Počuješ ma? Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Ángele sa narodilo dieťa. Bude mať sluch? Odpovie Kino bez bariér

Písmo: A- | A+

Nežná dráma Počuješ ma? cez postavu nepočujúcej ženy ukazuje, akí sme všetci zraniteľní.

Nemáte sluch. Máte dobrého partnera, lenže on počuje. Posunkuje s vami rád a dobre, všetko, čo treba v počujúcej spoločnosti riešiť, vám pretlmočí a vy mu svojou zvláštnosťou obohacujete pohľad na svet. Čakáte spolu dieťa. Bude tiež nepočujúce? Či naopak, bude dobre počuť? Ako prežijete pôrod bez zvuku? Ako si dieťa priviniete? Aké puto sa medzi vami zrodí, keď bude poznať iba otcov hlas, a ten váš nie? Je váš partner viac ako vy? O tom, aké je žiť v tichu, ktoré ste si nevybrali, rozpráva španielsky film Počuješ ma? (r. Eva Libertad). Do slovenských kín prichádza v druhej polovici októbra. Bratislavské kino Lumière ho uvádza už 1. októbra v rámci projektu Kino bez bariér.

Bariéry v hlave

Že pre ľudí so zdravotnými poruchami sa premieta práve film o nepočujúcej hrdinke, je zhoda okolností. Projekt Kino bez bariér totiž vo vybraných projekciách opatrených audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami pravidelne raz do mesiaca prináša čo najlepší možný výber z toho, čo sa v kinách aktuálne premieta. Film Počuješ ma? je určený všetkým a priam si pýta diváka, ktorý s inklúziou nemá veľké skúsenosti. Chytí za srdce podmanivou poetikou a ticho na plátne cítiť až v kostiach. Španielska režisérka a scenáristka Eva Libertad ním odkrýva citlivú organickú sústavu nášho bytia vo vzťahoch, ktoré si tvoríme. Hlavnú úlohu zverila nepočujúcej vizuálnej umelkyni a zároveň svojej sestre Miriam Garlo.

Film si z tohtoročného Berlinale odniesol divácku cenu. Jeho hrdinkou je mladá žena s poruchou sluchu, keramička Ángela. Vo svojom svete sa cíti šťastne, keď pod jej rukami pulzuje hlina, keď ju doma čaká milujúci partner, keď sa stretne s blízkymi, ktorí rozumejú jej hendikepu. Stáva sa matkou, z čoho sa veľmi teší, nové okolnosti však prinášajú nové situácie, v ktorých sa treba nanovo vystavovať reakciám okolia. I keď je realita prajná, bariéry v hlave nepustia a pocity tak často balansujú medzi nechuťou z prílišnej ohľaduplnosti a sklonom k nezáujmu až ignorácii.

Cena radosti

Počuješ ma? je nežná dráma, ktorá otvára pálčivé otázky o rovnocennom partnerstve a sile dorozumievacieho jazyka v našich životoch. Príbeh mladej rodiny nám ukazuje, že sme zraniteľní všetci bez rozdielu. Hovorí o schopnosti vyrovnávať sa s veľkou životnou úlohou, o jej náročnosti, ktorú nemusí tak ľahko zvládať ani človek bez zjavného fyzického hendikepu. Podčiarkuje, že radosť je ukrytá vo vzťahoch, v ich pevnosti a schopnosti pestovať ich aj za cenu komplikovanej cesty. Učí nás, kde všade človek naráža na neviditeľné zábrany, ktoré pustia ďalej, až keď prekonáme strach a preukážeme vôľu dávať aj prijímať.

Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť Emil Horváth a Milan Ondrík vo filme Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film

STVR uvedie film Ivety Grófovej o Emilovi Horváthovi

Dokumentárny portrét Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť, ktorý mapuje pôsobenie Emila Horvátha odvysiela STVR vo štvrtok 12. novembra o 20.10 na Dvojke. Vznikol v koprodukcii STVR, Hulapa film a Slovenského filmového ústavu a nakrútila ho režisérka Iveta Grófová. „Ponuka nakrútiť film o hereckej ikone Emilovi Horváthovi prišla zo strany STVR v apríli tohto roka a ja som ju prijala z jednoduchého dôvodu. O pánovi Horváthovi skrátka má existovať film – aspoň televízny, pretože, ako vo filme vraví Ján Štrasser: ,ako herca ho pozná každý, ale jeho občianske postoje pozná máloktoʻ. Toto je východisko filmu, od ktorého sa odvíja príbeh človeka, ktorý venoval život divadlu a svojim myslením zásadne ovplyvnil niekoľko hereckých generácií. Nech to aj znie príliš pateticky, takto to je, je to autentické a inšpirujúce,“ povedala Grófová pre Filmsk.sk. Vo filme Nikdy nezostať stáť o svojom vzťahu k Emilovi Horváthovi, ktorý roky pôsobil aj ako pedagóg, rozpráva množstvo hercov práve z mladších generácií. Popri Kamile Heribanovej, Danielovi Žulčákovi, Jane Kovalčikovej, Robovi Rothovi, Danielovi Fischerovi či Milanovi Ondríkovi však o Horváthovi rozprávajú aj Ján Štrasser, Ľubomír Vajdička, Laco Kraus či Jozef Ciller. A, samozrejme, jeho manželka Viera Richterová.   Záber z filmu Emil Horváth – Nikdy nezostať stáť. Foto: Hulapa film „Bohvieaký pocit to nie je, je to...
recenzia Mesto otcov Tomáš Vravník ako syn a Vladimír Javorský ako otec vo filme Mesto otcov. Syne nesie otca na rukách. Foto: ARTILERIA

recenzia Mesto otcov

Nová komediálna dráma Zdeňka Tyca prináša nekompromisnú, punkom nabitú sondu do problematiky alkoholizmu, komplikovaných medziľudských vzťahov, hľadania vlastnej identity aj svojho miesta vo svete. Tridsaťročný Richard pracuje ako zvárač a žije v spoločnej domácnosti so svojím otcom, taktiež Richardom, bývalým učiteľom literatúry. Ich spolužitie sa napriek generačnému rozkolu javí ako harmonické, no vzťah oboch mužov definuje predovšetkým hodnotová priepasť. Kým starší z nich nachádza záľubu v klasickej hudbe Dvořáka a intelektuálnych drámach Bergmana, mladší miluje metal a jeho filmovými hrdinami sú Jean-Claude Van Damme a jemu podobní. Stret dvoch odlišných svetov však nepredstavuje jadro Richardovho konfliktu s realitou. Pod drsnou maskou sa totiž ukrýva človek, ktorý každodenne zápasí s tieňmi minulosti a ťaživou osamelosťou. Snímka výstižne reflektuje existenciálnu zacyklenosť generácie „Petrov Panov“ – dospelých mužov, ktorí sa kŕčovito držia barličiek vlastného chlapčenstva. Richardovo bytie je pevne ohraničené prácou vo fabrike, počúvaním tvrdej hudby, útekom do sveta komiksov a plagátmi polepenými stenami detskej izby. Okrem otca sa prakticky nestretáva s nikým a blízkych priateľov by divák v jeho živote hľadal márne. Jediným únikom sú pre neho občasné chvíle strávené s frajerkou Lenkou, ktorá sama vychováva malého syna. Richard si ale nedokáže predstaviť, že by sa mal na výchove chlapca podieľať. Tvrdí,...
Zobraziť všetky články