Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo film 1966 konferencia Helsinki 1975
Písmo: A- | A+

Boli to časy, keď futbal hrali herci a diváci sa na tom dobre zabávali. Labuda, Dančiak, Krajíček, Kukura… Ich súpermi boli novinári (ich mená neboli v širokej verejnosti také populárne), tak si – pre ešte väčšiu zábavu – pozvali za rozhodcu českého herca Karla Effu. Štadión Slovana bol plný, ako keď (už na novom) nedávno hostila reprezentácia Nemecko!

Ale boli to časy, keď aj na najväčších sídliskách chýbali potrebné služby aj detské ihriská, sociálne vybavenie bolo úplne nedostatočné a na každodenné potreby sa čakalo pred obchodmi v dlhých radoch.

To všetko sa z týždenníka č. 42 dozvie divák, ktorý bude mať záujem práve pri vybaľovaní dobrôt z čižmy na Mikuláša, Santa Clausa či Deda Mráza a môže si to porovnávať… (odporúčam najmä tým posledným).

V ďalších vydaniach žurnálovej kolekcie pokračujú tvorcovia v zabehanej praxi osvedčenej pred päťdesiatimi rokmi.

Politicky aktuálna reportáž: vietnamská delegácia v Bratislave (č. 44), ústredné oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (č. 46 aj s monotémou v č. 48).

Spoločensky preferovaná téma: ako hospodárne zaobchádzať s drevnou surovinou (č. 43) či oslava Dňa baníkov a hutníkov (v č. 49).

Július Bártfay, Sergej Bondarčuk aj Krátky život

Bohatšie (ako obvykle) sú v kolekcii zastúpené šoty zo sféry umenia a kultúry, viaceré zaujmú aj súčasného diváka. Tu je ich výpočet (v chronologickom poradí, bez prejudikovania ich významového vzťahu k súčasnosti). Sochárka Klára Pataki a jej diela (43), talianska sopranistka Graciella Sciutti na BHS (44), sochár Július Bártfay 85-ročný (46). V č. 47 sú to hneď tri snímky: sovietsky režisér Sergej Bondarčuk na premiére svojho filmu v Bratislave, reportáž z nakrúcania slovensko-poľského koprodukčného filmu Krátky život (r. Zbigniew Kuźmiński, 1976) a národná cena SSR pre Karola Plicku. No a napokon v č. 49 je výstava sovietskeho sochára-monumentalistu Jevgenija Vučetiča v Bratislave a námestník ministra Pavol Koyš hovorí o slovenskej kultúre.

Presne pred päťdesiatimi rokmi dali do prevádzky novú polikliniku v bratislavskom Ružinove a dokončili prvý úsek autostrády Bratislava – Malacky (č. 46). Vtedajšiu (veľmi oklieštenú) predstavu o diaľničnej sieti na Slovensku poskytla výstava (č. 49) – konfrontácia so súčasnou realitou stojí za to.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – DECEMBER 2025

Týždeň vo filme č. 42 – 43/1975 – 6. 12. o 7.30 hod. a 7. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 44 – 45/1975 – 13. 12. o 7.30 hod. a 14. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 46 – 47/1975 – 20. 12. o 7.30 hod. a 21. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 48 – 49/1975 – 27. 12. o 7.30 hod. a 28. 12. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články