Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Slovenský film sa nepotopí. Naopak, sám môže byť archou

Eva Andrejčáková

Písmo: A- | A+

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil.

Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy.

Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout
Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť

Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako myslia, tvoria, žijú a aké hodnoty zastávajú.

Na 15. ročníku národných filmových cien Slnko v sieti sa filmom roka stala dráma Otec, inšpirovaná skutočným príbehom rodičov, ktorí v dôsledku fatálneho skratu prišli o malé dieťa. Film získal dokopy päť ocenení v pomerne napínavom a kvalitatívne rovnocennom boji s PotopouNepelom. Škoda, že medzi favoritov sa nedostala aj silná dráma Hore je nebo, v doline som ja. Režisérka Katarína Gramatová za ňu získala Českého Leva.

Režisérka Tereza Nvotová si odniesla sošku Slnko v sieti za réžiu filmu Otec. Foto: SFTA/Zdenko Hanout
Režisérka Tereza Nvotová si odniesla sošku Slnko v sieti za réžiu filmu Otec. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Zadupaný Zbormajster

Víťazstvo Otca teda paradoxne nebolo vôbec jednoznačné, hoci s triumfom v hlavných kategóriách akosi bolo treba rátať. Film si totiž medzičasom stihol podonášať prestížne ocenenia z rôznych kútov sveta a bolo by čudné doma ho nedoceniť.

Možno aj preto sa herec Milan Ondrík uchýlil k žartu, že výsledok nečakal, pričom veľmi dobre vedel, že víťazstvo v kategórii Najlepší herec v hlavnej mužskej úlohe ponúka praktickú príležitosť reagovať na virálny lynč, ktorý sa naňho nedávno spustil v dôsledku jeho takej či onakej slávnostnej reči počas preberania Krištáľového krídla. Samozrejme, cenu si zaslúžil a my veríme jeho presvedčeniu, že kultúra napriek súčasným, takmer katastrofálnym podmienkam nezanikne. Nech jeho myšlienky v spoločnosti silno rezonujú.

O to viditeľnejšie však teraz je, aký zadupaný ostal Zbormajster a v ňom skvelý Juraj Loj, nominovaný tiež za hlavnú mužskú úlohu. Odpoveď na otázku, prečo mu nedoprial ani Český Lev, ostáva asi zakliata v delikátnosti témy inšpirovanej skutočnosťou, hoci táto paradigma rovnako platí u Otca. V každom prípade, filmu Otec by svedčalo víťazstvo v kategórii najlepšej herečky v hlavnej úlohe. A nie je náhoda, že nezískal cenu za scenár.

Herec Milan Ondrík v postave Otca sa stal najlepším hercom v hlavnej úlohe. Cena Slnko v sieti za hlavnú ženskú úlohu by svedčala aj Dominike Morávkovej. Foto SFTA/Zdenko Hanout
Herec Milan Ondrík v postave Otca sa stal najlepším hercom v hlavnej úlohe. Cena Slnko v sieti za hlavnú ženskú úlohu by svedčala aj Dominike Morávkovej. Foto SFTA/Zdenko Hanout

Boj s Voldemortmi

Spolu s piatimi ďalšími oceneniami má Slnko za scenár film Potopa. Je radosť vidieť, s akým citom, energiou, skúsenosťou a zanietením vstúpil do jeho tvorby tím režiséra Martina Gondu. Podarilo sa mu na plátne vykúzliť nielen autenticitu života rusínskej menšiny na východe Slovenska, ale aj ďaleký presah problémov konkrétnych ľudí v danej komunite do celej spoločnosti a dopad neľudských rozhodnutí z úradnej moci bývalého režimu. Ten sa totiž začal nápadne podobať súčasnému všeobecnému stavu napríklad aj v otázkach vysťahovania obyvateľstva pod rúškom starostlivosti o životné prostredie.

Pozoruhodný herecký výkon v Potope podala Sára Chripáková a získala zaň aj cenu za hlavnú ženskú úlohu. Ak by v Slnku v sieti existovala cena za herecký objav roka, rozhodne by to mohla byť ona. Prípadne protagonista filmu Hore je nebo, v doline som ja Michal Záchenský.

Pálčivá téma rezonuje aj vo filme Nepela. V kontexte homofóbnej rétoriky súčasnej ministerky kultúry ju vyzdvihol Roman Kelemen, ktorý si odniesol sošku za strih tejto pútavej životopisnej drámy. Práve krasokorčuliar Ondrej Nepela sa v tejto chvíli počíta za rukolapný symbol porozumenia a empatie pri vnímaní inakosti, zároveň upozorňuje na rôzne podoby manipulácie, ktoré aj v minulosti predstavovali choré politické štruktúry a jej agenti. Ako povedala prezidentka Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Katarína Krnáčová – buďme ostražití.

Hoci kultúrna obec je hlboko frustrovaná deštrukciou a bojuje s Voldemortmi





Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Na snímke pri jej preberaní producentka Katarína Krnáčová. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články