súťaž 20. MFF Cinematik Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: MFF Cinematik

20. MFF Cinematik predstavil hlavnú súťaž výnimočných európskych filmov

Písmo: A- | A+

Jubilejný 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik predstavil svoju hlavnú súťaž. Sekcia Meeting Point Europe ponúkne podľa organizátorov desiatku kľúčových európskych filmov roka. Osem z nich uvidí publikum v Piešťanoch od 10. do 15. septembra v slovenskej premiére.

Jubilejný 20. ročník Cinematiku ponúkne publiku svoju doteraz najkvalitnejšiu hlavnú súťaž Meeting Point Europe, v ktorej od prvého ročníka predstavuje najdôležitejšie európske filmy ostatných dvanástich mesiacov,”povedal člen programového tímu MFF Cinematik Peter Konečný.„Diváci sa môžu tešiť na kinematografiu Nórska, Gruzínska, Nemecka, Francúzska, Španielska či Holandska,” dodal Konečný. Podľa neho pôjde o desať výnimočných filmov. Až osem z nich uvedie 20. MFF Cinematik v exkluzívnej slovenskej premiére.

Hlavná súťaž Cinematiku je zároveň veľkou prehliadkou ocenených filmov z Cannes, Benátok, Berlinale, Karlových Varov či San Sebastián. Aj táto skutočnosť definuje súťažnú sekciu ako tematicky a kvalitatívne bohatú a zároveň sa divákom otvára mimoriadna možnosť zhliadnuť kľúčové filmové diela roka,” uviedol o tohtoročnej hlavnej súťaži Konečný.

Víťazi z Benátok, Cannes aj Berlína

Meeting Point Europe tak predstaví napríklad drámu gruzínskej režisérky Dey Kulumbegašvili Apríl. Na vlaňajšom festivale v Benátkach získala Veľkú cenu poroty. Rozpráva príbeh mladej lekárky, ktorá napriek ilegalite portatov v konzervatívnej krajine pomáha ženám vyriešiť ich neželané tehotenstvo. Iný, no rovnako naliehavý pohľad na ženskosť a jej úskalia prináša podľa organizátorov hororová komédia nórskej filmárky Emilie Blichfeldt Škaredá sestra. Ukazuje, do akých extrémov je jednotlivca schopná dotlačiť spoločnosť, v ktorej sa fyzická krása rovná úspechu.

Žánrovo pestrá kolekcia súťaže ponúkne aj čiernobielu komediálnu drámu Hosť a ryba tretieho dňa holandského režiséra Petra Hoogendoorna. Film nastavuje zrkadlo realite rodinných vzťahov. Zobrazuje trojdňové stretnutie otca a dospelého syna, úspešne sa vyhýba klišoidnej idylke a potvrdzuje, že najlepšie rodinné návštevy sú tie krátke. Predstaviteľ otca Ton Kas získal za stvárnenie svojej úlohy Krištáľový Glóbus na minuloročnom festivale v Karlových Varoch.

Zlatým medveďom a Cenou FIPRESCI z Berlinale sa môže pochváliť nórsky film Sny (r. Dag Johan Haugerud). Dospievajúca hlavná hrdinka v ňom čelí nechcenému odhaleniu svojej prvej, platonickej lásky – k učiteľke. Nemecký festivalový hit Zvuk pádu je pozoruhodnou kronikou osudov štyroch generácií žien na odľahlom statku vo východnom Nemecku. Režisérka Mascha Schilinski v ňom otvára témy generačných tráum či patriarchátu. Na festivale v Cannes za ambiciózne spracovanie filmu získala Cenu poroty.

Príbehy lásky aj drsné zážitky

Aj žáner romantických komédií zastupuje v súťaži Meeting Point Europe film taliansko-francúzskej režisérky Laury Piani Jane Austenová mi zničila život. Sleduje cestu osamelej knihovníčky, ktorá sa pokúša vypísať zo sebadeštruktívnej túžby po láske.

súťaž 20. MFF CinematikZáber z filmu Sirat. Foto: MFF Cinematik
Záber z filmu Sirat. Foto: MFF Cinematik

Zaujímavý pohľad na lásku a intimitu prináša aj nórska Láska (r. Dag Johan Haugerud). Štvorica postáv tejto zľahka provokatívnej love story odmieta tradičné vzťahové modely a hľadá si svoju vlastnú, autentickú cestu. Španielsko-francúzska dráma Sirat (r. Oliver Laxe) je zase pozvánkou do hypnotického sveta ilegálnych rave párty v marockej púšti, kam hlavný hrdina prichádza hľadať nezvestnú dcéru. Originálny, uhrančivo surový film bol jedným z najväčších prekvapení festivalu v Cannes, odkiaľ si odniesol Cenu poroty, ale zaujal napríklad aj divákov na MFF Karlove Vary.

