Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1965/1975: Premeny po desiatich rokoch v krátkom prehľade

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Je Silvestra v roku 1965. Mladý muž, asi dvadsaťročný, si ešte popoludní zaskočí do kina – v žurnále sú akési „kravinky“, ale vtipné. Doslova: súboj kráv, rodeo v sudoch a ešte ktovie čo. S vyplazeným jazykom stihne – partnerka už čaká vyobliekaná – na Novej scéne Majakovského fantastickú satiru s najlepším hereckým obsadením.

Keď sa v prvé pracovné ráno nového roka 1975 mladý tridsiatnik zobudí, manželka už odišla na aktív slovenských robotníckych žien a má čo robiť, aby ich deväťročnú „iskričku“ vyparádil a v bielej košieľke odprevadil na stretnutie s predstaviteľmi strany a vlády…

Takú premenu zo dňa na deň človek nezažije. Ale televíznemu divákovi ju filmové týždenníky v nečakanom prestrihu desiatich rokov dostatočne ilustrujú. Na začiatku pomalé brieždenie (ešte nepomenovanej) pražskej jari a hneď na to rýchle, neodvratné uplatňovanie už pomenovanej normalizácie… To je obraz repertoáru v mesiaci júl.

Vysoké školy aj vyznamenaní spisovatelia

Ak si z ponuky vyberieme podľa tradičného kľúča, v prvej časti zaujme týždenník č. 51, venovaný kritickému pohľadu na problematiku vysokých škôl. Prírodovedecká fakulta UK má pracoviská na 21 miestach! Študenti musia viac behať, než sa učiť. A všetkým, aj z iných fakúlt v Bratislave, chýbajú študovne, jedálne a najmä vyhovujúce ubytovanie. Teplá voda je k dispozícii buď pre kuchyňu – alebo na sprchy! Naopak, pochvalu si zaslúžia diplomové práce, ktoré majú význam pre prax i časopis pražských vysokoškolákov Divoké víno.

Z druhej časti pripomeňme mená spisovateľov, ktorých vyznamenali za tvorbu v roku 1974: Ján Beňo, Ján Kákoš, Vojtech Mihálik, Vladimír Mináč, Milan Pišút, Andrej Plávka (č. 2).

Celý týždenník č. 3 je venovaný výročiu karpatsko-duklianskej operácie, ktorou sa začalo oslobodzovanie československého územia a šot v č. 5 výročiu vypálenia Kľaku a Ostrého Grúňa. V rovnakom čísle zaujme snímka o fortieli sklárov vo Valašskej Belej – kde je dnes jedinečný sklársky skanzen – a akoby symbolická bodka: fejtón o opravárovi starých hracích hodín.

Vtedy ešte nik netušil, že kým odbijú aj normalizácii, bude treba čakať pätnásť rokov…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2025

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1965 – 5. 7. o 7:30 hod. a 6. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 53/1965 a 1/1975  – 12. 7. o 7:30 hod. a 13. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3/1975 – 19. 7. o 7:30 hod. a 20. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 4 – 5/1975 – 26. 7. o 7:30 hod. a 27. 7. o 14:30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Generál Golian režiséra Juraja Štepku. Foto: Cinemart

Generál Golian sa pýta, ako by sme sa na jeho mieste zachovali

Do slovenských kín prichádza vojnová dráma o mužovi, ktorý vrátil Slovensku tvár. Pred šiestimi rokmi sa režisér Juraj Štepka zahĺbil do štúdia archívov, historických materiálov a kníh s tematikou druhej svetovej vojny. Zaujímal sa o Jána Goliana, dôstojníka československej armády a brigádneho generála, ktorého chcel objaviť pre slovenský film. Silný príbeh tohto hrdinu stojí za to – Ján Golian spolupracoval počas vojny s ilegálnymi odbojovými skupinami a v roku 1944 viedol Slovenské národné povstanie. Režisér spolu so scenáristom Petrom Rajčákom presedeli v diskusiách s historikmi mnohé hodiny, aby sa o ňom dozvedeli čo najviac. Chceli o ňom nakrútiť historicky čo najpresnejší film. Dnes je na svete Generál Golian a po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku, v Banskej Bystrici a v Bratislave prichádza od 8. októbra do slovenských kín. Hrdinstvo alebo rodina „Jána Goliana v skutočnosti veľmi nepoznáme. Nepostavili sme mu dôstojnú sochu, nenakrútili o ňom hraný film, a pritom ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich moderných dejín,“ povedal pre médiá režisér. Práve to bola preňho a pre scenáristu príležitosť napísať jeho príbeh a ukázať ľuďom, že aj malý národ môže mať veľkých synov. Vnímajú ho ako silného človeka, ktorý sa vedel rozhodnúť v okamihu, keď to bolo najťažšie, napriek tomu, že tušil, aké následky bude jeho rozhodnutie znamenať preňho aj pre jeho rodinu. „To...
Polnočná omša Margit Bara, Ladislav Chudík a Hana Meličková vo filme Polnočná omša. Foto: archív SFÚ/Zuzana Mináčová

