Počuješ ma? Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Ángele sa narodilo dieťa. Bude mať sluch? Odpovie Kino bez bariér

Písmo: A- | A+

Nežná dráma Počuješ ma? cez postavu nepočujúcej ženy ukazuje, akí sme všetci zraniteľní.

Nemáte sluch. Máte dobrého partnera, lenže on počuje. Posunkuje s vami rád a dobre, všetko, čo treba v počujúcej spoločnosti riešiť, vám pretlmočí a vy mu svojou zvláštnosťou obohacujete pohľad na svet. Čakáte spolu dieťa. Bude tiež nepočujúce? Či naopak, bude dobre počuť? Ako prežijete pôrod bez zvuku? Ako si dieťa priviniete? Aké puto sa medzi vami zrodí, keď bude poznať iba otcov hlas, a ten váš nie? Je váš partner viac ako vy? O tom, aké je žiť v tichu, ktoré ste si nevybrali, rozpráva španielsky film Počuješ ma? (r. Eva Libertad). Do slovenských kín prichádza v druhej polovici októbra. Bratislavské kino Lumière ho uvádza už 1. októbra v rámci projektu Kino bez bariér.

Bariéry v hlave

Že pre ľudí so zdravotnými poruchami sa premieta práve film o nepočujúcej hrdinke, je zhoda okolností. Projekt Kino bez bariér totiž vo vybraných projekciách opatrených audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami pravidelne raz do mesiaca prináša čo najlepší možný výber z toho, čo sa v kinách aktuálne premieta. Film Počuješ ma? je určený všetkým a priam si pýta diváka, ktorý s inklúziou nemá veľké skúsenosti. Chytí za srdce podmanivou poetikou a ticho na plátne cítiť až v kostiach. Španielska režisérka a scenáristka Eva Libertad ním odkrýva citlivú organickú sústavu nášho bytia vo vzťahoch, ktoré si tvoríme. Hlavnú úlohu zverila nepočujúcej vizuálnej umelkyni a zároveň svojej sestre Miriam Garlo.

Film si z tohtoročného Berlinale odniesol divácku cenu. Jeho hrdinkou je mladá žena s poruchou sluchu, keramička Ángela. Vo svojom svete sa cíti šťastne, keď pod jej rukami pulzuje hlina, keď ju doma čaká milujúci partner, keď sa stretne s blízkymi, ktorí rozumejú jej hendikepu. Stáva sa matkou, z čoho sa veľmi teší, nové okolnosti však prinášajú nové situácie, v ktorých sa treba nanovo vystavovať reakciám okolia. I keď je realita prajná, bariéry v hlave nepustia a pocity tak často balansujú medzi nechuťou z prílišnej ohľaduplnosti a sklonom k nezáujmu až ignorácii.

Cena radosti

Počuješ ma? je nežná dráma, ktorá otvára pálčivé otázky o rovnocennom partnerstve a sile dorozumievacieho jazyka v našich životoch. Príbeh mladej rodiny nám ukazuje, že sme zraniteľní všetci bez rozdielu. Hovorí o schopnosti vyrovnávať sa s veľkou životnou úlohou, o jej náročnosti, ktorú nemusí tak ľahko zvládať ani človek bez zjavného fyzického hendikepu. Podčiarkuje, že radosť je ukrytá vo vzťahoch, v ich pevnosti a schopnosti pestovať ich aj za cenu komplikovanej cesty. Učí nás, kde všade človek naráža na neviditeľné zábrany, ktoré pustia ďalej, až keď prekonáme strach a preukážeme vôľu dávať aj prijímať.

Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Comédie-Française. Foto: Film Europe

Crème de la Crème otvorí nové témy aj cez komédie

Inteligentných komédií s duchom Moliéra nikdy nie je dosť, potvrdzuje festival francúzskeho filmu. Myšlienka prinášať jedinečnú francúzsku kultúru v podobe filmov do desiatok slovenských kín je vďaka spoločnosti Film Europe stále živá. Jej partneri aj tento rok finančne podržali atraktívnu filmovú prehliadku Crème de la Crème, ktorej Jedenásty ročník sa začína už v stredu 27. mája. Prebehne v takmer päťdesiatke kín na Slovensku a prináša jedenásť čerstvých francúzskych titulov. V slávnom zákulisí „Program sa začal rodiť pred vyše rokom. Film Súkromný život s Jodie Foster sme kúpili vo februári 2025 na filmovom trhu počas festivalu v Berlíne s vierou, že sa objaví v máji v Cannes, čo sa aj stalo. V tom istom roku sme v Cannes zakúpili aj film Najbohatšia žena na svete s ikonickou Isabelle Huppert. Takto sme postupovali až do marca tohto roku, keď sme zakúpili náš posledný film Guru,“ hovorí kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Europe Dominik Hronec o ťahákoch programu, ktorý tento rok jeho tím pripravil. Úvodný film Comédie-Française považuje Dominik Hronec za reprezentatívnu, svižnú komédiu. Celovečerný debut režisérskej dvojice Martina Darondeaua a Bertranda Usclata hovorí o zákulisí najslávnejšej francúzskej divadelnej scény. Príbeh sa odohráva počas troch chaotických hodín pred premiérou novej inscenácie Shakespearovho Macbetha. Je to prvý režisérsky počin Niny, herečky...
Fjord Mungiu Cannes Záber z filmu Fjord. Foto: MFF Cannes

