Týždeň vo filme 1974: Oslavy politických výročí aj jubileí zaslúžilých

Písmo: A- | A+

Ak novembrový program osciloval medzi oslavami politických výročí, spomienkami na históriu oslobodzovania a pocte poľnohospodárom, ani v decembri sa toho veľa nezmení.

Z výročí sú to pompézne oslavy októbrovej revolúcie (TvF č. 48) aj s lampiónovým sprievodom či o čosi skromnejšie nedožité deväťdesiatiny exprezidenta Antonína Zápotockého, šesťdesiatka žijúceho maliara Júliusa Nemčíka (obe č. 50) a sedemdesiatiny básnika aj politika Ladislava Novomeského (č. 51).

Histórii oslobodzovania východného Slovenska sa nepriamo venuje monotematické č. 45, ktoré zaznamenáva premeny Zemplína a, ako to už bolo zvykom, „pokojný všedný život“ v ňom, a týždenník č. 49 naplnený spomienkami civilných obyvateľov i vojakov.

A napokon – hoci tým sa vlastne prehliadka začína v č. 45 – sú tu poľnohospodári. „Pracujú dňom i nocou“ – lebo: jesenné práce! Na zbere zemiakov v nečase a daždi sa zúčastňujú najmä starí družstevníci a navyše je tu i repná kampaň… Tieto riadky nemajú byť znevážením ich práce. Naopak. Iba ilustrujú, ako vtedajší nedostatok organizácie nahradzovali tí, ktorí zaň neboli zodpovední.

Situáciu do veľkej miery komplikovali aj záplavy. Týždenník zachytáva historicky najväčšiu povodeň Hrona v Banskej Bystrici, ktorý kulminoval 22. októbra. Zahanbiť sa nedali ani menšie toky: Slaná v Henckovciach (okres Rožňava) a Malá Nitra v Šuranoch sa vyliali z korýt a vyhnali ľudí z domovov.

Zdena Studenková, Jozef Vajda a Juraj Nvota – to sú tri mená, ktoré iste zaujmú súčasného diváka. Stretneme ich – v spoločnosti Jozefa Budského či Hany Kováčikovej – ako študentov VŠMU v bilančnom šote č. 47. Podľa údaja z komentára VŠMU vychovala (už pred 50 rokmi!) vyše 700 absolventov.

Rozvojom opatrovateľskej služby plníme uznesenia XIV. zjazdu KSČ“ – hlásal transparent na stene prvého zjazdu opatrovateliek v Československu (č. 51). Žiadne Rakúsko, stačilo uznesenie strany a opatrovateľky vedeli, čo – a kde – majú robiť. V tomto týždenníku je aj medzinárodná výstava bižutérie v Bratislave. A čo je zaujímavé, prišli sa na ňu pozrieť aj minister a vysokí komunistickí funkcionári. Pred päťdesiatimi rokmi. Prečo sa potom dnes čudujeme politikom, ktorí nosia hodinky za desaťtisíce?

Ročník uzatvára ako obvykle bilančný monotematický týždenník (č. 52) slovami komentára: „Za nami je na udalosti bohatý a ďalším zvýšením ekonomickej prosperity sympatický rok.“ Nasledujú archívne zábery z týždenníkov celého ročníka… Či to tak cítili aj diváci, ktovie.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – DECEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 45 – 46/1974 – 7. 12. o 7.30 hod. a 8. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 47 – 48/1974 – 14. 12. o 7.30 hod. a 15. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 49 – 50/1974 – 21. 12. o 7.30 hod. a 22. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 51 – 52/1974 – 28. 12. o 7.30 hod. a 29. 12. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Zomrela som v Irpini (r. Anastasiia Falileieva). Foto: ARTICHOKE

Témou Dní Ukrajinského filmu sú Vysídlenia

Sedem ukrajinských filmov predstaví prehliadka Dni ukrajinského filmu, ktorá sa koná v bratislavskom Kine Lumière od 14. do 16. 5. Jej témou sú Vysídlenia (Displaced Selves). Snímky, ktoré uvedie, sa budú zaoberať aj pretrvávajúcim dedičstvom sovietskeho vplyvu či intimitou rodinných archívov a nútenou migráciou. O výber filmov sa postarali kurátorky Ukrainian Film Festival v Berlíne. „V spoločnosti cítiť potrebu otvárať náročné témy a hľadať otázky na odpovede, ktoré nám každodenne prináša destabilizácia súčasného sveta. Všetci pociťujeme určitú mieru úzkosti a obáv o budúcnosť. Dojímavé filmy o krehkosti pamäti, záchrane zvierat, sile pohybu či politické a osobné výpovede, ktoré sa budú premietať na festivale, nám nedávajú explicitné odpovede. Pozývajú nás však na nadviazanie dialógu a výmenu našich vlastných skúseností,“ hovorí kurátorka ukrajinského programu v Goethe-Institut Anna Siedykh. Dni ukrajinského filmu sú spoločným projektom Goethe-Institut Bratislava, Ukrainian Film Festival Berlin a Kina Lumière. Podporilo ich Rakúske kultúrne fórum. Príbehy z archívov Prehliadku otvorí v stredu 14. 5. snímka Fragmenty ľadu ukrajinskej režisérky Marie Stojanovej. Ide o denníky, ktoré nakrútil na VHS režisérkin otec, krasokorčuliarsky šampión. Vznikli v rokoch 1986 až 1994 na zahraničných zájazdoch aj doma. Zaznamenávajú sovietsku realitu aj predstavy o Západe. Sú tiež svedectvom o rozpade Sovietskeho zväzu, ceste Ukrajiny k nezávislosti a jej prechode na trhovú...
Záber z filmu Alenka a zázrak z cudzej krajiny. Foto: ASFK

recenzia Alenka a zázrak z cudzej krajiny

Dokumentárny film režiséra Daniela Dluhého Alenka a zázrak z cudzej krajiny je viacnásobným road movie – vonkajším aj vnútorným, smerujúcim do cieľa, ale potom zas rýchlo naspäť do oveľa bezpečnejšieho bodu štartu. Mladá žena Alena Horváthová pochádza zo Spiša. Po mnohých osudových peripetiách dnes žije v Nemecku, pracuje, má vlastné bývanie, milujúcich ľudí po boku. A vydáva sa na výlet na Slovensko, ozajstný poznávací zájazd – do detského domova, kde vyrastala; do azylového domu, kde našla útočisko; do chudobnej rómskej osady, kde žije jej biologická rodina. Okrem filmového štábu ju na ceste sprevádza aj tútor Michael Jagdmann, ktorý spolu s manželkou Marion zohral v Alenkinom živote zásadnú úlohu, taký deus et machina. Scenáristi Daniel Dluhý a Lukáš Marhefka vkročili svojím filmom do hneď niekoľkých trinástych komnát – dôvody a spôsoby štátom riadeného odoberania detí z pôvodných rodín, verejné vzdelávanie vo vylúčených komunitách, inštitucionálna starostlivosť o opustené deti, záchytná pomoc pre problematickú mládež, sanácia rodinného prostredia či vlastne jej donebavolajúca absencia, etnická inakosť, problém chudoby, žiaľ, už generačnej, no a napokon napríklad otázky vzťahovej väzby ne/nadobudnutej v útlom detstve, ktoré, možno viac než si vieme predstaviť, hýbu naším svetom. Na šesťdesiatminútovú snímku je to veľké sústo, preto nečudo, že sa autori pri viacerých vstupoch do tých trinástych komnát dopustili aj omylov, či skôr...
Zobraziť všetky články