Silný a drsný zážitok sľubuje aj dokument Osamotené popoludnia (2024). Španielsky filmár Albert Serra v nej zachytil dynamický portrét hviezdneho toreádora a jeho súboj s divokým býkom. Nositeľ troch prestížnych ocenení z MFF San Sebastián prináša poetiku bok po boku s krutosťou tradičných klaní medzi človekom a zvieraťom. Súťažnú desiatku sekcie Meeting Point Europe uzatvára nemecko-švédsko-kolumbijská dráma s komediálnymi prvkami Básnik (r. Simón Mesa Soto). Príbeh neúspešného starnúceho básnika, ktorý čelí vlastným démonom pri mentorovaní talentovanej tínedžerky, získal Cenu poroty sekcie Un Certain Regard na festivale v Cannes.

Výber 14 kritičiek a kritikov

Výber najlepších európskych titulov za ostatný rok zostavila veľká medzinárodná porota zložená zo štrnástich kritikov a kritičiek, ktorí s festivalom spolupracujú počas celého roka,” vysvetlil systém výberu diel do súťaže Peter Konečný. „Ide o unikátny, takto sústredený výber európskej kinematografie na Slovensku. Stačí prísť na festival a máte filmové zážitky na niekoľko mesiacov dopredu, keďže väčšina filmov z programu sa do bežných kín nedostane. A to sa netýka len hlavnej súťažnej sekcie. Tohtoročný Cinematik uvedie celkovo okolo stovky špičkových filmov z viac ako tridsiatich krajín,” dodal Konečný.

Okrem hlavnej súťaže európskych filmov je v programe MFF Cinematik aj súťaž slovenských a koprodukčných dokumentárnych filmov Cinematik.doc, ale tiež množstvo nesúťažných sekcií a sprievodných podujatí.

Autor:

Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: MFF Cinematik

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Týždeň vo filme 1975 Týždeň vo filme 1966 konferencia Helsinki 1975 Týždeň vo filme 1966

Týždeň vo filme 1976: Pozerajte sa… a budú vás bolieť ruky

Charakteristike roku 1976 ako obdobia „upevňovania normalizačného režimu s dominanciou hegemónie komunistickej strany na čele s Gustávom Husákom“ vybrané týždenníky plne zodpovedajú. Je – v tom období – samozrejmé, že atmosféru pred blížiacim sa zjazdom vládnucej strany bolo treba podporiť monotematickými žurnálmi (č. 7 o dejinách hnutia z archívov, č. 9 a 11 o záväzkoch) či reportážami z krajských konferencií KSS (č. 12). Ale absolútna prevaha šotov z priemyselných závodov, ktorú prezentovala šestica (aj) renomovaných režisérov, je predsa nečakaná: nová cementáreň na Záhorí, nová pórobetónka v Zemianskych Kostolanoch (Tvf č. 3), nábytkáreň Mier v Topoľčanoch (č. 4), mostáreň Brezno a CHZJD v Bratislave (č. 5), vagónka Poprad a nový závod vo Svite (č. 6), Trikota Vrbové, Odevné závody Trenčín (č. 10), Elektrosvit Nové Zámky (č. 11). Žiadne novinky zo zahraničia, len kde-tu „pozdrav“ z krajiny Sovietov. Aj ten výsostne politického charakteru, súvisel s XXV. zjazdom komunistov (č. 8). Výnimkou sú v tom istom čísle karikatúry známeho a populárneho herca a operného speváka Františka Zvaríka: Maľované na scenári a reportáž z festivalu politickej piesne v Martine, na ktorom boli (prekvapivo?) úspešní Karol Duchoň a Marcela Lajferová. Ceny za rozhlasovú dramatickú tvorbu udelil Literárny fond režisérovi Jozefovi Dánayovi a hercom Ctiborovi Filčíkovi a Štefanovi Kvietikovi. Na Filmovej jari na dedine potom uviedli film Zora Záhona Tetované časom. A aby ani hudobníci v hanbe nezostali, zostavu...
Zvony pre bosých Ivan Rajniak a Vlado Müller vo filme Zvony pre bosých. Foto: archív SFÚ/Milan Kordoš, Anton Podstraský

