Týždeň vo filme 1974: Oslavy politických výročí aj jubileí zaslúžilých

Písmo: A- | A+

Ak novembrový program osciloval medzi oslavami politických výročí, spomienkami na históriu oslobodzovania a pocte poľnohospodárom, ani v decembri sa toho veľa nezmení.

Z výročí sú to pompézne oslavy októbrovej revolúcie (TvF č. 48) aj s lampiónovým sprievodom či o čosi skromnejšie nedožité deväťdesiatiny exprezidenta Antonína Zápotockého, šesťdesiatka žijúceho maliara Júliusa Nemčíka (obe č. 50) a sedemdesiatiny básnika aj politika Ladislava Novomeského (č. 51).

Histórii oslobodzovania východného Slovenska sa nepriamo venuje monotematické č. 45, ktoré zaznamenáva premeny Zemplína a, ako to už bolo zvykom, „pokojný všedný život“ v ňom, a týždenník č. 49 naplnený spomienkami civilných obyvateľov i vojakov.

A napokon – hoci tým sa vlastne prehliadka začína v č. 45 – sú tu poľnohospodári. „Pracujú dňom i nocou“ – lebo: jesenné práce! Na zbere zemiakov v nečase a daždi sa zúčastňujú najmä starí družstevníci a navyše je tu i repná kampaň… Tieto riadky nemajú byť znevážením ich práce. Naopak. Iba ilustrujú, ako vtedajší nedostatok organizácie nahradzovali tí, ktorí zaň neboli zodpovední.

Situáciu do veľkej miery komplikovali aj záplavy. Týždenník zachytáva historicky najväčšiu povodeň Hrona v Banskej Bystrici, ktorý kulminoval 22. októbra. Zahanbiť sa nedali ani menšie toky: Slaná v Henckovciach (okres Rožňava) a Malá Nitra v Šuranoch sa vyliali z korýt a vyhnali ľudí z domovov.

Zdena Studenková, Jozef Vajda a Juraj Nvota – to sú tri mená, ktoré iste zaujmú súčasného diváka. Stretneme ich – v spoločnosti Jozefa Budského či Hany Kováčikovej – ako študentov VŠMU v bilančnom šote č. 47. Podľa údaja z komentára VŠMU vychovala (už pred 50 rokmi!) vyše 700 absolventov.

Rozvojom opatrovateľskej služby plníme uznesenia XIV. zjazdu KSČ“ – hlásal transparent na stene prvého zjazdu opatrovateliek v Československu (č. 51). Žiadne Rakúsko, stačilo uznesenie strany a opatrovateľky vedeli, čo – a kde – majú robiť. V tomto týždenníku je aj medzinárodná výstava bižutérie v Bratislave. A čo je zaujímavé, prišli sa na ňu pozrieť aj minister a vysokí komunistickí funkcionári. Pred päťdesiatimi rokmi. Prečo sa potom dnes čudujeme politikom, ktorí nosia hodinky za desaťtisíce?

Ročník uzatvára ako obvykle bilančný monotematický týždenník (č. 52) slovami komentára: „Za nami je na udalosti bohatý a ďalším zvýšením ekonomickej prosperity sympatický rok.“ Nasledujú archívne zábery z týždenníkov celého ročníka… Či to tak cítili aj diváci, ktovie.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – DECEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1974 – 7. 12. o 7.30 hod. a 8. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1974 – 14. 12. o 7.30 hod. a 15. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1974 – 21. 12. o 7.30 hod. a 22. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1974 – 28. 12. o 7.30 hod. a 29. 12. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Královná vesnice (r. Emik Hirschner)

18. Filmový festival inakosti

Program tvorilo celkovo 77 filmov (40 celovečerných a 37 krátkych), zoradených do šiestich sekcií: Panoráma – súčasný kvír film, Kraťasy – medzinárodná súťaž, Kraťasy – špeciálne uvedenie, Teplé Česko-Slovensko, Classics a Detská zóna. (Mimochodom, neuškodilo by rozdelenie filmov do sekcií v sprievodcovi prehľadne uviesť.) Medzi celovečernými filmami bolo popri klasických tituloch z rokov 1982 až 2004 (od Iného pohľadu Károlya Makka s Jozefom Kronerom v jednej z hlavných úloh po Zlú výchovu Pedra Almodóvara) a slovenských predpremiérach (Mosty švédskeho režiséra Levana Akina či česko-slovenský film Nikto ma nemá rád Petra Kazdu a Tomáša Weinreba) uvedených viacero snímok z prestížnych festivalov (Berlinale, Cannes, Benátky, Toronto, Sundance). Zrejme nie je náhoda, že spoločensky najnaliehavejšie snímky pochádzali z krajín niekdajšieho socialistického bloku, kde sú postoje ku kvír ľuďom stále rozporuplné, podobne ako u nás. Maďarská snímka Bez vzduchu (r. Katalin Moldovai) nemá žiadneho kvír protagonistu, a predsa je veľmi výrečná. Do problémov sa v nej dostane stredoškolská profesorka literatúry, ktorá študentom pri výklade o Arthurovi Rimbaudovi odporučí, aby si pozreli film Agnieszky Holland Úplné zatmenie (o Rimbaudovom vzťahu k Paulovi Verlainovi; aj túto snímku organizátori účelne zaradili do programu FFI). To sa znepáči otcovi jedného zo študentov a začne sa konzervatívne ladený „hon na bosorku“, ktorý profesorka nemá šancu vyhrať... V rumunskom filme Tri kilometre do konca sveta (r. Emanuel Pârvu)...
Záber z filmu Nočný pokoj / Zdroj: CinemArt SK

