Tipy a ohlasy archív

Písmo: A^- | A⁺

Rok 2025 priniesol niekoľko negatívnych, ale i niekoľko pozitívnych správ. Medzi negatívne rozhodne patrí výrazne nižší počet premiérových slovenských filmov. Vyrobených bolo 36 slovenských filmov, čo je oproti 46 filmom, vyrobených v rokoch 2023 a 2024 , o 21 % menej. Stabilne vysoký podiel majú debuty (12 filmov, 33,3 %), 28 filmov podporil Audiovizuálny fond (77,77 %), ale napríklad 23 filmov (63,89 %) podporil aj Státní fond kinematografie, 11 filmov (30,56 %) vzniklo v koprodukcii s STVR, ale až 16 (44,44 %) v koprodukcii s Českou televíziou. Všetky tieto štatistiky dokazujú dôležitosť podpory národnými fondami a veľkú previazanosť s českou audiovíziou.

Vladimír Štric, vedúci kancelárie Creative Europe Desk Slovensko

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko od roku 2004 pripravuje pravidelnú a podrobnú správu o stave slovenského audiovizuálneho prostredia. V spolupráci so Slovenským filmovým ústavom ju tento rok vydala už po dvadsiaty tretí raz. Jej zostavovateľom je renomovaný filmový publicista Miroslav Ulman, redakčne sa na nej podieľali Vladimír Štric a Veronika Paštéková. V spolupráci s Creative Europe Desk Slovensko vám prinášame skrátený výber z tejto správy.

LEGISLATÍVA

V roku 2025 nadobudli účinnosť nasledujúce legislatívne zmeny:

1. Implementácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií)

Dňa 1. novembra 2025 nadobudol účinnosť zákon č. 256/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách) v znení zákona č. 189/2025 Z. z. Cieľom uvedeného zákona je implementovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií) do slovenského právneho poriadku.

Európskym aktom o slobode médií sa stanovili spoločné pravidlá riadneho fungovania vnútorného trhu, ktoré majú za cieľ znížiť záťaž mediálnych aktérov poskytujúcich svoje služby vo viacerých členských štátoch, podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, samoregulačné a koregulačné mechanizmy, cezhraničné investície, zvýšiť právnu istotu, garantovať transparentnosť financovania mediálneho prostredia pri zachovaní redakčnej nezávislosti a plurality mediálnych služieb a posilniť spoluprácu regulačných orgánov a tiež ochranu zdroja.

Keďže uvedené nariadenie sa dotýka predovšetkým pôsobnosti zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov a činnosti regulátora – Rady pre mediálne služby, ktorá vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie, poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu, bolo nevyhnutné upraviť najmä nové kompetencie národného regulátora, zaviesť pravidlá pre transparentné a objektívne prideľovanie štátnej reklamy, upraviť povinnosti poskytovateľov systémov merania sledovanosti a zabezpečiť nevyhnutnú súčinnosť dotknutých subjektov pri výkone kompetencií regulátora podľa Európskeho aktu o slobode médií.

Vzhľadom na skutočnosť, že Európsky akt o slobode médií sa vzťahuje na poskytovateľov mediálnych služieb, pod ktorými sa rozumejú aj vydavatelia printových a online publikácií, bolo nevyhnutné reflektovať zmeny aj v zákone č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách).

2. Zmena vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení neskorších predpisov

Podľa §22a ods. 1 písm. a) zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytuje Audiovizuálny fond finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu, a to na realizáciu filmového projektu, ktorým je hrané, dokumentárne alebo animované dielo alebo dielo primárne určené pre televízne vysielanie v rozsahu ustanovenom vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo. Predmetným všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení neskorších predpisov.

Správanie detí sa vo vzťahu ku konzumácii audiovizuálneho obsahu v uplynulých rokoch zmenilo a v súčasnosti je možné pozorovať trend skracovania doby, počas ktorej je táto cieľová skupina ochotná venovať svoju pozornosť konkrétnemu obsahu. Z tohto dôvodu dochádza na jednotlivých trhoch k skracovaniu časového rozsahu samotných audiovizuálnych diel určených pre deti, a to najmä pri audiovizuálnych dielach určených pre televízne vysielanie. Z uvedeného dôvodu bola prijatá vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 54/2025 Z. z., ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 165/2014 Z. z. o filmovom projekte v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2025.