nový pohľad Zvony pre bosých

Dráma Stanislava Barabáša búra ideologické mýty o vojne a nefalšuje jej krutosť. Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Zvony pre bosých (1965) režiséra Stanislava Barabáša. Šesťdesiate roky priniesli „odmäk“ vo vývoji československej kinematografie, čo sa prejavilo v slobodnejšom a odvážnejšom umeleckom vyjadrení slovenských tvorcov. Tento zlatý vek slovenského filmu ukázal, ako veľmi sa tematika druhej svetovej vojny a partizánov vyvinula oproti schematickým stvárneniam heroického idealizmu socialistického realizmu. Režisér Stanislav Barabáš to predznamenal poviedkovým filmom Pieseň o sivom holubovi (1961), ktorý rozbil filmovú formu na mozaikovité rozprávanie a ukázal vojnu cez detskú optiku. Ešte ho síce zaťažili aspekty „oficiálneho“ a ideologického výkladu SNP, no práve vďaka detskej interpretácií sa tieto prvky zjemnili. Výraznejší odklon ukázal filmom Zvony pre bosých (1965) – podľa predlohy a scenára Ivana Bukovčana. Radikálne búra ideologické vznešené mýty o vojne a predstavuje nefalšovaný a surový pohľad na jej krutosť. Sleduje osudy dvoch partizánov Staška (Ivan Rajniak) a Ondreja (Vlado Müller) na sklonku druhej svetovej vojny, ako v zasnežených horách zajmú mladého nemeckého vojaka Hansa (Axel Dietrich). Záber z filmu Stanislava Barabáša Zvony pre bosých. Foto: FPÚ Vtáčiky zvonia na smrť Úloha zvonov v histórii tradične spĺňala funkcie večných oznamovateľov významných udalostí...
Záber z filmu Najhorší človek na svete. Foto: ASFK

Zásadné filmy Scarlett Čanakyovej

Ako študentku ju zrazilo k zemi Topenie po číslach. A v Truffautovej tvorbe ju baví „ženský gén“. Dokonalosť našla u Charlieho Kaufmana. Ak mám vymenovať moje zásadné ergo naj filmy, okamžite sa zaseknem ako náš priateľ pri silvestrovskej Activity. Na otázku Aká je tvoja najobľúbenejšia kniha – v tom strese z výberu, požadujúceho dokonalosť – odpovedal: „Macko Pu“. Takže som sa rozhodla voľne asociovať, pretože viem, že keď tento text dopíšem, už o hodinu mi napadne množstvo iných titulov, ktoré v ňom mali byť. Nechá sa viesť, desiť aj dojímať V prvom ročníku na scenáristike ma zrazilo k zemi Greenawayove Topenie po číslach. Pamätám si ten pocit, ako som sedela vydesená a zaskočená a zároveň som zo seba vystúpila v oslobodzujúcom poznaní, že v tvorbe je možné všetko. V intenzite pocitu sa mu vyrovnal hádam len Sloní muž. V dráme Davida Lyncha sa hlavný hrdina, ktorého celý život týrali a šikanovali pre vzhľad, rozhodne odísť z tohto sveta v momente, keď zažije pocit šťastia a už ho nechce stratiť. Milujem Felliniho Amarcord pre jeho vtipný i krásno-smutný pohľad na detstvo. Viscontiho Súmrak bohov, jedinečnú ságu o ambíciách a zrode zla, ktorá by potrebovala väčší priestor než týchto pár vymedzených riadkov. Truffautovu Ženu od susedov som videla hádam desaťkrát, a to aj napriek poznámke môjho obľúbeného profesora, že ide o také to „ženské...
Zobraziť všetky články