Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Slovenský film sa nepotopí. Naopak, sám môže byť archou

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil.

Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy.

Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout
Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť

Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako myslia, tvoria, žijú a aké hodnoty zastávajú.

Na 15. ročníku národných filmových cien Slnko v sieti sa filmom roka stala dráma Otec, inšpirovaná skutočným príbehom rodičov, ktorí v dôsledku fatálneho skratu prišli o malé dieťa. Film získal dokopy päť ocenení v pomerne napínavom a kvalitatívne rovnocennom boji s Potopou a Nepelom. Škoda, že medzi favoritov sa nedostala aj silná dráma Hore je nebo, v doline som ja. Režisérka Katarína Gramatová za ňu získala Českého Leva.

Režisérka Tereza Nvotová si odniesla sošku Slnko v sieti za réžiu filmu Otec. Foto: SFTA/Zdenko Hanout
Režisérka Tereza Nvotová si odniesla sošku Slnko v sieti za réžiu filmu Otec. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Zadupaný Zbormajster

Víťazstvo Otca teda paradoxne nebolo vôbec jednoznačné, hoci s triumfom v hlavných kategóriách akosi bolo treba rátať. Film si totiž medzičasom stihol podonášať prestížne ocenenia z rôznych kútov sveta a bolo by čudné doma ho nedoceniť.

Možno aj preto sa herec Milan Ondrík uchýlil k žartu, že výsledok nečakal, pričom veľmi dobre vedel, že víťazstvo v kategórii Najlepší herec v hlavnej mužskej úlohe ponúka praktickú príležitosť reagovať na virálny lynč, ktorý sa naňho nedávno spustil v dôsledku jeho takej či onakej slávnostnej reči počas preberania Krištáľového krídla. Samozrejme, cenu si zaslúžil a my veríme jeho presvedčeniu, že kultúra napriek súčasným, takmer katastrofálnym podmienkam nezanikne. Nech jeho myšlienky v spoločnosti silno rezonujú.

O to viditeľnejšie však teraz je, aký zadupaný ostal Zbormajster a v ňom skvelý Juraj Loj, nominovaný tiež za hlavnú mužskú úlohu. Odpoveď na otázku, prečo mu nedoprial ani Český Lev, ostáva asi zakliata v delikátnosti témy inšpirovanej skutočnosťou, hoci táto paradigma rovnako platí u Otca. V každom prípade, filmu Otec by svedčalo víťazstvo v kategórii najlepšej herečky v hlavnej úlohe. A nie je náhoda, že nezískal cenu za scenár.

Herec Milan Ondrík v postave Otca sa stal najlepším hercom v hlavnej úlohe. Cena Slnko v sieti za hlavnú ženskú úlohu by svedčala aj Dominike Morávkovej. Foto SFTA/Zdenko Hanout
Herec Milan Ondrík v postave Otca sa stal najlepším hercom v hlavnej úlohe. Cena Slnko v sieti za hlavnú ženskú úlohu by svedčala aj Dominike Morávkovej. Foto SFTA/Zdenko Hanout

Boj s Voldemortmi

Spolu s piatimi ďalšími oceneniami má Slnko za scenár film Potopa. Je radosť vidieť, s akým citom, energiou, skúsenosťou a zanietením vstúpil do jeho tvorby tím režiséra Martina Gondu. Podarilo sa mu na plátne vykúzliť nielen autenticitu života rusínskej menšiny na východe Slovenska, ale aj ďaleký presah problémov konkrétnych ľudí v danej komunite do celej spoločnosti a dopad neľudských rozhodnutí z úradnej moci bývalého režimu. Ten sa totiž začal nápadne podobať súčasnému všeobecnému stavu napríklad aj v otázkach vysťahovania obyvateľstva pod rúškom starostlivosti o životné prostredie.

Pozoruhodný herecký výkon v Potope podala Sára Chripáková a získala zaň aj cenu za hlavnú ženskú úlohu. Ak by v Slnku v sieti existovala cena za herecký objav roka, rozhodne by to mohla byť ona. Prípadne protagonista filmu Hore je nebo, v doline som ja Michal Záchenský.

Pálčivá téma rezonuje aj vo filme Nepela. V kontexte homofóbnej rétoriky súčasnej ministerky kultúry ju vyzdvihol Roman Kelemen, ktorý si odniesol sošku za strih tejto pútavej životopisnej drámy. Práve krasokorčuliar Ondrej Nepela sa v tejto chvíli počíta za rukolapný symbol porozumenia a empatie pri vnímaní inakosti, zároveň upozorňuje na rôzne podoby manipulácie, ktoré aj v minulosti predstavovali choré politické štruktúry a jej agenti. Ako povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová – buďme ostražití.

