Týždeň vo filme

Týždeň vo filme 1965/1975: Premeny po desiatich rokoch v krátkom prehľade

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Je Silvestra v roku 1965. Mladý muž, asi dvadsaťročný, si ešte popoludní zaskočí do kina – v žurnále sú akési „kravinky“, ale vtipné. Doslova: súboj kráv, rodeo v sudoch a ešte ktovie čo. S vyplazeným jazykom stihne – partnerka už čaká vyobliekaná – na Novej scéne Majakovského fantastickú satiru s najlepším hereckým obsadením.

Keď sa v prvé pracovné ráno nového roka 1975 mladý tridsiatnik zobudí, manželka už odišla na aktív slovenských robotníckych žien a má čo robiť, aby ich deväťročnú „iskričku“ vyparádil a v bielej košieľke odprevadil na stretnutie s predstaviteľmi strany a vlády…

Takú premenu zo dňa na deň človek nezažije. Ale televíznemu divákovi ju filmové týždenníky v nečakanom prestrihu desiatich rokov dostatočne ilustrujú. Na začiatku pomalé brieždenie (ešte nepomenovanej) pražskej jari a hneď na to rýchle, neodvratné uplatňovanie už pomenovanej normalizácie… To je obraz repertoáru v mesiaci júl.

Vysoké školy aj vyznamenaní spisovatelia

Ak si z ponuky vyberieme podľa tradičného kľúča, v prvej časti zaujme týždenník č. 51, venovaný kritickému pohľadu na problematiku vysokých škôl. Prírodovedecká fakulta UK má pracoviská na 21 miestach! Študenti musia viac behať, než sa učiť. A všetkým, aj z iných fakúlt v Bratislave, chýbajú študovne, jedálne a najmä vyhovujúce ubytovanie. Teplá voda je k dispozícii buď pre kuchyňu – alebo na sprchy! Naopak, pochvalu si zaslúžia diplomové práce, ktoré majú význam pre prax i časopis pražských vysokoškolákov Divoké víno.

Z druhej časti pripomeňme mená spisovateľov, ktorých vyznamenali za tvorbu v roku 1974: Ján Beňo, Ján Kákoš, Vojtech Mihálik, Vladimír Mináč, Milan Pišút, Andrej Plávka (č. 2).

Celý týždenník č. 3 je venovaný výročiu karpatsko-duklianskej operácie, ktorou sa začalo oslobodzovanie československého územia a šot v č. 5 výročiu vypálenia Kľaku a Ostrého Grúňa. V rovnakom čísle zaujme snímka o fortieli sklárov vo Valašskej Belej – kde je dnes jedinečný sklársky skanzen – a akoby symbolická bodka: fejtón o opravárovi starých hracích hodín.

Vtedy ešte nik netušil, že kým odbijú aj normalizácii, bude treba čakať pätnásť rokov…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2025

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1965 – 5. 7. o 7:30 hod. a 6. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 53/1965 a 1/1975  – 12. 7. o 7:30 hod. a 13. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3/1975 – 19. 7. o 7:30 hod. a 20. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 4 – 5/1975 – 26. 7. o 7:30 hod. a 27. 7. o 14:30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miro Remo Raději zešílet v divočině

Miro Remo zvíťazil vo Varoch s filmom Raději zešílet v divočině

Krištáľový glóbus pre najlepší film hlavnej súťaže 59. ročníka MFF Karlovy Vary si odniesol slovenský dokumentarista Miro Remo so snímkou Raději zešílet v divočině. Kreatívny dokument vznikol v česko-slovenskej koprodukcii a Remo o ňom hovorí ako o rozprávke pre dospelých. Vychádza z rovnomennej knihy rozhovorov Aleša Palána so šumavskými pustovníkmi a samotármi. Z Palánovho sveta outsiderov Remo ako protagonistov obsadil šestdesiatročné jednovaječné dvojčatá Františka a Ondřeja. „Je to forma hry. Chcel som divákom sprostredkovať svoj zážitok z tohto výnimočného sveta. S Frantom a Ondrom sme sa stali blízkymi priateľmi, lúčime sa objatím do prasknutia. Od začiatku som v ich príbehu cítil magický rozmer. V knihe je naznačený, no vo filme som mu dal priestor a zároveň som ho deromantizoval. Oni sami dokázali zájsť za hranicu všednosti. Hrať sa s nami. Štylizované momenty, ako napríklad veľké zrkadlo vylovené z Vltavy, odrážajú magickosť i rozpoltenosť ich sveta, dualitu. Chcel som, aby film pôsobil ako rozprávka pre dospelých. Tí sa tiež hrajú, len s inými hračkami,“ povedal v rozhovore o filme Raději zešílet v divočině Miro Remo. Krištáľový glóbus si Remo vo Varoch prevzal z rúk herca Stellana Skarsgårda. „Tento festival mi už roky potvrdzuje, že to má celé zmysel,“ povedal režisér, ktorý sa o cenu v hlavnej súťaži uchádzal aj pred štyrmi rokmi so svojou predchádzajúcou snímkou...
Záber z filmu Kronika večných snílkov. Timrava Snímka otvorí košický Art Film. Foto: Continental film

