Týždeň vo filme 1974: S piesňou je život krajší

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Vlak smelých pionierskych činov odštartoval z Medzilaboriec.“ Takto sa začína monotematický týždenník venovaný už druhýkrát v krátkom čase najmladšej generácii: iskričkám a pionierom k 25. výročiu založenia ich organizácie. Vlak zbieral po celom Slovensku nadšenú mládež, aby ju priviezol do hlavného mesta. Či bola pre ňu zaujímavejšia návšteva Bratislavy, ktorú väčšina poznala len z televízie, alebo možnosť vidieť zoči-voči najvyšších predstaviteľov strany a vlády, by sa bolo treba opýtať ešte žijúcich účastníkov. Podľa komentátora bola ich najväčším zážitkom účasť na prvomájovom sprievode!

O tom hovorí a to ukazuje prvý z aktuálnej kolekcie týždenníkov (TvF č. 19). Akoby udával tón neatraktívnej zmesi šotov nakrútených takmer výlučne v domácom prostredí. Jedinou výnimkou je číslo 21 s troma šotmi zo ZSSR, kde sa divák dozvie aj o veľkom úspechu sovietskych vedcov, ktorým sa po dlhoročnom úsilí podarilo skrížiť raž z ryžou a dorábať z toho chlieb…

A na západe? Nič nového, celkom podľa Remarqua. Preto žiadne šoty.

Filmovým spravodajcom nemožno uprieť, že ich filmový žurnál verne odrážal život vtedajšej spoločnosti: pripomínali výročia významných udalostí a oslavovali úspechy budovania socialistickej vlasti. Okrem už spomínaných pionierov to bolo oslobodenie Bratislavy, výročie mostární v Brezne (obe v č. 20), úspechy poľnohospodárov (č. 21), racionalizácia valcovania plechov vo Frídku-Místku (č. 24).

Vo vyučovaní matematiky zaviedli ako moderný prvok novinku: množiny (č. 22). Ešte modernejším prvkom, ale v úplne inej oblasti, bola ovčia farma v Skalici (č. 23). Znie to až neuveriteľne: kontrola na monitoroch, automatické krmelce, pohyb pavilónov na koľajniciach. (Dnes po ovciach v Skalici ani chýru, ani slychu: na farme chovajú brojlery, mäsový simentál a teplokrvné kone…)

Každú jar patrila Bratislava festivalu populárnych piesní Zlatá lýra. Filmový divák mal (a aj dnes vďaka televíznej repríze má) možnosť vypočuť si Karola Duchoňa s víťaznou piesňou 10. ročníka Zem pamätá (č. 25) aj Helenu Vondráčkovú a jej Malovaný džbánku (č. 26). Pri týchto piesňach sa príjemne zabúdalo i na každodenné starosti (normalizácie)…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – SEPTEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 19 – 20/1974 – 7. 9. o 7.30 hod. a 8. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 21 – 22/1974 – 14. 9. o 7.30 hod. a 15. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 23 – 24/1974 – 21. 9. o 7.30 hod. a 22. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 25 – 26/1974 – 28. 9. o 7.30 hod. a 29. 9. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

prístupnosť v audiovízii Ilustračné foto. Foto: MFDF Jeden svet

ohlasy Prístupnosť médií, umenia a kultúry

O prístupnosti v slovenskej audiovízii sa stále dostatočne veľa nehovorí. Preto možno niekoho prekvapí, že je nám v skutočnosti vlastná a tvorí v podstate organickú súčasť distribučnej stratégie. Všetky cudzojazyčné filmy prinášame slovenskému publiku so slovenskými prekladovými titulkami. A, naopak, naše filmy vypúšťame do sveta s anglickými dialógovými listinami, aby boli potenciálne prístupné aj publikám v iných krajinách. Aj mňa pôvodne priviedlo do oblasti audiovizuálnej prístupnosti práve titulkovanie filmov na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet. Spolupracujeme na ňom s Katedrou translatológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre pod vedením Doc. Emílie Perez, PhD. Emília Perez predstavila nášmu organizačnému tímu hneď v úvodnom roku spolupráce možnosť pripojiť pri niekoľkých festivalových tituloch okrem prekladových titulkov aj špeciálne popisné titulky. Touto cestou sme ich mohli sprístupniť pre ľudí s poruchami sluchu. Princíp prístupnosti veľmi rýchlo, logicky a organicky expandoval do štruktúr festivalovej organizácie. Spolu s prístupnosťou programu Jedného sveta však rástlo aj uvedomenie si, aké štrukturálne prekážky jej kladie inštitucionálne zázemie, ale aj mentálne nastavenie nášho profesionálneho prostredia. Šesť modulov Korene tohto problému vidím v nedostatočnej informovanosti a absencii tejto témy vo umeleckom a kultúrnom vzdelávaní. A tak som sa rozhodla začať od seba. Na radu Emílie Perez som podstúpila časť ročného diaľkového...
Kino na hranici Grečner Zuzana Kapráliková vo filme Jaškov sen (1996). Foto: archív SFÚ

Kino na hranici uvedie retrospektívu filmov režiséra Eduarda Grečnera

Prehliadka Kino na hranici, ktorá sa každoročne koná v hraničnom poľskom Cieszyne a Českom Těšíne, vo svojom 28. ročníku predstaví tvorbu slovenského režiséra Eduarda Grečnera. Slovenská kinematografia je v jej programe vždy bohato zastúpená. Okrem klasických filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu (SFÚ) ponúkne tento rok viac ako tridsať súčasných slovenských a koprodukčných filmov. Tie sa u poľských divákov a diváčok tešia mimoriadnej obľube. Kino na hranici sa koná v termíne od 29. apríla do 3. mája. Retrospektíva Eduarda Grečnera predstaví spolu šesť filmov. Pôjde o štyri jeho režisérske počiny a dva filmy, na ktorých participoval v iných tvorivých pozíciách. Diváci uvidia jeho tri zásadné filmy, ktoré vznikli v období československej novej vlny. Prehliadka uvedie jeho debut Každý týždeň sedem dní (1964) a nasledujúce filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967).  Věra Křesadlová v Grečnerovom filme Každý týždeň sedem dní (1964). Foto: archív SFÚ Novátorské diela Vo svojom debute Každý týždeň sedem dní Grečner prináša príbeh zo života študentov, ktorí sa aj v čase hrozby jadrovej vojny snažia žiť normálny život, pričom film zachytáva ich pocity strachu a neistoty plynúce z blížiacej sa hrozby. Psychologická dráma Nylonový mesiac hovorí o milostných vzťahoch a generačných konfliktoch v súdobej spoločnosti. Príbeh bratislavského architekta Andreja a krásnej Vandy poukazuje na snahu uniknúť pred vlastnou...
Zobraziť všetky články