Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1966: Mám rozprávkový dom…

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Mám rozprávkový dom, spieva Karel Gott (prvýkrát po slovensky, čo v tom čase bola sama o sebe senzácia) v monotematickom týždenníku (č. 9/1966) o Bratislave, ale čo nie je v texte piesne sa divák dozvie z režisérovho postrehu (Ladislav Kudelka), že nie je postavený v ideálnom meste. Hlavné mesto Slovenska rástlo bez koncepcie, historické jadro je v dezolátnom stave, turistov mesto neláka, ďalším problémom sú prieluky a ako povedal Alexander Matuška: mesto sa zbližuje s dedinou – a to je zlé!

Ale poďme po poriadku. Aprílová séria Týždňa vo filme sa začína číslom 23 (režisér Štefan Orth), ktoré zaujme pestrým tematickým výberom šotov. Síce nikoho „nepošteklia“, ale diváka zaujmú novinkami od Indie cez Kanadu, Anglicko a západné Nemecko až po obdivuhodné gotické pamiatky v bratislavských Klariskách.

Každoročné veľtrhy spotrebného tovaru v Brne (č. 24) využil režisér Štefan Ondrkal, aby poukázal a zdokumentoval, že československí výrobcovia práve začali rozmýšľať – v máji! – čo pripraviť spotrebiteľom na letnú sezónu. Módna prehliadka noviniek pletiarskeho priemyslu a ukážky dámskej bielizne z Trikoty Vrbové tento pesimistický výhľad mierne korigovali.

Nekonečný príbeh diaľnic

Nasledujúce vydanie (č. 25) sa celé venuje doprave a stojí za to. S výstavbou diaľnic sa má začať v roku 1968. Základnú sieť vraj postavia do roku 1990. Táto fantazmagória pripomína súčasné rozprávky o dokončovaní diaľničnej siete na Slovensku… (Kedysi sme tomu hovorili skazki, dnešné plány sú fiction či priliehavejšie: neverending story.) Aj ďalšie snímky s dopravnou problematikou svedčia o pretrvávajúcich problémoch: garáže, nedostatok parkovacích miest v mestách, konflikt vodič kontra chodec.

Na východnom Slovensku pri Palíne (okres Michalovce) explodoval zemný plyn a horúci gejzír dosahoval 20 metrov. Stálo to štyri ľudské životy a požiar sa dlho nepodarilo uhasiť (č. 26). Týždenník ukazuje aj to, ako chátra Devín – nielen obec, ale aj hrad. Okaté to začalo byť preto, lebo do tejto hraničnej obce už začali návštevníci chodiť častejšie ako predtým, a nielen za „ribezlákom“.

Nasledujúce vydanie (č. 27) poteší aj dnešných milovníkov hudby, klasickej i populárnej. Na začiatku je v reáli inscenovaný úryvok z modernej opery Konzul Giana Carla Menottiho (premiéru uviedlo SND) a na konci séria vystúpení zvlášť vydareného 1. ročníka Bratislavskej lýry. Predstavia sa Eva Pilarová, Marta Kubišová, Helena Vondráčková, kráľ festivalu Karel Gott a víťazka intervízneho Zlatého kľúča Lili Ivanova.

Týždenník č. 28 zaujme pestrým výberom tém z celého sveta, medzi ktorými však prevládajú živelné pohromy. A posledná tridsiatka odštartovala turistickú sezónu: zahraničie však bolo len na filmových záberoch.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – APRÍL 2026
Týždeň vo filme č. 23 – 24/1966 – 4. 4. o 7.30 hod. a 5. 4. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 25 – 26/1966 – 11. 4. o 7.30 hod. a 12. 4. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 27 – 28/1966 – 18. 4. o 7.30 hod. a 19. 4. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 29 – 30/1966 – 25. 4. o 7.30 hod. a 26. 4. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články