Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1965/1975: Premeny po desiatich rokoch v krátkom prehľade

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Je Silvestra v roku 1965. Mladý muž, asi dvadsaťročný, si ešte popoludní zaskočí do kina – v žurnále sú akési „kravinky“, ale vtipné. Doslova: súboj kráv, rodeo v sudoch a ešte ktovie čo. S vyplazeným jazykom stihne – partnerka už čaká vyobliekaná – na Novej scéne Majakovského fantastickú satiru s najlepším hereckým obsadením.

Keď sa v prvé pracovné ráno nového roka 1975 mladý tridsiatnik zobudí, manželka už odišla na aktív slovenských robotníckych žien a má čo robiť, aby ich deväťročnú „iskričku“ vyparádil a v bielej košieľke odprevadil na stretnutie s predstaviteľmi strany a vlády…

Takú premenu zo dňa na deň človek nezažije. Ale televíznemu divákovi ju filmové týždenníky v nečakanom prestrihu desiatich rokov dostatočne ilustrujú. Na začiatku pomalé brieždenie (ešte nepomenovanej) pražskej jari a hneď na to rýchle, neodvratné uplatňovanie už pomenovanej normalizácie… To je obraz repertoáru v mesiaci júl.

Vysoké školy aj vyznamenaní spisovatelia

Ak si z ponuky vyberieme podľa tradičného kľúča, v prvej časti zaujme týždenník č. 51, venovaný kritickému pohľadu na problematiku vysokých škôl. Prírodovedecká fakulta UK má pracoviská na 21 miestach! Študenti musia viac behať, než sa učiť. A všetkým, aj z iných fakúlt v Bratislave, chýbajú študovne, jedálne a najmä vyhovujúce ubytovanie. Teplá voda je k dispozícii buď pre kuchyňu – alebo na sprchy! Naopak, pochvalu si zaslúžia diplomové práce, ktoré majú význam pre prax i časopis pražských vysokoškolákov Divoké víno.

Z druhej časti pripomeňme mená spisovateľov, ktorých vyznamenali za tvorbu v roku 1974: Ján Beňo, Ján Kákoš, Vojtech Mihálik, Vladimír Mináč, Milan Pišút, Andrej Plávka (č. 2).

Celý týždenník č. 3 je venovaný výročiu karpatsko-duklianskej operácie, ktorou sa začalo oslobodzovanie československého územia a šot v č. 5 výročiu vypálenia Kľaku a Ostrého Grúňa. V rovnakom čísle zaujme snímka o fortieli sklárov vo Valašskej Belej – kde je dnes jedinečný sklársky skanzen – a akoby symbolická bodka: fejtón o opravárovi starých hracích hodín.

Vtedy ešte nik netušil, že kým odbijú aj normalizácii, bude treba čakať pätnásť rokov…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2025

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1965 – 5. 7. o 7:30 hod. a 6. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 53/1965 a 1/1975  – 12. 7. o 7:30 hod. a 13. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3/1975 – 19. 7. o 7:30 hod. a 20. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 4 – 5/1975 – 26. 7. o 7:30 hod. a 27. 7. o 14:30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým tím festivalu neodišiel na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť sa niečo O BABE (ide...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články