futbal 1975 Majster zvonkár Jozef Pikla-Pivničiar zo Zázrivej. Foto: archív SFÚ

Týždeň vo filme 1975: Poteší aspoň futbal…

Písmo: A- | A+

Pretože sa v každom čísle Týždenníka našlo pre kultúru aspoň jedno miesto, bude to tento mesiac o nej. Čomu sa autori venovali? Pre milovníkov štatistík: 1 – 27 – 8 – 6 (politika, „občianske“ témy, kultúra, šport a k tomu jedna monotéma: Deň stavbárov v č. 30).

Prevažuje výtvarné a najmä ľudové umenie. Žiadna (vážna) hudba ani literatúra. Objektívne platí, že oba filmármi preferované žánre sú na vyjadrenie obrazom najvďačnejšie. Portrét Ladislava Čemického (TvF č. 27), výstava výtvarných prác pionierov (č. 24) či drobnej maďarskej plastiky (č. 29).

Budovanie skanzenu ako Múzea oravskej architektúry a portrét majstra zvonkára Jozefa Piklu-Pivničiara zo Zázrivej dokumentačne zaujmú i dnešného diváka (č. 25). Tematicky príbuzná je výstava Krása v dreve v Nitre (č. 26). Reportáž z ľudových slávností vo Východnej (so všadeprítomnou portrétistkou Sibylou Greinerovou) tradične nemohla chýbať (č. 31). Veď to platí rovnako i dnes.

Nuž a napokon – nie v chronologickom poradí – sú to filmové prehliadky: v tie roky obľúbený Filmový festival pracujúcich a letné amfiteátre neuveriteľne vypredané aj na sovietske filmy, nehovoriac o obľube českých a slovenských. Na tom košickom (č. 28) mal premiéru slovenský film Andreja Lettricha Stretnutie (1975) s plejádou najznámejších slovenských hercov. Okrem viacerých z nich vo filmovej delegácii prišiel na otvorenie aj Rudolf Schuster, neskorší prezident SR, ešte ako krajský funkcionár.

Žiadne moderné umenie, žiadna snímka zo zahraničia

Populárny Festival detských filmov, ktorý sa konal každoročne v Gottwaldove (dnešnom Zlíne) bol úspešný aj pre slovenských tvorcov kresleného filmu. V reportáži (č. 24) sa ako ocenené objavia režisérka Zlatica Vejchodská a animátorka Helena Šándorová-Filová.

Tento prehľad je veľavravný. Žiadne moderné umenie, žiaden experiment. Ale to aspoň nikoho nevzrušilo…

Možno síce spochybniť reprezentatívnosť tohto výberu filmového spravodajstva o kultúre, aj obmedzenosť časového výseku. (Otázka, prečo si autor vybral práve týchto osem týždňov na hľadanie podnetov z kultúrnej oblasti, je rovnako oprávnená.)

Mesačný súbor neobsahuje jedinú snímku zo zahraničia, dokonca ani zo spriatelených socialistických krajín!

Z kolekcie budú mať najväčšiu radosť priaznivci futbalu (TvF č. 26). V poslednom ligovom kole sa rozhodovalo na Pasienkoch o československom futbalovom majstrovi v derby medzi dvoma bratislavskými súpermi: Interom a Slovanom. Pred 25-tisíc divákov (medzi ktorými si kamera zvlášť všimla Ivana Mistríka, Jariabka, Zvaríka, Slezáčka – návštevy popredných hercov boli vtedy na štadiónoch, aj hokejových, bežné) získal výsledkom 2:4 titul Slovan. Obe mužstvá boli vyšperkované reprezentantmi, ktorí o rok neskôr získali v československom drese titul majstra Európy! Príjemná spomienka.

FILMOVÉ TÝŽDENNÍKY NA TA3 – OKTÓBER 2025

Týždeň vo filme č. 24 – 25/1975 – 4. 10. o 7.30 hod. a 5. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 26 – 27/1975 – 11. 10. o 7.30 hod. a 12. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 28 – 29/1975 – 18. 10. o 7.30 hod. a 19. 10. o 14.30 hod.

Týždeň vo filme č. 30 – 31/1975 – 25. 10. o 7.30 hod. a 26. 10. o 14.30 hod

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články