futbal 1975 Majster zvonkár Jozef Pikla-Pivničiar zo Zázrivej. Foto: archív SFÚ

Týždeň vo filme 1975: Poteší aspoň futbal…

Písmo: A- | A+

Pretože sa v každom čísle Týždenníka našlo pre kultúru aspoň jedno miesto, bude to tento mesiac o nej. Čomu sa autori venovali? Pre milovníkov štatistík: 1 – 27 – 8 – 6 (politika, „občianske“ témy, kultúra, šport a k tomu jedna monotéma: Deň stavbárov v č. 30).

Prevažuje výtvarné a najmä ľudové umenie. Žiadna (vážna) hudba ani literatúra. Objektívne platí, že oba filmármi preferované žánre sú na vyjadrenie obrazom najvďačnejšie. Portrét Ladislava Čemického (TvF č. 27), výstava výtvarných prác pionierov (č. 24) či drobnej maďarskej plastiky (č. 29).

Budovanie skanzenu ako Múzea oravskej architektúry a portrét majstra zvonkára Jozefa Piklu-Pivničiara zo Zázrivej dokumentačne zaujmú i dnešného diváka (č. 25). Tematicky príbuzná je výstava Krása v dreve v Nitre (č. 26). Reportáž z ľudových slávností vo Východnej (so všadeprítomnou portrétistkou Sibylou Greinerovou) tradične nemohla chýbať (č. 31). Veď to platí rovnako i dnes.

Nuž a napokon – nie v chronologickom poradí – sú to filmové prehliadky: v tie roky obľúbený Filmový festival pracujúcich a letné amfiteátre neuveriteľne vypredané aj na sovietske filmy, nehovoriac o obľube českých a slovenských. Na tom košickom (č. 28) mal premiéru slovenský film Andreja Lettricha Stretnutie (1975) s plejádou najznámejších slovenských hercov. Okrem viacerých z nich vo filmovej delegácii prišiel na otvorenie aj Rudolf Schuster, neskorší prezident SR, ešte ako krajský funkcionár.

Žiadne moderné umenie, žiadna snímka zo zahraničia

Populárny Festival detských filmov, ktorý sa konal každoročne v Gottwaldove (dnešnom Zlíne) bol úspešný aj pre slovenských tvorcov kresleného filmu. V reportáži (č. 24) sa ako ocenené objavia režisérka Zlatica Vejchodská a animátorka Helena Šándorová-Filová.

Tento prehľad je veľavravný. Žiadne moderné umenie, žiaden experiment. Ale to aspoň nikoho nevzrušilo…

Možno síce spochybniť reprezentatívnosť tohto výberu filmového spravodajstva o kultúre, aj obmedzenosť časového výseku. (Otázka, prečo si autor vybral práve týchto osem týždňov na hľadanie podnetov z kultúrnej oblasti, je rovnako oprávnená.)

Mesačný súbor neobsahuje jedinú snímku zo zahraničia, dokonca ani zo spriatelených socialistických krajín!

Z kolekcie budú mať najväčšiu radosť priaznivci futbalu (TvF č. 26). V poslednom ligovom kole sa rozhodovalo na Pasienkoch o československom futbalovom majstrovi v derby medzi dvoma bratislavskými súpermi: Interom a Slovanom. Pred 25-tisíc divákov (medzi ktorými si kamera zvlášť všimla Ivana Mistríka, Jariabka, Zvaríka, Slezáčka – návštevy popredných hercov boli vtedy na štadiónoch, aj hokejových, bežné) získal výsledkom 2:4 titul Slovan. Obe mužstvá boli vyšperkované reprezentantmi, ktorí o rok neskôr získali v československom drese titul majstra Európy! Príjemná spomienka.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – OKTÓBER 2025

Týždeň vo filme č. 24 – 25/1975 – 4. 10. o 7.30 hod. a 5. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 26 – 27/1975 – 11. 10. o 7.30 hod. a 12. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 28 – 29/1975 – 18. 10. o 7.30 hod. a 19. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 30 – 31/1975 – 25. 10. o 7.30 hod. a 26. 10. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Papierové hlavy Marian Urban Záber z filmu Papierové hlavy. Foto: archív SFÚ

17. november v Kine Lumière: Papierové hlavy aj spomienka na Mariana Urbana

Pri príležitosti osláv Nežnej revolúcie premietne Kino Lumière celovečerný dokument Dušana Hanáka Papierové hlavy (1995). Rozpráva o vzťahu občana a moci a o rôznych podobách porušovania ľudských práv v Československu v rokoch 1945 až 1989. Súčasťou večera bude aj kinopremiéra filmu z dokumentárneho cyklu GEN, venovaného producentovi, režisérovi, scenáristovi a dramaturgovi Marianovi Urbanovi. Film v réžii Juraja Nvotu bude uvedený pri príležitosti 75. nedožitých Urbanových narodenín. Večer sa uskutoční v utorok 17. novembra o 19.00 hod. a uvedie ho dramaturgička a scenáristka Zuzana Gindl-Tatárová. Film Papierové hlavy prináša osobitý a netradičný pohľad na slovenskú spoločnosť v druhej polovici 20. storočia. V pôsobivej kombinácii archívnych materiálov, autentických výpovedí svedkov a štylizovanej happeningovej roviny prináša mnohorozmerný obraz vzťahu občana a moci. Je výnimočný a príťažlivý svojou poetikou a šírkou záberu, štýlom zobrazenia historickej aj súdobej reality, rozsahom a náročnosťou realizácie. Vyjadruje osudy spoločnosti i jednotlivca cez základné a univerzálne otázky ľudskej existencie. Podľa režiséra Dušana Hanáka sa vo filme prelínajú tri roviny. Prvou sú karnevalové motívy papierových hláv z prvomájových osláv. Druhou sú archívne spravodajské zábery zlomových okamihov a udalostí, ako aj propagandistické filmy ministerstva vnútra z rokov 1945 až 1989, ktoré dovtedy neboli nikdy verejne uvedené. Tretiu rovinu tvoria výpovede a konfrontácie svedkov, ktoré Hanák nazýva „návrat...
Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
Zobraziť všetky články