súťaž 20. MFF Cinematik Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: MFF Cinematik

20. MFF Cinematik predstavil hlavnú súťaž výnimočných európskych filmov

Písmo: A- | A+

Jubilejný 20. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik predstavil svoju hlavnú súťaž. Sekcia Meeting Point Europe ponúkne podľa organizátorov desiatku kľúčových európskych filmov roka. Osem z nich uvidí publikum v Piešťanoch od 10. do 15. septembra v slovenskej premiére.

Jubilejný 20. ročník Cinematiku ponúkne publiku svoju doteraz najkvalitnejšiu hlavnú súťaž Meeting Point Europe, v ktorej od prvého ročníka predstavuje najdôležitejšie európske filmy ostatných dvanástich mesiacov,”povedal člen programového tímu MFF Cinematik Peter Konečný.„Diváci sa môžu tešiť na kinematografiu Nórska, Gruzínska, Nemecka, Francúzska, Španielska či Holandska,” dodal Konečný. Podľa neho pôjde o desať výnimočných filmov. Až osem z nich uvedie 20. MFF Cinematik v exkluzívnej slovenskej premiére.

Hlavná súťaž Cinematiku je zároveň veľkou prehliadkou ocenených filmov z Cannes, Benátok, Berlinale, Karlových Varov či San Sebastián. Aj táto skutočnosť definuje súťažnú sekciu ako tematicky a kvalitatívne bohatú a zároveň sa divákom otvára mimoriadna možnosť zhliadnuť kľúčové filmové diela roka,” uviedol o tohtoročnej hlavnej súťaži Konečný.

Víťazi z Benátok, Cannes aj Berlína

Meeting Point Europe tak predstaví napríklad drámu gruzínskej režisérky Dey Kulumbegašvili Apríl. Na vlaňajšom festivale v Benátkach získala Veľkú cenu poroty. Rozpráva príbeh mladej lekárky, ktorá napriek ilegalite portatov v konzervatívnej krajine pomáha ženám vyriešiť ich neželané tehotenstvo. Iný, no rovnako naliehavý pohľad na ženskosť a jej úskalia prináša podľa organizátorov hororová komédia nórskej filmárky Emilie Blichfeldt Škaredá sestra. Ukazuje, do akých extrémov je jednotlivca schopná dotlačiť spoločnosť, v ktorej sa fyzická krása rovná úspechu.

Žánrovo pestrá kolekcia súťaže ponúkne aj čiernobielu komediálnu drámu Hosť a ryba tretieho dňa holandského režiséra Petra Hoogendoorna. Film nastavuje zrkadlo realite rodinných vzťahov. Zobrazuje trojdňové stretnutie otca a dospelého syna, úspešne sa vyhýba klišoidnej idylke a potvrdzuje, že najlepšie rodinné návštevy sú tie krátke. Predstaviteľ otca Ton Kas získal za stvárnenie svojej úlohy Krištáľový Glóbus na minuloročnom festivale v Karlových Varoch.

Zlatým medveďom a Cenou FIPRESCI z Berlinale sa môže pochváliť nórsky film Sny (r. Dag Johan Haugerud). Dospievajúca hlavná hrdinka v ňom čelí nechcenému odhaleniu svojej prvej, platonickej lásky – k učiteľke. Nemecký festivalový hit Zvuk pádu je pozoruhodnou kronikou osudov štyroch generácií žien na odľahlom statku vo východnom Nemecku. Režisérka Mascha Schilinski v ňom otvára témy generačných tráum či patriarchátu. Na festivale v Cannes za ambiciózne spracovanie filmu získala Cenu poroty.

