Týždeň vo filme 1974: S piesňou je život krajší

Milan Černák

Písmo: A- | A+

Vlak smelých pionierskych činov odštartoval z Medzilaboriec.“ Takto sa začína monotematický týždenník venovaný už druhýkrát v krátkom čase najmladšej generácii: iskričkám a pionierom k 25. výročiu založenia ich organizácie. Vlak zbieral po celom Slovensku nadšenú mládež, aby ju priviezol do hlavného mesta. Či bola pre ňu zaujímavejšia návšteva Bratislavy, ktorú väčšina poznala len z televízie, alebo možnosť vidieť zoči-voči najvyšších predstaviteľov strany a vlády, by sa bolo treba opýtať ešte žijúcich účastníkov. Podľa komentátora bola ich najväčším zážitkom účasť na prvomájovom sprievode!

O tom hovorí a to ukazuje prvý z aktuálnej kolekcie týždenníkov (TvF č. 19). Akoby udával tón neatraktívnej zmesi šotov nakrútených takmer výlučne v domácom prostredí. Jedinou výnimkou je číslo 21 s troma šotmi zo ZSSR, kde sa divák dozvie aj o veľkom úspechu sovietskych vedcov, ktorým sa po dlhoročnom úsilí podarilo skrížiť raž z ryžou a dorábať z toho chlieb…

A na západe? Nič nového, celkom podľa Remarqua. Preto žiadne šoty.

Filmovým spravodajcom nemožno uprieť, že ich filmový žurnál verne odrážal život vtedajšej spoločnosti: pripomínali výročia významných udalostí a oslavovali úspechy budovania socialistickej vlasti. Okrem už spomínaných pionierov to bolo oslobodenie Bratislavy, výročie mostární v Brezne (obe v č. 20), úspechy poľnohospodárov (č. 21), racionalizácia valcovania plechov vo Frídku-Místku (č. 24).

Vo vyučovaní matematiky zaviedli ako moderný prvok novinku: množiny (č. 22). Ešte modernejším prvkom, ale v úplne inej oblasti, bola ovčia farma v Skalici (č. 23). Znie to až neuveriteľne: kontrola na monitoroch, automatické krmelce, pohyb pavilónov na koľajniciach. (Dnes po ovciach v Skalici ani chýru, ani slychu: na farme chovajú brojlery, mäsový simentál a teplokrvné kone…)

Každú jar patrila Bratislava festivalu populárnych piesní Zlatá lýra. Filmový divák mal (a aj dnes vďaka televíznej repríze má) možnosť vypočuť si Karola Duchoňa s víťaznou piesňou 10. ročníka Zem pamätá (č. 25) aj Helenu Vondráčkovú a jej Malovaný džbánku (č. 26). Pri týchto piesňach sa príjemne zabúdalo i na každodenné starosti (normalizácie)…

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – SEPTEMBER 2024

Týždeň vo filme č. 19 – 20/1974 – 7. 9. o 7.30 hod. a 8. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 21 – 22/1974 – 14. 9. o 7.30 hod. a 15. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 23 – 24/1974 – 21. 9. o 7.30 hod. a 22. 9. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 25 – 26/1974 – 28. 9. o 7.30 hod. a 29. 9. o 14.30 hod.

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

V hlavnej súťaži Cinematiku sa stretnú Mungiu, Pawlikowski aj Jude

Hlavná súťaž MFF Cinematik Meeting Point Europe aj vo svojom 21. ročníku predstaví výber najvýraznejších európskych filmov uplynulého roka. Desať titulov ponúkne pestrú kolekciu autorského filmu, ktorá siaha od intímnych rodinných drám cez spoločenské a politicky naliehavé diela až po experimentálne filmové tvary a dokumentárne hybridy. V Piešťanoch sa predstavia filmy, ktoré zaujali na najvýznamnejších svetových festivaloch – od Cannes a Berlinale až po Sundance a Benátky. „Meeting Point Europe je každoročne pokusom zachytiť európsku kinematografiu v jej najaktuálnejšej podobe. Aj tento rok medzinárodná porota hľadala filmy, ktoré nie sú iba dokonale zvládnutými filmárskymi dielami, ale zároveň prinášajú silnú autorskú víziu a témy, ktoré dokážu rezonovať aj mimo kinosály,“ približuje výber Peter Konečný, člen programového tímu MFF Cinematik. „Tohtoročná desiatka je mimoriadne rôznorodá – od filmu o Marianne Faithfull cez príbeh Thomasa Manna a jeho dcéry až po drámu o rodine konfrontovanej s odlišnými predstavami o výchove detí. Spoločným menovateľom je však výrazná autorská osobitosť a snaha pozerať sa na súčasný svet z nečakaného uhla.“ Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cinematik Hity z Cannes Divácky veľkým festivalovým lákadlom súťaže je spoločenská dráma Fjord (2026) rumunského režiséra Cristiana Mungiu. Autor snímky 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni sa po...
Záber z animovaného filmu Tajomstvo krištáľovej planéty. Foto: Continental Film

Kľúčom k záchrane krištáľovej planéty je priateľstvo

Do kín prichádza animák Tajomstvo krištáľovej planéty. Vznikol v česko-chorvátsko-slovenskej koprodukcii. Myšlienka stelesniť dobrodružstvo jednej kolonizovanej planéty na filmovom plátne má vyše tridsať rokov. Zrodila sa v hlave chorvátskeho režiséra Dušana Vukotića, ktorý bol už v tom čase držiteľom Oscara. Získal ho v roku 1961 za svoj krátky animovaný film Surogat, v ktorom vtipne a vrelo konfrontuje ľudskú spoločnosť s jej konzumnými návykmi. Neskôr scenár nového filmu o krištáľovej planéte dokonca predstavil kolegom, no už ho nemohol zrealizovať. Zomrel v roku 1998. „Vtedy som už bol do projektu zainteresovaný. Neskôr som sa opýtal jeho manželky, či by som mohol tento film vytvoriť, bol som presvedčený, že je to krásny a výnimočný príbeh,“ hovorí dnes Arsen Anton Ostojić. A tak pod vedením tohto režiséra, scenáristu a producenta vznikol film Tajomstvo krištáľovej planéty. Podieľal sa na ňom aj slovenský a český tím a koprodukcia práve vstupuje do našich kín. Nevšedná dvojica Animovaná rozprávka Tajomstvo krištáľovej planéty zavedie divákov na vzdialenú, nedávno kolonizovanú planétu, kde sa jedenásťročná Rea spriatelí s nečakaným tvorom žijúcim v podzemných jaskyniach krištáľovej planéty. Príbeh o priateľstve, odvahe a ochrane života však čoskoro prerastie do nebezpečnej výpravy. Mláďa podobné dinosaurovi a volá sa Burgy a Rea mu po dramatickom odlúčení od jeho matky pomáha nájsť cestu domov. Zdanlivo jednoduchá misia sa...
Zobraziť všetky články