Blues Brothers v cykle Music & Film v Kine Lumière

Písmo: A- | A+

Bratislavské Kino Lumière uvedie vo štvrtok 5. 9.  vo svojom cykle hudobných filmov Music & Film americkú akčnú hudobnú komédiu Johna Landisa Blues Brothers v hlavných úlohách s Johnom Belushim a Danom Aykroydom.

Film Blues Brothers sme už niekoľko rokov chceli zahrať v cykle Music & Film v Kine Lumière, ale až teraz sa podarilo zohnať reštaurovanú, o 15 minút dlhšiu, rozšírenú verziu v rozlíšení 4K. Vo filme sa Jake Blues po prepustení z väzenia pripojí k svojmu bratovi Elwoodovi a navštívia sirotinec, kde ich vychovávali mníšky. Dozvedia sa, že ak ho chcú zachrániť, majú len 11 dní na to, aby zohnali potrebnú sumu peňazí. Musia ju však získať poctivým spôsobom. Rozhodnú sa dať dokopy svoju starú R&B kapelu. Za krátku chvíľu sa bratom podarí poštvať proti sebe takmer každého. John Landis nakrútil akčnú komédiu, ktorá sa stala kultovou. Uvidíte v nej mnoho známych osobností filmového a hudobného sveta, ako sú  Ray Charles, James Brown, Aretha Franklin, Cab Calloway, Twiggy či Carrie Fisher. A tiež najväčšiu filmovú naháňačku všetkých čias, ktorej sa zúčastní 100 policajných áut, 17 ambulancií, 4 tanky Sherman a 3 vrtuľníky. Film, ktorý nebol nikdy uvedený v našich kinách, uvedieme len na jednej projekcii!“ uviedol dramaturg cyklu Miroslav Ulman.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

spravodlivé podmienky pre tvorcov Diskusný panel počas konferencie Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za spravodlivé podmienky pre európskych tvorcov a tvorkyne). Foto: Tomasz Kaczor, Creative Europe Desk Poland

ohlasy Aj kreativita je práca

Minulý mesiac som sa vo Varšave zúčastnil konferencie, ktorá tematizovala sociálnu situáciu a pracovné podmienky v kultúre. Práca v kultúre má totiž svoje špecifiká. Vo vysokej miere je projektového charakteru, s čím je spojená nestabilita príjmov. Núti k štatútu SZČO, aj keď má charakter závislej činnosti, alebo je slabo finančne ohodnotená nielen vzhľadom na vzdelanie, v mnohých prípadoch je, dokonca, neplatená. Pre ľudí pracujúcich v kultúre to okrem iného znamená finančnú neistotu, sťažený prístup k sociálnemu zabezpečeniu či nutnosť viacerých zamestnaní, neraz mimo odboru – prípadne rovno odchod z odboru. Navyše, možnosť kolektívne vyjednávať je legislatívne obmedzená. Situácia sa však pomaly mení – respektíve, minimálne sa o potrebe štruktúrnych zmien viac diskutuje. Zápas za lepšie pracovné podmienky v kultúre trvá už dlho. Zdá sa však, že nedávna pandémia naplno odhalila, v akých prekérnych podmienkach ľudia pracujúci v kultúre dlhodobo fungujú. Viaceré krajiny to viedlo k snahám o reformy. Napríklad poľská vláda nedávno schválila návrh zákona o sociálnom poistení umelkýň a umelcov a momentálne sa o ňom rokuje v parlamente. V tomto kontexte organizovala 11. júna poľská kancelária Creative Europe Desk v spolupráci s Európskym audiovizuálnym observatóriom spomínanú konferenciu s názvom Behind Creativity. Towards Fair Conditions for European Creators (Za kreativitou. Za...
Prameň Záber z filmu Prameň. Foto: Filmtopia

Prameň – ako sa stane, že aj dobrý človek napomáha zlu?

Po svetovej premiére na MFF Karlovy Vary prichádza najnovší film režiséra a producenta Ivana Ostrochovského Prameň od 23. júla aj do slovenských kín. Ešte predtým ho uvedú v sérii predpremiér od 14. júla v bratislavských kinách Lumiére, Edison Filmhub a Nostalgia a takisto v kinách v Rimavskej Sobote a Nitre. Snímka sa vracia do Československa 80. rokov a rozpráva o nútených sterilizáciách Rómok. V Karlových Varoch sa film premietal v Hlavnej súťaži a získal Cenu FIPRESCI pre najlepší film Hlavnej súťaže. „Presvedčila ma najmä téma filmu, ktorá nielenže nebola nikdy v našom prostredí autorsky spracovaná, ale je veľmi málo adresovanou časťou našej histórie. Napriek tomu, že sú nútené sterilizácie rómskych žien niečo, čo spájame hlavne s minulým režimom, faktom je, že pokračovali aj v 90. rokoch, a existuje presvedčenie, že sa do nejakej miery dejú dodnes,“ povedala producentka Prameňa Katarína Tomková zo spoločnosti Punkchart films. Film produkovala spolu s Ivanom Ostrochovským a Albertom Malinovským. Chcel urobiť film o nádeji „Nechcel som nakrútiť film o monštrách a obetiach, ale o tom, ako sa pragmatické úmysly môžu zmeniť na nespravodlivosť, keď prestaneme vidieť jednotlivca a začneme veriť abstraktným predstavám o tom, čo je správne a prospešné pre spoločnosť. O tom, ako ľahko dokážeme racionalizovať svoje presvedčenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. Pod film sa spolu s Marekom Leščákom podpísal aj...
Zobraziť všetky články