Príbehy lásky aj drsné zážitky

Aj žáner romantických komédií zastupuje v súťaži Meeting Point Europe film taliansko-francúzskej režisérky Laury Piani Jane Austenová mi zničila život. Sleduje cestu osamelej knihovníčky, ktorá sa pokúša vypísať zo sebadeštruktívnej túžby po láske.

súťaž 20. MFF CinematikZáber z filmu Sirat. Foto: MFF Cinematik
Záber z filmu Sirat. Foto: MFF Cinematik

Zaujímavý pohľad na lásku a intimitu prináša aj nórska Láska (r. Dag Johan Haugerud). Štvorica postáv tejto zľahka provokatívnej love story odmieta tradičné vzťahové modely a hľadá si svoju vlastnú, autentickú cestu. Španielsko-francúzska dráma Sirat (r. Oliver Laxe) je zase pozvánkou do hypnotického sveta ilegálnych rave párty v marockej púšti, kam hlavný hrdina prichádza hľadať nezvestnú dcéru. Originálny, uhrančivo surový film bol jedným z najväčších prekvapení festivalu v Cannes, odkiaľ si odniesol Cenu poroty, ale zaujal napríklad aj divákov na MFF Karlove Vary.

Silný a drsný zážitok sľubuje aj dokument Osamotené popoludnia (2024). Španielsky filmár Albert Serra v nej zachytil dynamický portrét hviezdneho toreádora a jeho súboj s divokým býkom. Nositeľ troch prestížnych ocenení z MFF San Sebastián prináša poetiku bok po boku s krutosťou tradičných klaní medzi človekom a zvieraťom. Súťažnú desiatku sekcie Meeting Point Europe uzatvára nemecko-švédsko-kolumbijská dráma s komediálnymi prvkami Básnik (r. Simón Mesa Soto). Príbeh neúspešného starnúceho básnika, ktorý čelí vlastným démonom pri mentorovaní talentovanej tínedžerky, získal Cenu poroty sekcie Un Certain Regard na festivale v Cannes.

Výber 14 kritičiek a kritikov

Výber najlepších európskych titulov za ostatný rok zostavila veľká medzinárodná porota zložená zo štrnástich kritikov a kritičiek, ktorí s festivalom spolupracujú počas celého roka,” vysvetlil systém výberu diel do súťaže Peter Konečný. „Ide o unikátny, takto sústredený výber európskej kinematografie na Slovensku. Stačí prísť na festival a máte filmové zážitky na niekoľko mesiacov dopredu, keďže väčšina filmov z programu sa do bežných kín nedostane. A to sa netýka len hlavnej súťažnej sekcie. Tohtoročný Cinematik uvedie celkovo okolo stovky špičkových filmov z viac ako tridsiatich krajín,” dodal Konečný.

Okrem hlavnej súťaže európskych filmov je v programe MFF Cinematik aj súťaž slovenských a koprodukčných dokumentárnych filmov Cinematik.doc, ale tiež množstvo nesúťažných sekcií a sprievodných podujatí.

Autor:

Záber z filmu Škaredá sestra. Foto: MFF Cinematik

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

klasika art film 2026 Darina Rolincová vo filme F.T. na cestách. Foto: archív SFÚ

Slovenská filmová klasika na Art Filme 2026

Medzinárodný filmový festival Art Film Košice (19. – 25. júna 2026) uvedie v sekcii Rodinné filmové striebro desať filmov zo zbierok Slovenského filmového ústavu. Takmer všetky sú digitálne zreštaurované. Chronologický prierez naprieč štyrmi desaťročiami – od bezprostredne povojnových dokumentov a obžalôb z rokov 1945 a 1946 cez novovlnnú éru až po neskorý socializmus – ponúkne mix hraných filmov, dokumentárnych snímok aj propagandistických aktualít, mnohé z nich od kľúčových osobností slovenskej kinematografie. Sekcia Rodinné filmové striebro je tradičnou súčasťou programu MFF Art Film pod garanciou Slovenského filmového ústavu. Tohtoročný výber zostavili filmoví historici a teoretici – Martin Palúch (umelecký riaditeľ festivalu), Martin Kaňuch (zostavovateľ Medzinárodnej súťaže krátkych filmov) a Marián Hausner (riaditeľ Filmového archívu SFÚ). Povojnové dokumenty a obžaloby (1945 – 1948) Hneď štyri snímky výberu zachytávajú filmovú odpoveď na druhú svetovú vojnu, Slovenské národné povstanie a obdobie tesne po vojne, keď sa pripravovali povojnové súdne procesy s predstaviteľmi vojnového slovenského štátu. Snímka jedného zo zakladateľov slovenskej kinematografie Za slobodu (r. Paľo Bielik, 1945) sa skladá najmä z autentického materiálu nakrúteného počas Slovenského národného povstania. Bielik sa povstania zúčastnil ako propagandistický pracovník a film sa stal kľúčovým archívnym zdrojom pre neskoršie dokumenty o SNP. Premietať sa budú aj dva montážne dokumenty...
Anton Trón Herec Anton Trón na civilnej fotografii. Foto: archív SFÚ