Zhubná špirála vlastnej paranoje

M. je dobre situovaný muž stredného veku, ktorý počas pracovnej cesty na letisku spozoruje podozrivo vyzerajúceho mladíka tmavej pleti. Zdanlivo bezvýznamná výmena pohľadov a niekoľkých slov však roztočí špirálu nečakaných udalostí. Hrdinu sa postupne začnú zmocňovať strach a paranoja. Vylomené dvere jeho domova sú ďalším jasným dôkazom hroziaceho nebezpečenstva. M. sa snaží vo víre veľkomesta odhaliť svojho prenasledovateľa a zároveň sa pripraviť na možný útok. Jeho plány na obranu ho však vedú do čoraz temnejších situácií. „Nočný pokoj sa snaží zachytiť a vypestovať neurčitý pocit nebezpečenstva. Strach a patologické obavy z neidentifikovaných, neznámych či dokonca iluzórnych hrozieb prenikajúcich do západnej kultúry a spoločnosti, ktorá sa v skutočnosti obáva straty svojho privilegovaného životného štýlu. Naším cieľom je vykresliť portrét osamelého muža, ktorý podľahne hrôzam, ktoré si sám vykonštruoval. Obraz muža, ktorý sa z obav o budúcnosť spoločnosti sám odcudzí ľudskému spoločenstvu,“ uviedol režisér filmu Michal Hogenauer. Podľa slovenskej koproducentky Kataríny Krnáčovej hovorí film o tom najhoršom strachu, ktorý môže byť, a to strachu z neznámeho. „Považujem ho za najhorší preto, že takýto strach nepozná limity, nemá žiadne hranice, lebo nemá konkrétnu tvár. Je aplikovateľný na čokoľvek a taktiež môže vzniknúť z čohokoľvek. Má však obrovskú silu, a ako aj náš film...
Foto: IFF Art Film / Ctibor Bachratý

Art Film oznámil dátum konania 31. ročníka aj nové ocenenie

31. ročník Medzinárodného filmového festivalu ART FILM (IFF ART FILM) sa uskutoční v dňoch 20. až 27. júna 2025 v Košiciach. V metropole východného Slovenska našiel od roku 2016 skvelé podmienky, pričom počas ostatného ročníka sa premietalo v ôsmich kinosálach dostupných pešou chôdzou od historického centra. Nový ročník prinesie aj nové honorárne ocenenie - Cenu Milana Lasicu. Filmoví nadšenci a priaznivci IFF ART FILM majú do konca roka 2024 unikátnu možnosť získať cinepass na najbližší ročník za výhodnú cenu. 8-dňová permanentka na festival umožňuje držiteľovi vstup na neobmedzený počet verejných projekcií festivalu a zároveň si môže spraviť rezervácie na 5 filmov vopred. Oproti vlaňajšku ostali ceny pre divákov zachované, aby si neopakovateľné filmové zážitky mohlo vychutnať čo najviac fanúšikov. Už tradične, v rámci vianočnej a novoročnej akcie, sú k dispozícii ešte výhodnejšie. Cinepass je možné kúpiť na tejto stránke: https://aff.cinepass.sk/sk/price-list/ Prihlasovanie filmov je otvorené od 1. decembra 2024 a tvorcovia môžu svoju snímku prihlásiť prostredníctvom formulára na stránke: https://iffartfilm.com/prihlaska-filmu/ Súčasťou programu IFF ART FILM v Košiciach budú opäť aj pozoruhodné diela z filmovej histórie naviazané aj na laureátov honorárnych ocenení. K tým tradičným a divácky i mediálne veľmi atraktívnym - Hercovej misii a Zlatej kamere, pribudne aj tretie.  Jeho názov...
Zobraziť všetky články