Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo film 1966 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1965/1975: Premeny po desiatich rokoch v krátkom prehľade

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Je Silvestra v roku 1965. Mladý muž, asi dvadsaťročný, si ešte popoludní zaskočí do kina – v žurnále sú akési „kravinky“, ale vtipné. Doslova: súboj kráv, rodeo v sudoch a ešte ktovie čo. S vyplazeným jazykom stihne – partnerka už čaká vyobliekaná – na Novej scéne Majakovského fantastickú satiru s najlepším hereckým obsadením.

Keď sa v prvé pracovné ráno nového roka 1975 mladý tridsiatnik zobudí, manželka už odišla na aktív slovenských robotníckych žien a má čo robiť, aby ich deväťročnú „iskričku“ vyparádil a v bielej košieľke odprevadil na stretnutie s predstaviteľmi strany a vlády…

Takú premenu zo dňa na deň človek nezažije. Ale televíznemu divákovi ju filmové týždenníky v nečakanom prestrihu desiatich rokov dostatočne ilustrujú. Na začiatku pomalé brieždenie (ešte nepomenovanej) pražskej jari a hneď na to rýchle, neodvratné uplatňovanie už pomenovanej normalizácie… To je obraz repertoáru v mesiaci júl.

Vysoké školy aj vyznamenaní spisovatelia

Ak si z ponuky vyberieme podľa tradičného kľúča, v prvej časti zaujme týždenník č. 51, venovaný kritickému pohľadu na problematiku vysokých škôl. Prírodovedecká fakulta UK má pracoviská na 21 miestach! Študenti musia viac behať, než sa učiť. A všetkým, aj z iných fakúlt v Bratislave, chýbajú študovne, jedálne a najmä vyhovujúce ubytovanie. Teplá voda je k dispozícii buď pre kuchyňu – alebo na sprchy! Naopak, pochvalu si zaslúžia diplomové práce, ktoré majú význam pre prax i časopis pražských vysokoškolákov Divoké víno.

Z druhej časti pripomeňme mená spisovateľov, ktorých vyznamenali za tvorbu v roku 1974: Ján Beňo, Ján Kákoš, Vojtech Mihálik, Vladimír Mináč, Milan Pišút, Andrej Plávka (č. 2).

Celý týždenník č. 3 je venovaný výročiu karpatsko-duklianskej operácie, ktorou sa začalo oslobodzovanie československého územia a šot v č. 5 výročiu vypálenia Kľaku a Ostrého Grúňa. V rovnakom čísle zaujme snímka o fortieli sklárov vo Valašskej Belej – kde je dnes jedinečný sklársky skanzen – a akoby symbolická bodka: fejtón o opravárovi starých hracích hodín.

Vtedy ešte nik netušil, že kým odbijú aj normalizácii, bude treba čakať pätnásť rokov…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – JÚL 2025

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1965 – 5. 7. o 7:30 hod. a 6. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 53/1965 a 1/1975  – 12. 7. o 7:30 hod. a 13. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 2 – 3/1975 – 19. 7. o 7:30 hod. a 20. 7. o 14:30 hod.

Týždeň vo filme č. 4 – 5/1975 – 26. 7. o 7:30 hod. a 27. 7. o 14:30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články