Aktuálne uzávierky

Písmo: A- | A+

Hot Docs
Uzávierky:
5. 12. 2018 (riadna), 7. 1. 2019 (neskorá)

Dvadsiaty šiesty ročník festivalu dokumentárnych filmov Hot Docs sa uskutoční v dňoch 25. 4. až 5. 5. 2019 v Toronte (Kanada). Viac informácií je na www.hotdocs.ca.

The Doc Outlook – Visions du Réel
Uzávierka: 14. 12. 2018

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Visions du Réel (5. až 13. 4. 2019, Nyon, Švajčiarsko) organizuje medzinárodný trh The Doc Outlook, ktorého súčasťou sú tri podujatia pre celovečerné dokumentárne filmy v rôznych fázach vývoja s potenciálom medzinárodnej koprodukcie a kinodistribúcie. Viac informácií je na www.visionsdureel.ch.

Go Short
Uzávierky:
21. 12. 2018 (dokončené v novembri a decembri 2018), 7. 12. 2018 (virtual reality filmy a hudobné videoklipy)

Jedenásty ročník festivalu krátkych filmov Go Short sa bude konať od 3. do 7. 4. 2019 v holandskom meste Nijmegen. Viac informácií je na www.goshort.nl.

goEast Wiesbaden
Uzávierka:
31. 12. 2018

Devätnásty ročník festivalu filmov zo strednej a východnej Európy goEast vo Wiesbadene (Nemecko) sa uskutoční v dňoch 10. až 16. 4. 2019. Prihlasovať sa môžu hrané aj dokumentárne filmy. Viac informácií je na www.filmfestival-goeast.de.

CEE Animation Forum
Uzávierka: 13. 1. 2019

CEE Animation Forum sa bude konať na medzinárodnom festivale animovaných filmov Anifilm (6. až 9. 5. 2019, Třeboň, Česko) a prijíma projekty do súťaže námetov krátkych filmov, TV seriálov acelovečerných filmov, ktorú vyhlasuje Asociácia animovaného filmu v rámci festivalového industry programu. Autori vybraných projektov budú môcť prezentovať svoje námety formou verejného pitchingového fóra v troch kategóriách za účasti medzinárodných profesionálov z odvetvia. Viac informácií je na www.visegradanimation.com.

jj

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články