Polnočná omša  s diskusiou v Kine Lumière

Film Polnočná omša (1962) režiséra Jiřího Krejčíka vydal tento rok Slovenský filmový ústav (SFÚ) na blu-ray nosiči. Pri tejto príležitosti sa v Kine Lumière uskutoční projekcia filmu a diskusia v programovom cykle Kino-Ikon Choice. Počas nej sa zúčastnení hostia budú venovať rôznym aspektom tohto diela. Stretnutie v réžii rovnomenného filmologického časopisu Kino-Ikon sa uskutoční vo štvrtok 8. októbra o 17.00 hod. Vstup na diskusiu je voľný. Filmová adaptácia známej rovnomennej divadelnej hry Petra Karvaša Polnočná omša je dramatickým príbehom malomeštiackej rodiny Kubišových na strednom Slovensku. Jej členovia buď priamo kolaborujú s Nemcami, alebo len túžia prežiť vojnu v bezpečí. Vážnym ohrozením sa pre nich stáva návrat zraneného syna Juraja. Pred časom sa pridal k partizánom a na Štedrý večer roku 1944 sa vracia domov. Je to jeden z menej známych povstaleckých filmov. V širokouhlom zábere ho nakrútil v tom čase v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe hosťujúci český režisér Jiří Krejčík. Na scenári sa okrem Krejčíka a Karvaša podieľal aj Albert Marenčin, vtedajší vedúci I. tvorivej skupiny Štúdia hraných filmov. Za kamerou stál Rudolf Stahl, autorom hudby bol Zdeněk Liška. Diskusia po filme bude „o histórii jeho vzniku, o peripetiách filmovej adaptácie rovnomennej predlohy Petra Karvaša v kontexte aj jej dovtedajších či neskorších divadelných adaptácií – témou budú otázky dramaturgie, či hereckého...
Fotografia z filmu 33 krokov

Neskrotní démoni tráum

Názov filmu 33 krokov vychádza zo vzdialenosti od bydliska Milana Daniela k miestu, kde ho pred rokmi napadli. Iba preto, že je Róm. Brutálny útok prežil. Okrem nepeknej jazvy cez hlavu mu však zostala aj trauma, ktorá dnes ovplyvňuje aj jeho deti. Príbehom Milana Daniela, ktorý vo filme stvárňuje hlavnú postavu, sa inšpirovala režisérska dvojica Anna a Šimon Domčekovci. Film 33 krokov mal premiéru na MFF v Karlových Varoch v súťažnej sekcii Proxima. Odniesol si Zvláštne uznanie poroty a od 8. októbra je film 33 krokov aj v slovenských kinách. Hoci sa inšpiroval skutočnými udalosťami a muž, ktorý ich prežil stvárňuje hlavného hrdinu, ide o hraný projekt – hoci na hrane dokumentu. Ide o ich spoločný celovečerný debut. „Inšpirovali sme sa reálnymi udalosťami, ale chceli sme urobiť hraný film. Nepracovali sme s napísanými dialógmi. Spôsob natáčania tiež prispel k výsledku – nemali sme dvadsať 12-hodínových dní za sebou. Rodinu sme navštevovali v malom štábe, redukovanom na minimum, na pár hodín denne. Dlhšie nebolo, skrz zdravotný stav hlavného protagonistu, často ani možné natáčať,“ vysvetľujú Anna a Šimon Domčekovci v rozhovore na stránke SFÚ. „Niekedy sa podaril záber, niekedy obraz. Počiatočné obmedzenia však prispeli k tvaru, ktorý by nebol v inom produkčnom systéme možný. Dobrou pomôckou bola aj herecká metóda Johna Cassavetesa,“...
Zobraziť všetky články