Týždeň vo filme 1974: S piesňou je život krajší

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Vlak smelých pionierskych činov odštartoval z Medzilaboriec.“ Takto sa začína monotematický týždenník venovaný už druhýkrát v krátkom čase najmladšej generácii: iskričkám a pionierom k 25. výročiu založenia ich organizácie. Vlak zbieral po celom Slovensku nadšenú mládež, aby ju priviezol do hlavného mesta. Či bola pre ňu zaujímavejšia návšteva Bratislavy, ktorú väčšina poznala len z televízie, alebo možnosť vidieť zoči-voči najvyšších predstaviteľov strany a vlády, by sa bolo treba opýtať ešte žijúcich účastníkov. Podľa komentátora bola ich najväčším zážitkom účasť na prvomájovom sprievode!

O tom hovorí a to ukazuje prvý z aktuálnej kolekcie týždenníkov (TvF č. 19). Akoby udával tón neatraktívnej zmesi šotov nakrútených takmer výlučne v domácom prostredí. Jedinou výnimkou je číslo 21 s troma šotmi zo ZSSR, kde sa divák dozvie aj o veľkom úspechu sovietskych vedcov, ktorým sa po dlhoročnom úsilí podarilo skrížiť raž z ryžou a dorábať z toho chlieb…

A na západe? Nič nového, celkom podľa Remarqua. Preto žiadne šoty.

Filmovým spravodajcom nemožno uprieť, že ich filmový žurnál verne odrážal život vtedajšej spoločnosti: pripomínali výročia významných udalostí a oslavovali úspechy budovania socialistickej vlasti. Okrem už spomínaných pionierov to bolo oslobodenie Bratislavy, výročie mostární v Brezne (obe v č. 20), úspechy poľnohospodárov (č. 21), racionalizácia valcovania plechov vo Frídku-Místku (č. 24).

Vo vyučovaní matematiky zaviedli ako moderný prvok novinku: množiny (č. 22). Ešte modernejším prvkom, ale v úplne inej oblasti, bola ovčia farma v Skalici (č. 23). Znie to až neuveriteľne: kontrola na monitoroch, automatické krmelce, pohyb pavilónov na koľajniciach. (Dnes po ovciach v Skalici ani chýru, ani slychu: na farme chovajú brojlery, mäsový simentál a teplokrvné kone…)

Každú jar patrila Bratislava festivalu populárnych piesní Zlatá lýra. Filmový divák mal (a aj dnes vďaka televíznej repríze má) možnosť vypočuť si Karola Duchoňa s víťaznou piesňou 10. ročníka Zem pamätá (č. 25) aj Helenu Vondráčkovú a jej Malovaný džbánku (č. 26). Pri týchto piesňach sa príjemne zabúdalo i na každodenné starosti (normalizácie)…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – SEPTEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 19 – 20/1974 – 7. 9. o 7.30 hod. a 8. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 21 – 22/1974 – 14. 9. o 7.30 hod. a 15. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 23 – 24/1974 – 21. 9. o 7.30 hod. a 22. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 25 – 26/1974 – 28. 9. o 7.30 hod. a 29. 9. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Svet medzi nami. Foto: Film Expanded

recenzia Svet medzi nami

Na začiatku bolo krátke video na sociálne siete o výstave jej fotografií v Českom centre v New Yorku. Po šiestich rokoch nakrúcania je na konci celovečerný dokument Svet medzi nami o fotografke Marii Tomanovej, pod ktorý sa podpísala režisérka Marie Dvořáková. Chytí vás od prvých záberov z vernisážovej tlačenice v New Yorku a nepustí až po záverečný pohľad na zapadajúce slnko v Mikulove. V meste, v ktorom hrdinka filmového príbehu vyrastala. Dokonca aj v prípade, že si zvedavý divák o ňom už vopred zistí podrobnejšie informácie, dokument celých deväťdesiat minút drží jeho pozornosť permanentne a pevne vo svojich opratách. Rozpráva o celkom obyčajných veciach ako radosť, obavy, smútok, úspech, sklamanie či prehra. Na druhej strane však rozpráva aj o nie celkom obyčajných záležitostiach, ako trebárs tvorivé hľadanie, sila portrétu i autoportrétu, aký je rozdiel medzi módnou fotografiou a voľnou tvorbou alebo načo nám umenie vôbec je a čím sa človeku prihovára. Marie Tomanová je totiž ideálna „hrdinka“ – spontánna, nesmierne temperamentná, úprimná a výrečná žena, ktorá navyše má neuveriteľné čaro osobnosti a málokedy jej chýba úsmev na tvári. To som už akože slávna? „Za pol roka sa vrátim a potom sa vezmeme,“ oznámila priateľovi, keď dokončila štúdium maliarstva na Fakulte výtvarných umení Vysokého učenia technického v Brne. Na pôde maľby sa totiž necítila priveľmi isto, chcela si jednoducho vyčistiť za morom hlavu,...
Slnko v sieti 2024 - Jiří Mádl a jeho víťazný film Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanous

Slnko v sieti apeluje na hodnoty, i keď Mikiho nominovalo

Bolo to jedno veľké „vlnybitie“, skonštatoval moderátor Bruno Ciberej, a mal pravdu. Národné filmové ceny Slnko v sieti za rok 2024 ovládli česko-slovenské Vlny. Film režiséra Jiřího Mádla v silnej obojstrannej koprodukcii si zaslúžene odniesol vzácne sošky v deviatich kategóriách vrátane najlepšieho filmu, réžie a scenára. Jedna z cien sa spojila s osobným vyznaním pre herca Mariána Bielika, legendárneho Fajola z určujúcej kultovky Slnko v sieti, ktorý vlani zomrel. Svoju sošku mu venovala jeho dcéra Katarína Štrbová Bieliková, keď stála na pódiu ako čerstvá držiteľka ocenenia za najlepšie kostýmy. V súvislosti s príbehom strhujúcej drámy Vlny o boji za slobodu v auguste 1968 vyjadrila vo svojich nástojčivých otázkach pálčivé problémy, ktoré v súčasnosti trápia našu krajinu. Práve filmy, ktoré na Slovensku vznikajú a sú nositeľom hodnotového posolstva o slobode, považuje  za inšpiráciu, ktorá nám v ťažkých časoch môže pomôcť. „Vlny sú o statočnosti ľudí, ktorí sa vzopreli voči mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi, a ktorí ostali konzistentní v postojoch, pretože sloboda bola pre nich najcennejšou hodnotou,“ povedala o odvahe ľudí z redakcie Československého rozhlasu počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy. Katarína Štrbová Bieliková, cena za najlepšie kostýmy vo filme Vlny. Foto: SFTA/Zdenko Hanout V hrobovom tichu Paradoxne, 16. apríla 2025 sa ceremoniál odovzdávania cien Slnko v sieti dial v sále Slovenského rozhlasu pod strechou verejnoprávnej STVR, ktorá sa od tohto podujatia alibisticky dištancovala. Napriek...
Zobraziť všetky články