futbal 1975 Majster zvonkár Jozef Pikla-Pivničiar zo Zázrivej. Foto: archív SFÚ

Týždeň vo filme 1975: Poteší aspoň futbal…

Písmo: A- | A+

Pretože sa v každom čísle Týždenníka našlo pre kultúru aspoň jedno miesto, bude to tento mesiac o nej. Čomu sa autori venovali? Pre milovníkov štatistík: 1 – 27 – 8 – 6 (politika, „občianske“ témy, kultúra, šport a k tomu jedna monotéma: Deň stavbárov v č. 30).

Prevažuje výtvarné a najmä ľudové umenie. Žiadna (vážna) hudba ani literatúra. Objektívne platí, že oba filmármi preferované žánre sú na vyjadrenie obrazom najvďačnejšie. Portrét Ladislava Čemického (TvF č. 27), výstava výtvarných prác pionierov (č. 24) či drobnej maďarskej plastiky (č. 29).

Budovanie skanzenu ako Múzea oravskej architektúry a portrét majstra zvonkára Jozefa Piklu-Pivničiara zo Zázrivej dokumentačne zaujmú i dnešného diváka (č. 25). Tematicky príbuzná je výstava Krása v dreve v Nitre (č. 26). Reportáž z ľudových slávností vo Východnej (so všadeprítomnou portrétistkou Sibylou Greinerovou) tradične nemohla chýbať (č. 31). Veď to platí rovnako i dnes.

Nuž a napokon – nie v chronologickom poradí – sú to filmové prehliadky: v tie roky obľúbený Filmový festival pracujúcich a letné amfiteátre neuveriteľne vypredané aj na sovietske filmy, nehovoriac o obľube českých a slovenských. Na tom košickom (č. 28) mal premiéru slovenský film Andreja Lettricha Stretnutie (1975) s plejádou najznámejších slovenských hercov. Okrem viacerých z nich vo filmovej delegácii prišiel na otvorenie aj Rudolf Schuster, neskorší prezident SR, ešte ako krajský funkcionár.

Žiadne moderné umenie, žiadna snímka zo zahraničia

Populárny Festival detských filmov, ktorý sa konal každoročne v Gottwaldove (dnešnom Zlíne) bol úspešný aj pre slovenských tvorcov kresleného filmu. V reportáži (č. 24) sa ako ocenené objavia režisérka Zlatica Vejchodská a animátorka Helena Šándorová-Filová.

Tento prehľad je veľavravný. Žiadne moderné umenie, žiaden experiment. Ale to aspoň nikoho nevzrušilo…

Možno síce spochybniť reprezentatívnosť tohto výberu filmového spravodajstva o kultúre, aj obmedzenosť časového výseku. (Otázka, prečo si autor vybral práve týchto osem týždňov na hľadanie podnetov z kultúrnej oblasti, je rovnako oprávnená.)

Mesačný súbor neobsahuje jedinú snímku zo zahraničia, dokonca ani zo spriatelených socialistických krajín!

Z kolekcie budú mať najväčšiu radosť priaznivci futbalu (TvF č. 26). V poslednom ligovom kole sa rozhodovalo na Pasienkoch o československom futbalovom majstrovi v derby medzi dvoma bratislavskými súpermi: Interom a Slovanom. Pred 25-tisíc divákov (medzi ktorými si kamera zvlášť všimla Ivana Mistríka, Jariabka, Zvaríka, Slezáčka – návštevy popredných hercov boli vtedy na štadiónoch, aj hokejových, bežné) získal výsledkom 2:4 titul Slovan. Obe mužstvá boli vyšperkované reprezentantmi, ktorí o rok neskôr získali v československom drese titul majstra Európy! Príjemná spomienka.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – OKTÓBER 2025

Týždeň vo filme č. 24 – 25/1975 – 4. 10. o 7.30 hod. a 5. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 26 – 27/1975 – 11. 10. o 7.30 hod. a 12. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 28 – 29/1975 – 18. 10. o 7.30 hod. a 19. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 30 – 31/1975 – 25. 10. o 7.30 hod. a 26. 10. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články