Cinematik kompletný program 20. Cinematik Záber z filmu Mira Rema Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy

20. Cinematik zverejnil svoj program

Písmo: A- | A+

Medzinárodný filmový festival Cinematik, ktorého jubilejný 20. ročník sa v Piešťanoch začne už 10. septembra, zverejnil svoj kompletný program. Až do 15. septembra uvedie takmer 100 celovečerných a krátkometrážnych filmov z 27 krajín sveta.

Festival slávnostne otvorí film Otec režisérky Terezy Nvotovej. Iba pred pár dňami ho vo svetovej premiére uviedol Medzinárodný filmový festival v Benátkach. Zo slovenských a koprodukčných titulov bude mať na festivale domácu premiéru aj novinka Mira Rema Raději zešílet v divočině. Snímka v júli zvíťazila na MFF Karlove Vary. Premietať sa bude aj celovečerný debut Kataríny Gramatovej Hore je nebo, v doline som ja či Karavan Zuzany Kirchnerovej premiérovaný v Cannes.

Festival zverejnil aj snímky zo sekcie DOKMA. Predstaví špičkové dokumentárne filmy z festivalov Cannes, Berlinale, CPH:DOX či Novos Cinemas.

Kompletný program 20. ročníka festivalu Cinematik nájdete tu.

Autor:

Záber z filmu Raději zešílet v divočině. Foto: Arsy-Versy

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články