Fotografia z filmu Milovník, nie bojovník
Písmo: A- | A+

Keď sa dvom ľuďom pretnú životy, môže to byť presne tá náhoda, z ktorej sa vykľuje láska. Tak sa pretli aj cesty dvoch mladých ľudí Andreja a Miše. Spojili sa nečakane uprostred sveta, ktorý občas vyzerá šialene komplikovane a nedovoľuje prehodiť vlastné bremeno na toho druhého. Na pozadí tragikomédie rozohrala príbeh ľúbostného vzťahu režisérka Martina Buchelová. Jej romantická komédia Milovník, nie bojovník mala svetovú premiéru na 60. ročníku Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary, kde získala hlavnú cenu v súťaži Proxima. Do slovenských kín vstúpi 17. septembra.

Nebudeme zľahčovať

Príbeh je zdanlivo jednoduchý. Andrej hľadá pocit domova u svojej starej mamy v paneláku a má tajný plán: bude sa snažiť nerobiť hlúposti, nebude nikam chodiť, bude tráviť čas so staroumamou a najmä neplánuje liezť v opitosti na vysoké stromy, z ktorých potom nedokáže zliezť. Jedného dňa nečakane stretne Mišu a dajú sa do reči. A boj o krehkú lásku sa začína.

Režisérka je autorkou námetu aj scenára. V rozprávaní o medziľudských vzťahoch, dospievaní a hľadaní vzájomnej blízkosti kóduje zložité témy osamelosti, rodinných zlyhaní či manipulácie. Pozadie ľúbostnej romantickej komédie ju priťahovalo ako vhodný formát.

„Zaľúbenie ani ľúbostný vzťah nevymažú všetky ostatné problémy. Snažili sme sa nezľahčovať a nesplošťovať iné dôležité okolnosti v životoch našich postáv, ktoré romantické nie sú,“ povedala o vzniku filmu v rozhovore pre Filmsk.sk Buchelová.  

V tomto svete sú spojencami

Andrej – hlavná postava jej príbehu, má problém, ktorý si uvedomuje a chce ho riešiť. Vie, že alkohol mu robí zle, no zbaviť sa závislosti je dlhodobý proces. Keď stretne Mišu, do sŕdc sa obom vkradne láska.

„V tomto svete sú spojencami. To je zásadné. Chápu jeden druhého, v dobrom, aj v slabostiach. Akceptujú sa aj s neistotami a zároveň vidia, čo ten druhý musí znášať. Každý zároveň nosí vlastné závažie. Chcú si navzájom pomôcť a zisťujú, že to bude zložité. Obaja však túžia po úprimnom, naozajstnom vzťahu a jeden s druhým ten vzťah chcú mať. Skrátka, keď vidia niečo pekné, myslia na seba,“ dopĺňa Martina Buchelová.

Napriek ťažkým motívom chcela do scenára vniesť zábavný, tragikomický tón. Považuje to za náročné aj preto, že vzniknutá nálada sa delí nielen medzi hercov, ale aj medzi ostatných členov tvorivého tímu – strihačov, kameramana, zvukárov či hudobníkov. „Skutočne mám pocit, že všetko muselo do seba zapadnúť, aby to skutočne fungovalo. Bolo potrebné, aby sa v správnom okamihu vnímali veci tragické a v správnom komické, a nie naopak.“

Obmedzenia vnímali tvorivo

Producentka filmu Erika Paulinská spolupracuje s režisérkou Martinou Buchelovou a spoluproducentkou Michaelou Kaliskou už od čias štúdia a vzniku ich krátkych študentských filmov. Po skončení školy spolupráca prirodzene pokračovala aj pri najnovšom projekte. Film vznikol aj v českej koprodukcii, autorský rukopis režisérky totiž oslovil českú producentku Juliu Markovú Žáčkovú. Spoluprácu rámcoval priebežný dialóg a najmä spoločná reflexia toho, ako fungujú jednotlivé verzie scenára.

