Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966
Písmo: A- | A+

Boli to časy, keď futbal hrali herci a diváci sa na tom dobre zabávali. Labuda, Dančiak, Krajíček, Kukura… Ich súpermi boli novinári (ich mená neboli v širokej verejnosti také populárne), tak si – pre ešte väčšiu zábavu – pozvali za rozhodcu českého herca Karla Effu. Štadión Slovana bol plný, ako keď (už na novom) nedávno hostila reprezentácia Nemecko!

Ale boli to časy, keď aj na najväčších sídliskách chýbali potrebné služby aj detské ihriská, sociálne vybavenie bolo úplne nedostatočné a na každodenné potreby sa čakalo pred obchodmi v dlhých radoch.

To všetko sa z týždenníka č. 42 dozvie divák, ktorý bude mať záujem práve pri vybaľovaní dobrôt z čižmy na Mikuláša, Santa Clausa či Deda Mráza a môže si to porovnávať… (odporúčam najmä tým posledným).

V ďalších vydaniach žurnálovej kolekcie pokračujú tvorcovia v zabehanej praxi osvedčenej pred päťdesiatimi rokmi.

Politicky aktuálna reportáž: vietnamská delegácia v Bratislave (č. 44), ústredné oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (č. 46 aj s monotémou v č. 48).

Spoločensky preferovaná téma: ako hospodárne zaobchádzať s drevnou surovinou (č. 43) či oslava Dňa baníkov a hutníkov (v č. 49).

Július Bártfay, Sergej Bondarčuk aj Krátky život

Bohatšie (ako obvykle) sú v kolekcii zastúpené šoty zo sféry umenia a kultúry, viaceré zaujmú aj súčasného diváka. Tu je ich výpočet (v chronologickom poradí, bez prejudikovania ich významového vzťahu k súčasnosti). Sochárka Klára Pataki a jej diela (43), talianska sopranistka Graciella Sciutti na BHS (44), sochár Július Bártfay 85-ročný (46). V č. 47 sú to hneď tri snímky: sovietsky režisér Sergej Bondarčuk na premiére svojho filmu v Bratislave, reportáž z nakrúcania slovensko-poľského koprodukčného filmu Krátky život (r. Zbigniew Kuźmiński, 1976) a národná cena SSR pre Karola Plicku. No a napokon v č. 49 je výstava sovietskeho sochára-monumentalistu Jevgenija Vučetiča v Bratislave a námestník ministra Pavol Koyš hovorí o slovenskej kultúre.

Presne pred päťdesiatimi rokmi dali do prevádzky novú polikliniku v bratislavskom Ružinove a dokončili prvý úsek autostrády Bratislava – Malacky (č. 46). Vtedajšiu (veľmi oklieštenú) predstavu o diaľničnej sieti na Slovensku poskytla výstava (č. 49) – konfrontácia so súčasnou realitou stojí za to.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – DECEMBER 2025

Týždeň vo filme č. 42 – 43/1975 – 6. 12. o 7.30 hod. a 7. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 44 – 45/1975 – 13. 12. o 7.30 hod. a 14. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 46 – 47/1975 – 20. 12. o 7.30 hod. a 21. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 48 – 49/1975 – 27. 12. o 7.30 hod. a 28. 12. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články