Týždeň vo filme 1974: S piesňou je život krajší

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Vlak smelých pionierskych činov odštartoval z Medzilaboriec.“ Takto sa začína monotematický týždenník venovaný už druhýkrát v krátkom čase najmladšej generácii: iskričkám a pionierom k 25. výročiu založenia ich organizácie. Vlak zbieral po celom Slovensku nadšenú mládež, aby ju priviezol do hlavného mesta. Či bola pre ňu zaujímavejšia návšteva Bratislavy, ktorú väčšina poznala len z televízie, alebo možnosť vidieť zoči-voči najvyšších predstaviteľov strany a vlády, by sa bolo treba opýtať ešte žijúcich účastníkov. Podľa komentátora bola ich najväčším zážitkom účasť na prvomájovom sprievode!

O tom hovorí a to ukazuje prvý z aktuálnej kolekcie týždenníkov (TvF č. 19). Akoby udával tón neatraktívnej zmesi šotov nakrútených takmer výlučne v domácom prostredí. Jedinou výnimkou je číslo 21 s troma šotmi zo ZSSR, kde sa divák dozvie aj o veľkom úspechu sovietskych vedcov, ktorým sa po dlhoročnom úsilí podarilo skrížiť raž z ryžou a dorábať z toho chlieb…

A na západe? Nič nového, celkom podľa Remarqua. Preto žiadne šoty.

Filmovým spravodajcom nemožno uprieť, že ich filmový žurnál verne odrážal život vtedajšej spoločnosti: pripomínali výročia významných udalostí a oslavovali úspechy budovania socialistickej vlasti. Okrem už spomínaných pionierov to bolo oslobodenie Bratislavy, výročie mostární v Brezne (obe v č. 20), úspechy poľnohospodárov (č. 21), racionalizácia valcovania plechov vo Frídku-Místku (č. 24).

Vo vyučovaní matematiky zaviedli ako moderný prvok novinku: množiny (č. 22). Ešte modernejším prvkom, ale v úplne inej oblasti, bola ovčia farma v Skalici (č. 23). Znie to až neuveriteľne: kontrola na monitoroch, automatické krmelce, pohyb pavilónov na koľajniciach. (Dnes po ovciach v Skalici ani chýru, ani slychu: na farme chovajú brojlery, mäsový simentál a teplokrvné kone…)

Každú jar patrila Bratislava festivalu populárnych piesní Zlatá lýra. Filmový divák mal (a aj dnes vďaka televíznej repríze má) možnosť vypočuť si Karola Duchoňa s víťaznou piesňou 10. ročníka Zem pamätá (č. 25) aj Helenu Vondráčkovú a jej Malovaný džbánku (č. 26). Pri týchto piesňach sa príjemne zabúdalo i na každodenné starosti (normalizácie)…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – SEPTEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 19 – 20/1974 – 7. 9. o 7.30 hod. a 8. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 21 – 22/1974 – 14. 9. o 7.30 hod. a 15. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 23 – 24/1974 – 21. 9. o 7.30 hod. a 22. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 25 – 26/1974 – 28. 9. o 7.30 hod. a 29. 9. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Libuše Jarcovjáková vo filme Ešte nie som, kým chcem byť. FOTO: Film Expanded

Roky odhaľuje intimitu cez fotografie. Tie však nehovoria len o nej

Často ju nazývajú mamou snapchatu či vizuálnou storytellerkou. Zblízka fotí celý svoj život plný zvratov a robí to už od 60. rokov minulého storočia. Na prvé počutie by sa zdalo, že jej fotografie sú iba o nej – v zmysle možností sebaprezentácie, aké dnes ponúkajú nové technológie a sociálne siete.  Dielo Libuše Jarcovjákovej však rozmer individuálneho osudu od prvej chvíle prekračuje a funguje ako sugestívny obraz doby, charakterizujúci totalitné Československo. Aj preto bol najvyšší čas, aby si výnimočnú fotografku všimol film.  Dokument Ešte nie som, kým chcem byť zachytáva jej intímny portrét. Na festivaloch už zožína úspechy a prichádza aj do našich kín. Dala jej všetko, čo má Libušu Jarcovjákovú, ocenenú titulom Osobnosť českej fotografie, katapultovala pred svetové publikum samostatná výstava vo francúzskom Arles v roku 2019.  Jej projekt Evokativ, v ktorom predstavila svoju tvorbu na fotografiách aj knižne, sa vtedy stal hlavným podujatím prestížneho fotografického festivalu Les Rencontres. Denník The Guardian ho označil za najzásadnejšiu fotografickú výstavu roka.  Po výstave sa roztrhlo vrece s filmármi, ktorí chceli s Libušou Jarcovjákovou natočiť dokument. Nechávalo ju to úplne chladnou, až kým za ňou neprišla režisérka Klára Tasovská. V nej spoznala dokumentaristku, ktorej bola ochotná dať do rúk všetko, čo má.  Klára Tasovská (1980) sa ako režisérka podieľala na snímkach ako Pevnost...
Zobraziť všetky články