„Keďže ide o debutový film podporený Audiovizuálnym fondom vo výzve Minimal, jeho celkový rozpočet nesmel presiahnuť 500 000 eur. Tomu sme prispôsobili aj spôsob nakrúcania a už počas vývoja sme počítali s jednoduchšími technickými riešeniami, napríklad s nakrúcaním niektorých scén na mobilný telefón. Tieto obmedzenia sme sa však snažili vnímať tvorivo a pracovať s nimi ako s prirodzenou súčasťou filmového jazyka,“ hovorí pre Filmsk.sk Erika Paulinská.

Zároveň vyzdvihuje prácu režisérky s protagonistami. Keďže využíva kombináciu profesionálnych hercov a nehercov, prípravy sprevádzal pomerne dlhý kasting. Počas mnohých skúšok testovali najmä ich kompatibilitu. Po výbere nasledovalo intenzívne skúšobné obdobie, počas ktorého si spoločne prešli všetky scény.

Hľadá sa nádej

„Táto precízna príprava výrazne prispela k tomu, že vzájomné interakcie vo filme pôsobia prirodzene a autenticky,“ myslí si producentka. Vo filmoch má rada rozmanité žánre a filmové prístupy. Baví ju objavovať nové formy filmového rozprávania a oceňuje, keď ju film dokáže prekvapiť.

„Najviac však vo filmoch vyhľadávam nádej – a práve tá je podľa mňa prirodzenou súčasťou Martininých námetov, scenárov aj filmov,“ hovorí. Milovník, nie bojovník je pre ňu príbehom, ktorý prináša nádej, že s láskou, porozumením a empatiou dokážeme zvládnuť aj zložité životné situácie.

V hlavných úlohách celovečerného debutu Martiny Buchelovej sa predstavia Adam Kubala, Michaela Kostková a František Beleš. Diváci uvidia aj Jaroslavu Pokornú, Adama Burčíka, Miu Sofiu Arpášovú, Jaroslava Vojteka či Mariána Mitaša. Za kamerou stál Adam Mach, strih mali na starosti Marek Bihuň a Katarína Pavelková, pod hudbu sa podpísali Adam Matej – DJ GÄP, Marek Buranovský. Film vznikol v slovensko-českej koprodukcii. Slovenským producentom je spoločnosť ninja film, koprodukčne sa na snímke podieľala aj STVR.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Zóny nikoho Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia

Toxické skládky ako trauma. Čo oči nevidia, srdce nebolí?

Tri výrazné slovenské dokumentaristky – Viera Čákanyová, Barbora Sliepková a Lucia Kašová spoločne nakrútili dokumentárnu mozaiku Zóny nikoho. V žánrovo pestrom pohľade sa venuje trom toxickým skládkam – trom najzávažnejším environmentálnym záťažiam na Slovensku.  Po premiére na MFDF Jeden svet a medzinárodnej premiére na MFDF Ji.hlava, kde film získal cenu za najlepší zvukový dizajn (Jakub Jurásek, Marek Buranovský), prichádzajú Zóny nikoho od 19. novembra do slovenských kín. Na Slovensku sa nachádza približne 1200 environmentálnych záťaži, z ktorých je viac ako 260 vo veľmi vážnom stave. Dokumentárny film Zóny nikoho sleduje tri z nich. Každá z režisérok sa zamerala na jednu. Lucia Kašová nakrúcala v oblasti trojuholníka smrti pri Chemko Strážske. Barbora Sliepková sa zamerala na gudrónové jamy v Predajnej. A Viera Čákanyová sa venuje bratislavskej Dynamitke a súvisiacej Vrakunskej skládke. „Pre bežného človeka je odpad zakopaný v zemi skrátka neviditeľný. To, že kontaminuje podzemné vody, vie málokto,“ hovorí Viera Čákanyová. „Skládky odpadu fungujú presne ako naše psychické traumy – žijú ticho v tele a krajine celé roky a hoci ich na prvý pohľad nevidno, majú devastačné dôsledky na naše zdravie,“ dopĺňa ju Barbora Sliepková. Záber z filmu Zóny nikoho. Foto: Filmsomnia Tri pohľady Snímka ponúka tri autorské pohľady troch režisérok v troch filmových epizódach, ktoré tvoria jednu snímku spojenú...
Záber z filmu Tichá radosť (1986) režiséra Dušana Hanáka. Foto: SFÚ

