Trainspotting búra predstavu o význame filmu.
Chronologicky sú dva filmy, ktoré ma zásadne ovplyvnili, každý však z úplne iného dôvodu. Na strednej škole ma kamarát z internátu vytiahol na film, v ktorom je vraj skvelá hudba. A mal pravdu. A nielen to.
Trainspotting úplne zbúral moju dovtedajšiu predstavu o význame filmu. Bolo to okolo roku 1998! To, ako radikálne zobrazil generáciu ľudí stratených medzi drogami a prázdnotou, a pritom nemoralizoval ani neidealizoval, ma ako stredoškoláka fascinovalo. Bolo to úprimné, príťažlivé a odpudivé zároveň. Danny Boyle vo filme nehovoril, čo je správne. Nútil cítiť, premýšľať a rozhodnúť sa sám.
Dnes je môj pohľad na film trochu triezvejší, ale stále platí, že Trainspotting bol prvý, ktorý ma z výtvarnej školy viac začal ťahať k filmu. Nie však k dokumentu. To, paradoxne, spôsobil až ďalší hraný film – Warriors (r. Peter Kosminsky) z roku 1999. Dej filmu sleduje mierovú jednotku vojakov UNPROFOR vyslanú do Bosny, ktorej misiou je sledovať, ale nezasahovať. Vojaci tak musia iba pozorovať brutálne činy proti civilnému obyvateľstvu, bez možnosti reagovať.
Warriors je kritický príbeh o etických dilemách a psychickej cene vojnových konfliktov. Jeho autenticita, naturálne, až dokumentárne spracovanie ma neskôr pritiahli k dokumentu. Film som si teraz po 27 rokoch pozrel znova. Napriek tomu, aký význam pre mňa mal, pozeral sa mi dnes nesmierne ťažko.
S pocitom, že svet je dnes opäť nebezpečným miestom, a že to isté sa dnes odohráva len pár kilometrov od nás. Film tak dnes pre mňa dostáva iný rozmer. Bohužiaľ, stáva sa až príliš reálnym a hmatateľným. A to nie je dobré.
