz je, aký zadupaný ostal Zbormajster a v ňom skvelý Juraj Loj, nominovaný tiež za hlavnú mužskú úlohu. Odpoveď na otázku, prečo mu nedoprial ani Český Lev, ostáva asi zakliata v delikátnosti témy inšpirovanej skutočnosťou, hoci táto paradigma rovnako platí u Otca. V každom prípade, filmu Otec by svedčalo víťazstvo v kategórii najlepšej herečky v hlavnej úlohe. A nie je náhoda, že nezískal cenu za scenár.
Boj s Voldemortmi
Spolu s piatimi ďalšími oceneniami má Slnko za scenár film Potopa. Je radosť vidieť, s akým citom, energiou, skúsenosťou a zanietením vstúpil do jeho tvorby tím režiséra Martina Gondu. Podarilo sa mu na plátne vykúzliť nielen autenticitu života rusínskej menšiny na východe Slovenska, ale aj ďaleký presah problémov konkrétnych ľudí v danej komunite do celej spoločnosti a dopad neľudských rozhodnutí z úradnej moci bývalého režimu. Ten sa totiž začal nápadne podobať súčasnému všeobecnému stavu napríklad aj v otázkach vysťahovania obyvateľstva pod rúškom starostlivosti o životné prostredie.
Pozoruhodný herecký výkon v Potope podala Sára Chripáková a získala zaň aj cenu za hlavnú ženskú úlohu. Ak by v Slnku v sieti existovala cena za herecký objav roka, rozhodne by to mohla byť ona. Prípadne protagonista filmu Hore je nebo, v doline som ja Michal Záchenský.
Pálčivá téma rezonuje aj vo filme Nepela. V kontexte homofóbnej rétoriky súčasnej ministerky kultúry ju vyzdvihol Roman Kelemen, ktorý si odniesol sošku za strih tejto pútavej životopisnej drámy. Práve krasokorčuliar Ondrej Nepela sa v tejto chvíli počíta za rukolapný symbol porozumenia a empatie pri vnímaní inakosti, zároveň upozorňuje na rôzne podoby manipulácie, ktoré aj v minulosti predstavovali choré politické štruktúry a jej agenti. Ako povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová – buďme ostražití.
Hoci kultúrna obec je hlboko frustrovaná deštrukciou a bojuje s Voldemortmi
