Cesta do pol sveta bez pasu je pre súčasné generácie samozrejmá. Pred šesťdesiatimi rokmi bola nereálnym science fiction. Preto tak „príťažlivo“ pomenoval režisér Ondrkal svoj monotematický žurnál (TvF č. 41), hoci šlo o prechádzku po lokalitách v Československu, ktoré niesli názvy známych svetových miest. Viac ich bolo v Čechách a na Morave – Babylon, Benátky, Damašek, Jeruzalem, Mníchov, Viedeň. Aj na Slovensku sa však našli Havaj a Praha, ktorá síce nebola za hranicami, ale do lučeneckého okresu akosi nepatrila. Atraktivitu týždenníka zvyšovala ešte aj účasť excelentných interpretov komentára Lasicu a Satinského. Vo výrobných dokladoch je ako autor komentára uvedený režisér, ale oboch treba nepochybne považovať za spoluautorov. Svedčia o tom mnohé ich náhle kontroverzie, používanie citosloviec a reakcie, ktoré sa vopred na papier nenapíšu.

Ostaňme ešte niekoľkými poznámkami pri prednese sprievodného textu. Dialogizovaná forma bola už dlhší čas samozrejmá. (Zmena výlučne informačno-popisného charakteru snímok si to logicky vyžiadala.) Tým, že išlo o federálny formát, sa k nej automaticky pridala dvojjazyčnosť a pravidelne aj interpretácia mužským a ženským hlasom. Tento trend sa uplatňoval aj v ostatných komunikačných prostriedkoch. V rozhlase či televízii trvá aj po šesťdesiatich rokoch (samozrejme, okrem dvojjazyčnosti, na ktorú dnes niet dôvodov).

V posledných mesiacoch sme avizovali orientáciu filmového spravodajstva na zverejňovanie zaujímavostí z domova i zo sveta. To pokračuje aj v júnovej kolekcii. V čísle 42 môže diváka zaujať vystúpenie kubánskeho Music Hallu v Paríži, v nasledujúcom (č. 43) vystúpenie britskej kráľovnej blues Beryl Bryden (s rumpľou) s piesňou Alexander´s Ragtime Band a reportáž z Erfurtu, kde bola veľká záhradnícka výstava. Bratislavská kvetinárka uspela v Londýne na súťaži vo viazaní kvetov.

Vydanie číslo 45 je drobnými atrakciami priam prešpikované: od pohľadnice Jerevanu, venovanej prevažne starej i modernej architektúre cez vyznávačky jógy vo Varšave a silných Bavorákov, ktorí súťažia v preťahovaní prstami, majstrovstvá Nemecka v rýnskych kolách, až po preteky potápačov v novej krytej plavárni v Žiline. Autor si je vedomý, že súčasný divák týchto historických žurnálov môže všetko uvedené považovať za nezaujímavé banality, ktoré si nezaslúžia pozornosť. Ale pred šesťdesiatimi rokmi?

Z domova, futbalu aj o voľných sobotách

V tomto je výnimkou týždenník č. 44 Štefana Kamenického, zostavený výlučne z domácich šotov. Začína sa polemickou diskusiou o výstavbe novej štvrti v Martine (sídlisko Lesná). Pokračuje šotmi o objektoch, ktorých hodnota je objektívne unikátna: priestormi v Brhlovciach doslova vytesanými v pieskovci a ešte stále obývanými, pohľadnicou z Ochtinej, ktorá má okrem cenného gotického kostola aj jedinečnú aragonitovú jaskyňu (na svete sú len tri, ďalšie v Argentíne a Mexiku). A ešte je tu šot o ojedinelej a nadčasovej výstave 12. storočí umenia na Slovensku v SNG (ďalší v č. 46).

Jesennú sezónu futbalovej ligy (samozrejme československej) vyhrala Malatinského Trnava, ktorá „vygumovala“ aj budapeštiansky Honvéd v Stredoeurópskom pohári 4:0 (šot o tom TvF č. 45). Okrem športových fanúšikov by toto vydanie mohlo zaujať aj ženskú časť publika. Nájde tu dva šoty o móde. Modely inšpirované op-artom aj bohatú škálu v Bratislave predvedených najnovších modelov Diorovho salónu – hoci inšpirovaných „najstaršími“ tipmi. Ale však je to úplne jedno. Aj dnes sa nosí všetko.

Apropo voľné soboty (č. 48). Práve ich zavádzali. Aby mali pracujúci viac odpočinku a mohli ho užitočne využiť. Ale ako, keď tú voľnú sobotu mali zrazu všetci – služby, pohostinstvá, obchody… Kubalov kreslený Pán Homo to s vtipom pranieroval.