Počuješ ma? Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Ángele sa narodilo dieťa. Bude mať sluch? Odpovie Kino bez bariér

Písmo: A- | A+

Nežná dráma Počuješ ma? cez postavu nepočujúcej ženy ukazuje, akí sme všetci zraniteľní.

Nemáte sluch. Máte dobrého partnera, lenže on počuje. Posunkuje s vami rád a dobre, všetko, čo treba v počujúcej spoločnosti riešiť, vám pretlmočí a vy mu svojou zvláštnosťou obohacujete pohľad na svet. Čakáte spolu dieťa. Bude tiež nepočujúce? Či naopak, bude dobre počuť? Ako prežijete pôrod bez zvuku? Ako si dieťa priviniete? Aké puto sa medzi vami zrodí, keď bude poznať iba otcov hlas, a ten váš nie? Je váš partner viac ako vy? O tom, aké je žiť v tichu, ktoré ste si nevybrali, rozpráva španielsky film Počuješ ma? (r. Eva Libertad). Do slovenských kín prichádza v druhej polovici októbra. Bratislavské kino Lumière ho uvádza už 1. októbra v rámci projektu Kino bez bariér.

Bariéry v hlave

Že pre ľudí so zdravotnými poruchami sa premieta práve film o nepočujúcej hrdinke, je zhoda okolností. Projekt Kino bez bariér totiž vo vybraných projekciách opatrených audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami pravidelne raz do mesiaca prináša čo najlepší možný výber z toho, čo sa v kinách aktuálne premieta. Film Počuješ ma? je určený všetkým a priam si pýta diváka, ktorý s inklúziou nemá veľké skúsenosti. Chytí za srdce podmanivou poetikou a ticho na plátne cítiť až v kostiach. Španielska režisérka a scenáristka Eva Libertad ním odkrýva citlivú organickú sústavu nášho bytia vo vzťahoch, ktoré si tvoríme. Hlavnú úlohu zverila nepočujúcej vizuálnej umelkyni a zároveň svojej sestre Miriam Garlo.

Film si z tohtoročného Berlinale odniesol divácku cenu. Jeho hrdinkou je mladá žena s poruchou sluchu, keramička Ángela. Vo svojom svete sa cíti šťastne, keď pod jej rukami pulzuje hlina, keď ju doma čaká milujúci partner, keď sa stretne s blízkymi, ktorí rozumejú jej hendikepu. Stáva sa matkou, z čoho sa veľmi teší, nové okolnosti však prinášajú nové situácie, v ktorých sa treba nanovo vystavovať reakciám okolia. I keď je realita prajná, bariéry v hlave nepustia a pocity tak často balansujú medzi nechuťou z prílišnej ohľaduplnosti a sklonom k nezáujmu až ignorácii.

Cena radosti

Počuješ ma? je nežná dráma, ktorá otvára pálčivé otázky o rovnocennom partnerstve a sile dorozumievacieho jazyka v našich životoch. Príbeh mladej rodiny nám ukazuje, že sme zraniteľní všetci bez rozdielu. Hovorí o schopnosti vyrovnávať sa s veľkou životnou úlohou, o jej náročnosti, ktorú nemusí tak ľahko zvládať ani človek bez zjavného fyzického hendikepu. Podčiarkuje, že radosť je ukrytá vo vzťahoch, v ich pevnosti a schopnosti pestovať ich aj za cenu komplikovanej cesty. Učí nás, kde všade človek naráža na neviditeľné zábrany, ktoré pustia ďalej, až keď prekonáme strach a preukážeme vôľu dávať aj prijímať.

Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Postav dom, zasaď strom režiséra Juraja Jakubiska. Foto: Václav Polák

nový pohľad Postav dom, zasaď strom

Rubrika Nový pohľad prináša texty poslucháčiek a poslucháčov Katedry filmových štúdií FTF VŠMU. Oslovili sme ich, aby sa pozreli na slovenskú filmovú klasiku podľa svojho výberu. Pokračujeme filmom Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil režisér Juraj Jakubisko. Juraj Jakubisko sa – podobne ako Peter Solan – po takmer desaťročnej „prestávke“ strávenej v Krátkom filme mohol koncom sedemdesiatych rokov opäť vrátiť na Kolibu. Kým Solan priniesol súčasný príbeh o inakosti zdravotne znevýhodneného dievčatka podľa predlohy Márie Ďuríčkovej A pobežím až na kraj sveta (1979), Jakubisko siahol po svojom blízkom motíve východniarskej dediny vo filme Postav dom, zasaď strom (1979). Oba filmy sa však, prirodzene, líšia od ich tvorby zo šesťdesiatych rokov, najmä výberom tém a literárnych predlôh, ale aj vplyvom normalizačných zásahov. Zatiaľ čo Solan citlivo zachytáva svet detskými očami, Jakubisko predstavuje neprispôsobivého rebela bez príčiny, ktorý sa ocitá v odľahlej dedine akoby „pánu Bohu za chrbtom“. Prečítajte si aj článok Márie Ferenčuhovej Trojitý (ne)spadnutý Nepela Foto: Archív SFÚ Podobné ciele, odlišné cesty Tému inakosti v rámci sociálnej skupiny, zdá sa, reflektujú vo svojich „comeback“ filmoch obaja tvorcovia, pričom zároveň ponúkajú aj pestrú škálu dedinských typov príznačných pre dané obdobie. Solanov detský film si napriek posunu v poetike zachováva prvky...
Zobraziť všetky články