Počuješ ma? Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Ángele sa narodilo dieťa. Bude mať sluch? Odpovie Kino bez bariér

Písmo: A- | A+
[tts_reader]

Nežná dráma Počuješ ma? cez postavu nepočujúcej ženy ukazuje, akí sme všetci zraniteľní.

Nemáte sluch. Máte dobrého partnera, lenže on počuje. Posunkuje s vami rád a dobre, všetko, čo treba v počujúcej spoločnosti riešiť, vám pretlmočí a vy mu svojou zvláštnosťou obohacujete pohľad na svet. Čakáte spolu dieťa. Bude tiež nepočujúce? Či naopak, bude dobre počuť? Ako prežijete pôrod bez zvuku? Ako si dieťa priviniete? Aké puto sa medzi vami zrodí, keď bude poznať iba otcov hlas, a ten váš nie? Je váš partner viac ako vy? O tom, aké je žiť v tichu, ktoré ste si nevybrali, rozpráva španielsky film Počuješ ma? (r. Eva Libertad). Do slovenských kín prichádza v druhej polovici októbra. Bratislavské kino Lumière ho uvádza už 1. októbra v rámci projektu Kino bez bariér.

Bariéry v hlave

Že pre ľudí so zdravotnými poruchami sa premieta práve film o nepočujúcej hrdinke, je zhoda okolností. Projekt Kino bez bariér totiž vo vybraných projekciách opatrených audiokomentárom a deskriptívnymi titulkami pravidelne raz do mesiaca prináša čo najlepší možný výber z toho, čo sa v kinách aktuálne premieta. Film Počuješ ma? je určený všetkým a priam si pýta diváka, ktorý s inklúziou nemá veľké skúsenosti. Chytí za srdce podmanivou poetikou a ticho na plátne cítiť až v kostiach. Španielska režisérka a scenáristka Eva Libertad ním odkrýva citlivú organickú sústavu nášho bytia vo vzťahoch, ktoré si tvoríme. Hlavnú úlohu zverila nepočujúcej vizuálnej umelkyni a zároveň svojej sestre Miriam Garlo.

Film si z tohtoročného Berlinale odniesol divácku cenu. Jeho hrdinkou je mladá žena s poruchou sluchu, keramička Ángela. Vo svojom svete sa cíti šťastne, keď pod jej rukami pulzuje hlina, keď ju doma čaká milujúci partner, keď sa stretne s blízkymi, ktorí rozumejú jej hendikepu. Stáva sa matkou, z čoho sa veľmi teší, nové okolnosti však prinášajú nové situácie, v ktorých sa treba nanovo vystavovať reakciám okolia. I keď je realita prajná, bariéry v hlave nepustia a pocity tak často balansujú medzi nechuťou z prílišnej ohľaduplnosti a sklonom k nezáujmu až ignorácii.

Cena radosti

Počuješ ma? je nežná dráma, ktorá otvára pálčivé otázky o rovnocennom partnerstve a sile dorozumievacieho jazyka v našich životoch. Príbeh mladej rodiny nám ukazuje, že sme zraniteľní všetci bez rozdielu. Hovorí o schopnosti vyrovnávať sa s veľkou životnou úlohou, o jej náročnosti, ktorú nemusí tak ľahko zvládať ani človek bez zjavného fyzického hendikepu. Podčiarkuje, že radosť je ukrytá vo vzťahoch, v ich pevnosti a schopnosti pestovať ich aj za cenu komplikovanej cesty. Učí nás, kde všade človek naráža na neviditeľné zábrany, ktoré pustia ďalej, až keď prekonáme strach a preukážeme vôľu dávať aj prijímať.

Záber z filmu Počuješ ma? Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Virtuálna priateľka. Foto: ASFK

