futbal 1975 Majster zvonkár Jozef Pikla-Pivničiar zo Zázrivej. Foto: archív SFÚ

Týždeň vo filme 1975: Poteší aspoň futbal…

Písmo: A- | A+

Pretože sa v každom čísle Týždenníka našlo pre kultúru aspoň jedno miesto, bude to tento mesiac o nej. Čomu sa autori venovali? Pre milovníkov štatistík: 1 – 27 – 8 – 6 (politika, „občianske“ témy, kultúra, šport a k tomu jedna monotéma: Deň stavbárov v č. 30).

Prevažuje výtvarné a najmä ľudové umenie. Žiadna (vážna) hudba ani literatúra. Objektívne platí, že oba filmármi preferované žánre sú na vyjadrenie obrazom najvďačnejšie. Portrét Ladislava Čemického (TvF č. 27), výstava výtvarných prác pionierov (č. 24) či drobnej maďarskej plastiky (č. 29).

Budovanie skanzenu ako Múzea oravskej architektúry a portrét majstra zvonkára Jozefa Piklu-Pivničiara zo Zázrivej dokumentačne zaujmú i dnešného diváka (č. 25). Tematicky príbuzná je výstava Krása v dreve v Nitre (č. 26). Reportáž z ľudových slávností vo Východnej (so všadeprítomnou portrétistkou Sibylou Greinerovou) tradične nemohla chýbať (č. 31). Veď to platí rovnako i dnes.

Nuž a napokon – nie v chronologickom poradí – sú to filmové prehliadky: v tie roky obľúbený Filmový festival pracujúcich a letné amfiteátre neuveriteľne vypredané aj na sovietske filmy, nehovoriac o obľube českých a slovenských. Na tom košickom (č. 28) mal premiéru slovenský film Andreja Lettricha Stretnutie (1975) s plejádou najznámejších slovenských hercov. Okrem viacerých z nich vo filmovej delegácii prišiel na otvorenie aj Rudolf Schuster, neskorší prezident SR, ešte ako krajský funkcionár.

Žiadne moderné umenie, žiadna snímka zo zahraničia

Populárny Festival detských filmov, ktorý sa konal každoročne v Gottwaldove (dnešnom Zlíne) bol úspešný aj pre slovenských tvorcov kresleného filmu. V reportáži (č. 24) sa ako ocenené objavia režisérka Zlatica Vejchodská a animátorka Helena Šándorová-Filová.

Tento prehľad je veľavravný. Žiadne moderné umenie, žiaden experiment. Ale to aspoň nikoho nevzrušilo…

Možno síce spochybniť reprezentatívnosť tohto výberu filmového spravodajstva o kultúre, aj obmedzenosť časového výseku. (Otázka, prečo si autor vybral práve týchto osem týždňov na hľadanie podnetov z kultúrnej oblasti, je rovnako oprávnená.)

Mesačný súbor neobsahuje jedinú snímku zo zahraničia, dokonca ani zo spriatelených socialistických krajín!

Z kolekcie budú mať najväčšiu radosť priaznivci futbalu (TvF č. 26). V poslednom ligovom kole sa rozhodovalo na Pasienkoch o československom futbalovom majstrovi v derby medzi dvoma bratislavskými súpermi: Interom a Slovanom. Pred 25-tisíc divákov (medzi ktorými si kamera zvlášť všimla Ivana Mistríka, Jariabka, Zvaríka, Slezáčka – návštevy popredných hercov boli vtedy na štadiónoch, aj hokejových, bežné) získal výsledkom 2:4 titul Slovan. Obe mužstvá boli vyšperkované reprezentantmi, ktorí o rok neskôr získali v československom drese titul majstra Európy! Príjemná spomienka.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – OKTÓBER 2025

Týždeň vo filme č. 24 – 25/1975 – 4. 10. o 7.30 hod. a 5. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 26 – 27/1975 – 11. 10. o 7.30 hod. a 12. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 28 – 29/1975 – 18. 10. o 7.30 hod. a 19. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 30 – 31/1975 – 25. 10. o 7.30 hod. a 26. 10. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Otec Oscar Herečka Aňa Geislerová, producentka Veronika Paštéková a producent Anton Škreko. Foto: archív Veroniky Paštékovej

Kam dôjde Otec na ceste k Oscarom?

