Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966
Písmo: A- | A+

Boli to časy, keď futbal hrali herci a diváci sa na tom dobre zabávali. Labuda, Dančiak, Krajíček, Kukura… Ich súpermi boli novinári (ich mená neboli v širokej verejnosti také populárne), tak si – pre ešte väčšiu zábavu – pozvali za rozhodcu českého herca Karla Effu. Štadión Slovana bol plný, ako keď (už na novom) nedávno hostila reprezentácia Nemecko!

Ale boli to časy, keď aj na najväčších sídliskách chýbali potrebné služby aj detské ihriská, sociálne vybavenie bolo úplne nedostatočné a na každodenné potreby sa čakalo pred obchodmi v dlhých radoch.

To všetko sa z týždenníka č. 42 dozvie divák, ktorý bude mať záujem práve pri vybaľovaní dobrôt z čižmy na Mikuláša, Santa Clausa či Deda Mráza a môže si to porovnávať… (odporúčam najmä tým posledným).

V ďalších vydaniach žurnálovej kolekcie pokračujú tvorcovia v zabehanej praxi osvedčenej pred päťdesiatimi rokmi.

Politicky aktuálna reportáž: vietnamská delegácia v Bratislave (č. 44), ústredné oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (č. 46 aj s monotémou v č. 48).

Spoločensky preferovaná téma: ako hospodárne zaobchádzať s drevnou surovinou (č. 43) či oslava Dňa baníkov a hutníkov (v č. 49).

Július Bártfay, Sergej Bondarčuk aj Krátky život

Bohatšie (ako obvykle) sú v kolekcii zastúpené šoty zo sféry umenia a kultúry, viaceré zaujmú aj súčasného diváka. Tu je ich výpočet (v chronologickom poradí, bez prejudikovania ich významového vzťahu k súčasnosti). Sochárka Klára Pataki a jej diela (43), talianska sopranistka Graciella Sciutti na BHS (44), sochár Július Bártfay 85-ročný (46). V č. 47 sú to hneď tri snímky: sovietsky režisér Sergej Bondarčuk na premiére svojho filmu v Bratislave, reportáž z nakrúcania slovensko-poľského koprodukčného filmu Krátky život (r. Zbigniew Kuźmiński, 1976) a národná cena SSR pre Karola Plicku. No a napokon v č. 49 je výstava sovietskeho sochára-monumentalistu Jevgenija Vučetiča v Bratislave a námestník ministra Pavol Koyš hovorí o slovenskej kultúre.

Presne pred päťdesiatimi rokmi dali do prevádzky novú polikliniku v bratislavskom Ružinove a dokončili prvý úsek autostrády Bratislava – Malacky (č. 46). Vtedajšiu (veľmi oklieštenú) predstavu o diaľničnej sieti na Slovensku poskytla výstava (č. 49) – konfrontácia so súčasnou realitou stojí za to.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – DECEMBER 2025

Týždeň vo filme č. 42 – 43/1975 – 6. 12. o 7.30 hod. a 7. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 44 – 45/1975 – 13. 12. o 7.30 hod. a 14. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 46 – 47/1975 – 20. 12. o 7.30 hod. a 21. 12. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 48 – 49/1975 – 27. 12. o 7.30 hod. a 28. 12. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články