Touto vyhláškou sa rozšírila definícia filmového projektu o viacdielne hrané audiovizuálne diela určené pre deti, s rozsahom najviac 26 častí a s časovým rozsahom každej jeho časti najmenej 26 minút. Dôvodom zníženia minimálneho časového rozsahu v prípade audiovizuálnych diel určených pre deti je, že predchádzajúce znenie vyhlášky nereflektovalo aktuálne trhové požiadavky v danom odvetví.

FILMOVÁ PRODUKCIA

Stúpajúci počet vyrobených slovenských celovečerných filmov pre kiná kulminoval v roku 2022 keď sa dostal na rekordných 50. V roku 2025 ich vzniklo 36. Z toho bolo 17 hraných, 16 dokumentárnych a 3 animované filmy. A medzi nimi aj prvý slovenský dlhometrážny film v rusínčine a vietnamčine. Dvanásť celovečerných filmov (33,3 %) režírovali debutanti alebo debutantky. Medzi debutantmi nie je započítaný Patrik Pašš, ktorý bol jedným zo štyroch režisérov filmu Príbehy z čarovnej záhrady (SK/CZ/SI/FR, 2025, r. David Súkup, Patrik Pašš, Leon Vidmar, Jean-Claude Rozec).

Trinásť filmov (36,11 %) režírovali ženy a dva režírovala dvojica muž a žena. Ženy sa podieľali alebo spolupodieľali na produkcii 24 filmov (66,6 %). Najdrahším projektom bol hraný film Perla (AT/SK, 2025, r. Alexandra Makarová) s rozpočtom 3 720 895 € a najlacnejším hraný film Jadwiga, čarodejnica z Beskýd (SK, 2025, r. Petr Turoň) s rozpočtom 20 000 €.

Zo 17 hraných filmov (24 v roku 2024) bolo šesť 100 % slovenských alebo majoritných koprodukcií. Jeden hraný film vznikol ako paritná koprodukcia (50/50) (0 v roku 2024). A desať hraných filmov (13 v roku 2024) vzniklo v minoritnej koprodukcii. V roku 2025 vzniklo i šestnásť celovečerných dokumentov pre kiná (20 v roku 2024). Deväť z nich boli 100 % slovenské a majoritné koprodukcie. Jeden dokument vznikol ako paritná koprodukcia (50/50) (2 v roku 2024).

Po rokoch 2021 až 2024, keď vznikli na Slovensku dva celovečerné animované filmy, v roku 2025 boli vyrobené až tri. A ani jeden z nich nebol minoritnou koprodukciu. Dva animované filmy boli 100 % slovenské alebo majoritné koprodukcie. A jeden vznikol ako paritná koprodukcia štyroch krajín. Vzniklo aj šesť dlhometrážnych filmov, ktoré sa nedostali do distribúcie a boli uvedené len na festivaloch.

Okrem spomínaných titulov vzniklo i vyše šesťdesiat krátkometrážnych filmov.

Viac informácií o dlhometrážnych aj krátkometrážnych filmoch vyrobených v roku 2025 nájdete v online databáze Slovenského filmového ústavu.

Na výrobe 11 celovečerných filmov pre kiná, teda 30,56 % produkcie v roku 2025 (13 / 28,3 %) v roku 2024) – 4 hraných (Karavan, Perla, Potopa, Tichá pošta), 5 dokumentárnych (AKCIA MONACO, Hlas lesa, Letopis, Neplatené voľno, Zóny nikoho) a dvoch animovaných (Príbehy z čarovnej záhrady, Websterovci: Príbehy na pavúčom vlákne) – sa podieľala i Slovenská televízia a rozhlas, ktorá je i naďalej najväčším producentom v oblasti dokumentárnej tvorby, či už vlastnej, alebo v spolupráci s nezávislými producentmi.