Slovenským kandidátom na Oscara v kategórii medzinárodných filmov je tento rok snímka Otec Terezy Nvotovej. To, či dostane šancu priblížiť sa k Oscarovi, sa dozvieme už 16. decembra, keď americká Akadémia filmových umení a vied zverejní takzvaný shortlist s pätnástkou predvybraných filmov. Z nich vzíde pätica nominovaných titulov. O tom, že Slovensko bude v oscarovom súboji zastupovať Otec, sa jeho tvorcovia dozvedeli v deň slovenskej premiéry filmu na festivale Cinematik 10. septembra. „Je to trochu nešťastné, lebo iné krajiny už pracovali na kampani. Tá pozostáva zo zabezpečenia PR agentúry v Amerike – my máme aj európsku agentúru a tiež agentúry na sociálne siete. Vzhľadom na krátkosť času bolo ťažké zabezpečiť skúsené, ale zároveň cenovo dostupné agentúry,“ vysvetľuje pre filmsk.sk producentka Otca Veronika Paštéková zo spoločnosti DANAE Production. Kvituje, že tvorcom vyšiel v ústrety Audiovizuálny fond a promptne hodnotil ich žiadosť o podporu reprezentácie Slovenska v súvislosti s domácou oscarovou nomináciou. „Inak by sme museli čakať na výsledky až niekedy do decembra,“ hovorí Paštéková a dodáva, že na prezentáciu filmu v zahraničí v súvislosti s Oscarmi zohnali financie aj z ďalších súkromných zdrojov a tiež ich podporila televízia Joj. Rady od skúsených kolegov O kampani sa tvorcovia radili aj s kolegami zo zahraničia. „Vo chvíli, keď sme sa dozvedeli o nominácii, radili sme sa s českým koprodukčným partnerom moloko film, s Jiřím Mádlom (ten sa vlani...
recenzia Potopa Sára Chripáková vo filme Potopa. Foto: Continental film/Oliver Záhlava

recenzia Potopa

Trojicu silných debutov roku 2025 uzatvára film Potopa Martina Gondu. Podobne ako Nepela Gregora Valentoviča a Hore je nebo v doline som ja Kataríny Gramatovej ide o filmový príspevok ku kolektívnej identite Slovenska. S prvým ho spája historická doba štátneho socializmu, s druhým vykreslenie života izolovanej vidieckej komunity. Gonda sa v Potope vrátil do kraja, kam zasadil už svoj absolventský film Pura Vida (2019). Okrem autentického prostredia a obsadenia rolí nehercami využil aj tentokrát v dialógoch rusínčinu. Casting spája neopozerané tváre z Rusínskeho národného divadla Alexandra Duchnoviča s typovo vhodne obsadenými a režijne výborne vedenými neherečkami a nehercami. Ide o prvý celovečerný hraný film nakrútený dominantne v jazyku štvrtej najväčšej národnostnej menšiny na Slovensku. Pre látku, ktorú spracúva, je to kľúčové. Pojednáva totiž o pamäti miesta, kultúrnej identite a traume vysídlenia. Jazyk, ktorým postavy rozprávajú, vyrastá priamo z krajiny a jej tradícií – zračí sa v ňom spôsob myslenia i života. Krajina zvaná Starina Nomen-omen: Starina. Dnes najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku. Názov dostala podľa jednej zo siedmich zatopených rusínskych obcí, z ktorých sa muselo obyvateľstvo vysťahovať. Staré dediny, ktoré si naprieč generáciami zachovávali spôsob života, jazyk i tradície, museli ustúpiť novému životu v socialistickom zriadení. Nebol to ojedinelý príbeh. Počas štyroch povojnových dekád takto zanikli desiatky dedín pri výstavbe Oravskej priehrady, Domaše, Liptovskej Mary a Novej Bystrice....
Zobraziť všetky články