MoMA uvádza: Normalizácia v Československu. Slovenský film sa vracia do newyorského múzea

V prestížnom svetovom múzeu súčasného umenia MoMA v New Yorku sa od 20. novembra do 6. decembra uskutoční retrospektívna prehliadka nazvaná Tiene jari: Normalizácia v Československu. Počas nej sa premietne štrnásť československých filmov, ktoré vznikli v období rokov 1971 až 1986. Vo výbere sú zaradené aj snímky Dušana Hanáka, Dušana Trančíka, Martina Hollého a Juraja Jakubiska zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ). Prehliadky sa osobne zúčastní Magda Vášáryová, predstaviteľka postáv z viacerých uvádzaných titulov. „Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 sa spolu s politickými slobodami Pražskej jari skončila aj ´veľká´ dekáda československej kinematografie – aspoň tak znie všeobecne prijatý názor,“ vysvetľuje dramaturgické pozadie podujatia Christopher Small, hosťujúci kurátor MoMA, ktrorý zostavil prehliadku normalizačných filmov. Na jej slovenskej časti participoval Rastislav Steranka, riaditeľ Národného kinematografického centra SFÚ. „Filmy v tejto kolekcii však rozprávajú iný príbeh. Diela, ktoré vznikli v rokoch 1971 až 1986, keď bola normalizácia najdusivejšia, naznačujú, že aj v najpochmúrnejšej politickej klíme sa našli umelci, ktorí naďalej tvorili, a to aj za radikálne zmenených podmienok,“ hovorí Small. Podľa neho v tomto období vznikli rôznorodé žánre, ako napríklad životopisné filmy, nadprirodzené komédie, westerny z pohraničia, charakterové štúdie, psychedelické rozprávky či existenciálne drámy, no „toto dlho hanobené obdobie československej kinematografie sa málokedy považuje za samostatnú éru...
MFF Cinematik 2026 Producentka Michaela Kaliská a herci František Beleš a Adam Kubala na slovenskej premiére filmu Milovník, nie bojovník. Foto: MFF Cinematik/Ester Šmídová

ohlasy 21. MFF Cinematik

Dvadsiatyprvý ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik predstavil v septembri v Piešťanoch silný program. Popri oceňovaných tituloch z Cannes, Berlína, Sundance či Karlových Varov predstavil tento rok opäť aj mimoriadne silnú kolekciu domácich titulov. Mnohé z nich sa tu premietali v slovenskej alebo dokonca vo svetovej premiére. Práve vďaka bohatému zastúpeniu slovenských noviniek v programe ponúkol 21. MFF Cinematik (8. – 13. septembra 2026) aj obraz o súčasnej domácej kinematografii. Aká je? Extrémne talentovaná generácia „Sledujte mladú slovenskú filmovú tvorbu, pretože si myslím, že nám vyrastá extrémne talentovaná generácia filmárov a filmárok,“ povedala pred prvým slovenským premietaním filmu Milovník, nie bojovník jedna z jeho producentiek Michaela Kaliská. Milovník, nie bojovník získal na festivale v Karlových Varoch hlavnú cenu súťaže Proxima. Pred uvedením na Cinematiku ho predchádzala povesť akéhosi „Slnka v sieti pre generáciu Z“. Celovečerný hraný debut Martiny Buchelovej je naozaj bytostne mladý film pre mladé publikum. Mladé sa tu však myslí v tom najširšom zmysle slova ako také, ktoré dokáže prijať a oceniť svieži pohľad tvorkýň a tvorcov. Pretože Milovník, nie bojovník je originálny, vtipný aj dojímavý film. Zostane vám po ňom pocit, že to dobré v nás ešte existuje aj vo svete, v ktorom sa niektorí už pomaly sťahujú do protiatómových krytov. Hoci snímka tematizuje hneď niekoľko ťaživejších a komplikovaných problémov (alkoholizmus, manipulácia, osamelosť,...),...
Zobraziť všetky články