Normalizácia. Pohadzujeme si tento termín ako pingpongovú loptičku. Staršia generácia s ňou má najhoršie skúsenosti – iba malá časť si ju stotožňuje len s mliekom za dve koruny – a pre mladších, ktorí ju nezažili, je to stále viac fráza, ktorej obsahu ani nerozumejú. Kolekcia októbrových týždenníkov ju však dostatočne ilustruje.
Je leto roku 1974, v sálach nie je klimatizácia, tak potrebujete trochu schladiť. Vžite sa do roly návštevníka kina, ktorému pred každým premietaním filmu, čo si vybral, naservírujú desať minút propagandy. (Ak vám to evokuje v súčasnosti nanútené dlhé minúty reklám pred každým filmom v cineplexoch, uvažujete správne.)
Pretože sa blížia oslavy tridsiateho výročia SNP, polovica týždenníkov v každom párnom čísle túto historickú udalosť pripomína Dá sa konštatovať, že spravodajcovia svoju úlohu dramaturgicky zvládli. Štyria rôzni autori (Mikuláš Fodor, Marcela Plítková, Rudolf Ferko a Igor Dobiš) v monotematických vydaniach oboznamujú diváka s jeho prípravami, priebehom i povstaleckého súčasnosťou kraja.
Menej spokojní môžeme byť s realizáciou tohto projektu. Často opakované archívne zábery bojov, stereotypné spomienky účastníkov vyzdvihujúcich partizánskych veliteľov, najmä sovietskych, či patetická oslava súčasnosti v kraji, v ktorom „na nepoznanie sa zmenila tvár, kde bieda mala odveké právo“. Tú novú tvár reprezentovali závody v Žiari nad Hronom, Biotika v Slovenskej Ľupči, Podpolianske strojárne v Detve, nová škola v Nemeckej či hotel na Donovaloch.
Vari najúspešnejšia bola Marcela Plítková (TvF č. 30) originálnou reportážou zo Sklabine, „prvého oslobodeného územia Československa v auguste 1944“.
Tu 11. augusta založili prvý partizánsky štáb, vyhlásili Revolučný národný výbor a nad jeho sídlom vyvesili československú vlajku. Na to všetko spomínajú autentickí účastníci a svedkovia. Nie že by šlo o neznáme fakty, ale najmä spomienky ženy, ktorá tú československú zástavu musela ušiť, lebo ju v celej dedine po toľkých rokoch – a jej zákaze – pochopiteľne nemohli nájsť, boli originálne aj pred päťdesiatimi rokmi.
Povstanie bolo aj témou viacerých šotov v č. 33: kremnická mincovňa vydáva pamiatkové medaily, aj sochári vystavujúci v piešťanskom parku predstavili nové diela na túto tému. Vo filmových ateliéroch a exteriéroch Martin Ťapák nakrúcal film Deň, ktorý neumrie o príbehoch posádky povstaleckého vlaku. A tri pancierové vlaky vyrobené v železničných dielňach vo Zvolené boli ako muzeálne kusy vystavené na obdiv mladej generácii.
Čo je v tých nepárnych číslach? No predsa ukážky tej normalizácie…
Večerná univerzita marxizmu-leninizmu vo Vagónke Poprad (!). Po úspešnej ústnej skúške tam slávnostne vyraďovali „absolventov“ (č. 27).
Názorná agitácia v Závodoch V. I. Lenina v Ružomberku (č. 29). Plagáty, transparenty, Leninove portréty, agitačné tabule, tabule cti, zväzácke okienko – to všetko predsa pomáha zvyšovať kvalitu výroby.
Výstava politického plagátu v Bratislave (č. 31).
Jediná zmienka o tom, čo sa dialo vo svete (č. 29): občania Moskvy v špalieroch vítali amerického prezidenta Richarda Nixona, ktorý prišiel do Sovietskeho zväzu na historické rokovania o jadrovom odzbrojení. (Po afére Watergate krátko nato už americkým prezidentom nebol.)
FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – OKTÓBER 2024
Týždeň vo filme č. 27 – 28/1974 – 5. 10. o 7.30 hod. a 6. 10. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 29 – 30/1974 – 12. 10. o 7.30 hod. a 13. 10. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 31 – 32/1974 – 19. 10. o 7.30 hod. a 20. 10. o 14.30 hod.
Týždeň vo filme č. 33– 34/1974 – 26. 10. o 7.30 hod. a 27. 10. o 14.30 hod