Anton Trón

Herec Anton Trón začínal ako ochotník, filmová a televízna kamera si ho „našla“ už ako skúseného a etablovaného divadelného herca. Počas svojej filmovej kariéry spolupracoval s výraznými režisérskymi osobnosťami, účinkoval v kľúčových i divácky obľúbených filmoch slovenskej kinematografie. V júni si pripomíname 100. výročie jeho narodenia. Anton Trón začínal v amatérskom divadle vo Svite ako ochotník. Získal tu bohaté herecké skúsenosti. K profesionálnemu divadlu sa dostal v roku 1957, keď nastúpil do Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi. Divadlo sa pre neho z koníčka stalo profesiou. V tamojšom divadle v rokoch 1960 – 1963 pôsobil aj ako umelecký šéf. Keď v roku 1963 túto scénu zrušili, Trón sa dostal do činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Aj tu bol neskôr, v rokoch 1980 – 1983, umeleckým šéfom. Na divadelnom javisku sa Trón „našiel“, herectvo bolo pre neho poslaním. Vychádzalo z jeho vrodeného talentu a citlivej intuície. V osemdesiatych rokoch ho kritika nazývala „stodolovským“ hercom, pretože hral ústredné postavy až v troch hrách Ivana Stodolu. Išlo o tragikomické typy, ktoré mu najviac vyhovovali a najlepšie sa v nich cítil. Jeho repertoár však obsahoval širokú škálu náročných postáv vážneho i komediálneho žánru. „Veľká je pravda v tom, že niet veľkých a malých rolí, všetky sú krásne, ak sú živo napísané, ak majú čo povedať divákovi,“ povedal v tejto súvislosti pre Prešovské noviny v roku 1984. Ružové sny aj Nevera...
Peter Kováčik Spisovateľ, scenárista a dramatik Peter Kováčik. Foto: archív SFÚ

Peter Kováčik

Slovenský spisovateľ, dramatik a scenárista Peter Kováčik oslávil v týchto dňoch 90. narodeniny. Narodil sa 6. júna 1936 v Čiernom Balogu. Literárne debutoval v šesťdesiatych rokoch poviedkovou zbierkou Portréty. Vo svojej tvorbe sa sústreďoval najmä na osudy obyčajných ľudí, často stojacich na okraji spoločnosti. Charakteristické sú pre neho sociálne a humánne motívy. Zaujímali ho tiež morálne konflikty človeka, ale vracal sa ja k téme vojen a tiež spoločenských problémov. Rodný kraj sa stal častou inšpiráciou pre jeho obsiahlu tvorbu. Po štúdiách sa venoval novinárskej a redakčnej práci, neskôr pôsobil v kultúrnych inštitúciách a médiách. Jeho prózy sa vyznačujú zmyslom pre realistické zobrazenie života, psychologickú kresbu postáv a citlivé vnímanie spoločenských premien. V jeho dielach sa stretávame s témami rodiny, lásky, priateľstva, spoločenskej spravodlivosti, ale aj osamelosti či hľadania životných istôt. Výrazne sa venoval aj dramatickej tvorbe. Rozhlasové hry a scenáre mu umožnili osloviť široké publikum. Jeho meno sa spája aj s televíznou a filmovou tvorbou, kde dokázal preniesť literárnu skúsenosť do jazyka obrazu a dialógu. Vďaka tejto všestrannosti patrí medzi autorov, ktorí významne prispeli k prepájaniu literatúry s ďalšími druhmi umenia. Nevera po slovensky aj Soľ nad zlato Charakteristickou črtou jeho tvorby je humanistický pohľad na človeka. Ani v zložitých životných situáciách nestráca vieru...
Zobraziť všetky články