Intimita v digitálnom svete

Po úspešnom celovečernom dokumente V sieti (2020), ktorý nakrútila spoločne s režisérom Vítom Klusákom a zaoberala sa v ňom zneužívaním detí na internete, a Zákone lásky (2021), v ktorom zaostrila na boj o manželstvo pre všetkých, prichádza česká režisérka Barbora Chalupová s ďalšou snímkou s háklivou témou. Vo Virtuálnej priateľke sa zamerala na portál OnlyFans a jeho tvorkyne. Chalupovú vo filme Virtuálna priateľka zaujímalo, ako žijú ženy, ktoré na OnlyFans ponúkajú provokatívny erotický obsah a zarábajú tak milióny korún. Čo na ich prácu hovorí okolie? Ponúkajú svojim fanúšikom iba uspokojenie, alebo im nahrádzajú skutočnú lásku? Virtuálna priateľka sleduje tri takéto ženy. „Film neostáva na povrchu a nestavia na senzáciích, ale približuje všeobecnejšiu tému samoty v digitálnom svete. Internetová stránka OnlyFans sa tak stáva len jednou z mnohých sociálnych sietí a protagonistky a protagonisti filmu sa zďaleka až tak veľmi nelíšia od bežných užívateľov ďalších sociálnych sietí, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať,“ povedal o filme Virtuálna priateľka Marek Hovorka, riaditeľ Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Snímka ho koncom októbra otvárala, od 13. novembra je aj v slovenských kinách. Aj sama Chalupová tvrdí, že jej nešlo o senzáciu prostredníctvom erotiky. „Virtuálna priateľka je snahou porozumieť tomu, ako sa menia intimita, vzťahy a naše predstavy o blízkosti v digitálnom svete,“ povedala režisérka jihlavskému festivalu. Snímka vznikla v česko-slovensko-bulharskej koprodukcii. Slovenskými producentkami filmu sú...
Emil Horváth ml. v dráme Štefana Uhra Dolina. Foto: Archív SfÚ/Václav Polák

Emil Horváth

„... som v jednom kole, no keby sa to kolo zastavilo, asi by som nebol rád, zrejme by sa dostavil abstinenčný syndróm,“ prezradil Emil Horváth v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom Už dávno nie som mladší (2025). A hoci 12. novembra rozšíril divadelný, televízny i filmový herec a režisér rady osemdesiatnikov, práce má stále dosť. „Keby ste hľadali literatúru či filmy z tohto obdobia, spočítate ich možno na prstoch jednej ruky: Obchod na korze, Karvašova Polnočná omša, Tatarkova Farská republika… Skrátka je to obdobie, ku ktorému sa národ nechce vracať. Lebo je to čosi, čo nerobí dobré meno,“ vysvetlil, čím ho oslovila ponuka participovať na seriáli Dunaj, k vašim službám (r. Peter Magát, Peter Kelíšek, Peter Hoferica, 2023 – 2025). „Poznám ľudí, ktorí sa po vojne vystrihovali z rodinných fotografií, lebo na nich boli v gardistických uniformách. Mnohí naši významní politickí, spoločenskí či kultúrni činitelia nosili vždy ten správny politický dres – za prvej republiky, za Slovenského štátu, za komunizmu a aj po Nežnej revolúcii.“ V aktuálnom televíznom hite hrá bývalého majiteľa luxusného obchodného domu a zásadového otca rodu Rudolfa Kučeru, ktorý si svojimi postojmi vyslúžil nálepku „biely žid“. V súčasnosti ho vidno napríklad aj v seriáli Nemocnica (r. Ján Novák, Víťa Procházka, Richard Bobek, 2021 – 2025), v predchádzajúcom desaťročí hral napríklad...
recenzia Príbehy z čarovnej záhrady Záber z animovanej rozprávky Príbehy z čarovnej záhrady. Foto: bearwithmefilm.com

recenzia Príbehy z čarovnej záhrady

Veľká skupina filmov určených detskému publiku akoby sa často vyhýbala, ba až bála, vyvolať u svojej cieľovej skupiny čo i len náznak negatívnej emócie. Tento prístup je do istej miery pochopiteľný. Zrejme by si získal podporu mnohých rodičov, no netreba zabúdať, že zatiaľ, čo fikciu môžeme „sterilizovať“ od určitých druhov emócií, v realite to, žiaľ (?), nejde. Deti často prežívajú pocity prostredníctvom hyperbolizovaných reakcií a až postupne sa učia tieto emócie verbalizovať a regulovať. K nadobudnutiu komplexného zvládania vlastných emócií prispieva výchova, pomocná ruka, ktorá v ranom veku pomáha dieťaťu pochopiť, prečo sa cíti tak, ako sa cíti. V tomto ohľade môže byť veľmi vďačným prostriedkom aj samotný film. Detský divák má výraznú tendenciu imitovať to, čo videl na obrazovke. Podľa teórie observačného učenia psychológa Alberta Banduru sa deti učia pozorovaním a následným opakovaním správania. Film ako vizuálne médium vytvára silné modely správania. V prípade animovaných filmov sa postavičky stávajú vzormi, s ktorými sa deti ľahko identifikujú. Prečo by teda malo byť problémom konfrontovať detského diváka aj s negatívnym súborom emócií, ak to môže mať vo výsledku pozitívny dopad na jeho mentálny vývin? Fiktívna rovina napokon umožňuje prežiť náročné situácie v bezpečnom prostredí, napríklad aj pomôcť dieťaťu, ktoré zažíva stratu...
Zobraziť všetky články