myslím si O čom rojčím pri filme o „snílkoch“

O filme Rasťa Boroša, ktorý sa mal pôvodne volať Ťapákovci, keďže na začiatku bola inšpirácia Timravinou literárnou predlohou, sa vedelo, už keď ho tvorcovia začali pripravovať. Ja síce nedám dopustiť na televíznych Ťapákovcov Ondreja Šulaja a Ľubomíra Vajdičku z roku 1977, ale zároveň mám rád moderné aktualizácie klasických textov. A tak som sa tešil. Prekvapenie prvé: film sa napokon volá Kronika večných snílkov. Zmena pracovného titulu na iný finálny je bežná vec, ale prečo je v názve české slovo? Je azda snílek (snílko?) niečo iné ako rojko? Čo by bolo zlé na Kronike večných rojkov? Zarážajúce je, že tvorcovia ponechali názov v tejto podobe, hoci o tom bohemizme vedeli. A prišla tlačová správa, v ktorej sa okrem iného uvádza: „Snímka mala svetovú premiéru na festivale v indickom Goa a úspešne sa predstavila v Paríži, Beverly Hills, Jaipure aj Texase. Práve z Paríža, z ÉCU – The European Independent Film Festival, si odniesla cenu za Najlepší nezávislý európsky film.“ Cena z Paríža? To je úspech, nie? Stačí letmý pohľad na webovú stránku toho parížskeho festivalu, aby sme zistili (ako ma upozornil kolega Miro Ulman), že nebezpečne pripomína takzvané predátorské festivaly. Súťažilo sa až v 14 kategóriách – išlo o maglajz filmov všetkých možných rodov, žánrov a minutáží, profesionálnych i študentských. Z nadmerného počtu kategórií a poddimenzovaného počtu súťažných...
Kateřina Falbrová vo filme Zbormajster.

Zbormajster sleduje, ako sa mení na motýľa

Reálnym prípadom zbormajstra Bambini di Praga, ktorého v roku 2004 obvinili a neskôr odsúdili za zneužívanie a ohrozovanie výchovy 49 zboristiek, sa inšpiroval film Zbormajster režiséra a scenáristu Ondřeja Provazníka. Po premiére na festivale v Karlových Varoch, kde ho uviedli v Hlavnej súťaži, prichádza Zbormajster od štvrtku 10. júla do slovenských kín. „Keď sa začala riešiť otázka ,MeTooʻ, spomenul som si na taký český predvoj, čo bola kauza Bambini di Praga, ktorá sa prevalila v roku 2004. Bolo to vtedy dosť kontroverzné a ešte v trochu inej dobe a zdalo sa mi, že je to príbeh, ktorý sa ponúka na spracovanie. Zároveň som mal taký zvláštny zážitok z doby, keď tá kauza vrcholila, ktorý vo mne strašne dlho zostal. Bola v ňom obsiahnutá rozporuplnosť, s ktorou sa bývalé zboristky na svojho zbormajstra pozerali. Chcel som ten pocit nejako spracovať, a tak som v kontexte zosilnenej spoločenskej debaty o tejto téme začal uvažovať o filme,“ povedal režisér Ondřej Provazník. Príbeh je podľa Provazníka fiktívny. Postavy, vrátane samotného zbormajstra, sú vymyslené. Majú iba veľkú inšpiráciu v niektorých figúrach. Okrem Bambini di Praga sa režisér a scenárista inšpiroval aj ďalšími podobnými prípadmi. Provazník na seba upozornil už v roku 2019, keď spolu s Martinom Dušekom nakrútili film Staříci. Zbormajster, ktorého dej zasadil na začiatok 90. rokov, je jeho samostatným režijným hraným debutom. Outsiderka, ktorá...
Zobraziť všetky články