Zlatú palmu získal Fjord o progresívnej spoločnosti

Zlatú palmu na 79. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Cannes získala dráma Fjord. Nakrútil ju rumunský režisér Cristian Mungiu. „Film rozpráva o násilí, ktoré dnes vidíme v spoločnosti,“ povedal Mungiu o príbehu rumunsko-nórskeho páru a ich detí. „Nie je to film o Nórsku, je o severských krajinách, ktoré istým spôsobom reprezentujú túto veľmi progresívnu spoločnosť, v ktorú veľmi veria a tiež veria, že je dobrá pre každého,“ povedal filmár na tlačovej konferencii po vyhlásení cien. „Žil som v komunistickej krajine a nie je nič otravnejšie než žiť niekde, kde si niekto iný myslí, že vie lepšie ako vy, čo je pre vás dobré.“ Film Fjord rozpráva o strete hodnotových svetov. „Treba povzbudiť postoj, v ktorom sa neponáhľame tak jednoducho súdiť druhých. Je dobré ustúpiť o krôčik späť a pochopiť, že všetci používame mnoho stereotypov, klišé a zjednodušení, aby sme druhých súdili. Delíme ľudí do kategórií, ale viete – ľudia sú ľudia a každý je iný. Vždy, keď si doprajete slobodu a trpezlivosť spoznať druhých, pochopíte, že nie sú od vás až takí odlišní. Keď sa sústredíte iba na odlišnosti, uvidíte v druhom nepriateľa“ povedal Mungiu. Cena za réžiu pre dva filmy a troch režisérov Fjord vznikol v koprodukcii Rumunska, Francúzska a severských krajín. Hlavné úlohy v ňom stvárňujú Sebastian Stan a Renate Reinsve. Mungiu už jednu Zlatú palmu má – získal ju...
Karel Taissig: Smrt krásných srnců.

Na jeho filmových plagátoch sa krajiny nezaobídu bez ľudí a more je ich zrkadlom

Český maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig významne ovplyvnil československú filmovú plagátovú tvorbu. Výstava jeho diel v bratislavskom kine Lumière nadväzuje na celoročný výstavný projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989. Výstava potrvá do 31. augusta. Projekt Zlatá éra československého filmového plagátu 1960 – 1989 predstavil v Kine Lumière tvorbu štyroch najvýznamnejších predstaviteľov plagátovej tvorby Milana Grygara, Zdeňka Zieglera, Karla Vacu a Josefa Vyleťala. V priestoroch kina tak návštevníci a návštevníčky od marca minulého roka do apríla tohto roka videli výber 130 plagátov. Reprezentujú to najlepšie, čo v plagátovej tvorbe u nás vzniklo. Kino Lumière spolupracovalo na výstave s Pavlom Rajčanom, kurátorom výstavného cyklu a zbierky autorských výtvarných filmových plagátov Terryho ponožky. Ide o najväčšiu súkromnú zbierku filmových plagátov v Českej republike. Projekt nadväzuje na výstavu plagátov Karla Teissiga, jedného z najdôležitejších predstaviteľov československého filmového plagátu. Maliar, grafik a ilustrátor Karel Teissig študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe a na Académie Royale des Beaux-Arts v Bruseli. Vo svojej práci sa zameriaval na plagátovú tvorbu, drobnú a užitú grafiku, ilustráciu, knižnú grafiku a kresbu. Vystavovať začal v 50. rokoch minulého storočia. Úspech doma a v zahraničí mu priniesla predovšetkým tvorba filmových plagátov, ktoré realizoval najčastejšie technikou koláže a maľbou. V rokoch 1959 až 1989 pracoval pre Ústrednú požičovňu filmov, pre ktorú v tomto období vytvoril 103 filmových plagátov. Za plagát k...
Zobraziť všetky články