Hoci kultúrna obec je hlboko frustrovaná deštrukciou a bojuje s Voldemortmi





Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Na snímke pri jej preberaní producentka Katarína Krnáčová. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Vtáčkovia, siroty a blázni režiséra Juraja Jakubiska. Foto: SFÚ

Svetový deň audiovizuálneho dedičstva oslávi Kino Lumière projekciou filmu Vtáčkovia, siroty a blázni

Slovenský filmový ústav (SFÚ) ako inštitúcia filmového dedičstva si dňa 27. októbra každoročne pripomína Svetový deň audiovizuálneho dedičstva na Slovensku. V Kine Lumière pri tejto príležitosti uvedie zo svojich zbierok digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) Juraja Jakubiska, ktorý mal tento mesiac svetovú premiéru na prestížnom festivale klasických filmov Lumière vo francúzskom Lyone. Projekcia sa uskutoční v utorok 27. októbra, film lektorsky uvedie Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. V novej podobe Jakubiskov digitálne reštaurovaný film Vtáčkovia, siroty a blázni uvedie SFÚ v Kine Lumière v slovenskej premiére. „Pri digitálnom reštaurovaní v 4K sme vychádzali z filmových prvkov uchovávaných v SFÚ, konkrétne z dobového duplikačného pozitívu, pričom sme rešpektovali mierne modifikovanú verziu filmu z roku 1990, ktorá bola v jednej scéne skrátená,“ približuje prácu na digitalizovaní a reštaurovaní filmu Marián Hausner, riaditeľ Národného filmového archívu SFÚ. „Pri zvukovej zložke sme vychádzali z negatívu zvuku tejto verzie. Na farebných korekciách kinematografického diela sme, žiaľ, už nemohli spolupracovať s jeho kameramanom Igorom Lutherom, preto sme oslovili kameramana Stanislava Doršica, ktorý sa spolupodieľal na viacerých Jakubiskových filmoch, a pri tomto filme pôsobil ako asistent kamery.“ V novej podobe mal film svetovú premiéru len pred pár dňami na festivale klasických filmov Lumière v Lyone. „Takýchto prestížnych festivalov je vo svete iba pár, preto nás potešilo, že opätovne...
Záber z filmu Divočina režisérky Evženie Brabcovej. Foto: CinemArt

Do kín prichádza tajomná dráma o odpustení. Je to Divočina

Časom človek v živote získava skúsenosť, že skutočnú divočinu nemusí zažiť v horách či pralesoch, nachádza sa v jeho blízkosti, a nepredstavuje ju ani žiadne zviera, ale napríklad situácia v rodinnom kruhu. Prišla na to aj Marta, manželka a matka dvoch detí, ktorá sa rozhodla riešiť toxický vzťah a hľadať svoju hodnotu. Psychologický film Divočina prináša do slovenských kín intímnu autorskú výpoveď českej režisérky Evženie Brabcovej. Dať priestor nádeji Marta sa rozhodne odísť z toxického vzťahu s manželom Milanom a so svojimi dvoma dcérami hľadá útočisko na odľahlom mieste u svojho starnúceho otca. Namiesto kľudu, ktorý očakávala, sa však ocitne vo svete jeho čudáctva a posadnutosti spojenej s blížiacou sa apokalypsou. Do príprav na prežitie konca sveta zapája otec aj Martu a svoje vnučky. Všadeprítomné divé svine, spomienky z detstva aj silnejúci pocit, že stráca kontrolu nad vlastným životom, sa pre Martu postupne menia na nočnú moru. S príchodom manžela naberá situácia dramatický vývoj. Rodinná dráma Divočina je celovečerným debutom režisérky Evženie Brabcovej. Otvára v ňom témy, o ktorých sa v českom filme príliš nehovorí – počnúc toxickými vzťahmi cez skryté domáce násilie až po fenomén prepperstva – životného štýlu založenom na prípravách na krízové situácie. Podľa slov produkcie sa pritom snaží vyhnúť depresívnemu sociálnemu tónu a dať priestor nádeji.  Nenápadná hrdinka Režisérka sa vo filmovom príbehu čiastočne inšpirovala vlastnou...
MFDF Ji.hlava 2026 Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: filmsomnia

Zóny nikoho a ďalšie slovenské filmy na MFDF Ji.hlava 2026

Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava sa začína v piatok 23. októbra 2026 a potrvá do 1. novembra 2026. Až 106 filmov uvedie vo svetovej premiére. Celkovo má v programe viac ako 350 filmov, medzi nimi aj viaceré slovenské a koprodukčne slovenské snímky. Festival má hneď niekoľko súťažných sekcií. Tou hlavnou je Opus Bonum. Organizátori do nej vyberajú „pozoruhodné dokumentárne filmy roku z rôznorodej kolekcie reprezentujúcej tendencie svetového dokumentu“. MFDF Ji.hlava 2026 uvedie v sekcii šestnásť snímok, Slovensko zastupujú dve. Realitu musia vytesňovať Medzinárodnú premiéru má v Jihlave dokumentárna snímka Viery Čákanyovej, Lucie Kašovej a Barbory Sliepkovej Zóny nikoho. V žánrovo pestrom autorskom prístupe ponúka film zložený z troch epizód pohľad na tri najzávažnejšie environmentálne záťaže na Slovensku. Zameral sa na bratislavskú Dynamitku a súvisiacu Vrakunskú skládku, gudrónové jamy v Predajnej a na oblasť tzv. Trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Programové vyhlásenie vlády kedysi sľúbilo, že záťaže, ktoré sú ešte dedičstvom socializmu, budú odstránené do roku 2024. „Problém sme zdedili zo socializmu, no za 37 rokov demokracie sme sa s ním nedokázali vysporiadať,“ povedala režisérka Lucia Kašová, ktorá je zároveň autorkou námetu. „Ľudia žijúci v blízkosti toxických skládok musia realitu vytesňovať, aby v nej vôbec dokázali psychicky prežiť. Tým sa však prehlbuje ich letargia a nedôvera v štátne inštitúcie,“ hovoria autorky filmu spoločne. Zóny nikoho...
Zobraziť všetky články