Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: AgoraEU 2028 – 2034

Písmo: A- | A+

Európska komisia predstavila návrh novej generácie programu Kreatívna Európa, ktorý má fungovať v ďalšom programovacom období 2028 – 2034.

Nový program má názov AgoraEU. Zlučuje dva doteraz existujúce samostatné programy ⁠⁠⁠⁠Kreatívna Európa a Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV). Ich spojenie do jedného programu si kladie za cieľ zjednodušiť, zefektívniť a posilniť podporu v oblastiach kultúry a kultúrneho dedičstva; médií a audiovizuálneho sektora; rovnosti, práv, občianstva a hodnôt Únie.

Medzi hlavné ciele programu patria: podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva; zvýšenie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych odvetví vrátane audiovizuálneho a videoherného priemyslu; zabezpečenie slobody a plurality médií, redakčnej nezávislosti a boja proti dezinformáciám; budovanie slobodného a rozmanitého informačného priestoru; ochrana a podpora rovnosti, základných práv a hodnôt EÚ; posilnenie občianskej spoločnosti; prevencia násilia na základe pohlavia a ochrana zraniteľných skupín; podpora cezhraničnej spolupráce, mobility umelcov, zdieľanie know-how a inovácií. Dôraz je kladený na medzisektorovú spoluprácu a inovácie. Tie majú pomôcť riešiť spoločné výzvy a prispieť k posilneniu odolnosti a angažovanosti spoločnosti.

Tri programové vetvy AgoraEU

Program AgoraEU má mať tri hlavné programové vetvy. Prvé dve nadväzujú na súčasný program Kreatívna Európa a tretia na program CERV.

1. Kreatívna Európa – kultúra bude podporovať cezhraničnú kultúrnu tvorbu, spoluprácu                   a prístup k európskemu kultúrnemu obsahu, ako aj posilnenie kapacít kultúrnych subjektov, digitalizácie, zelenej transformácie a sociálnej kohézie.

2. MEDIA+ má za cieľ posilnenie európskej audiovizuálnej a videohernej produkcie,  podporu nezávislých médií, investigatívnej žurnalistiky a boja proti dezinformáciám, ako aj podporu digitálnej a mediálnej gramotnosti pre občanov vrátane mládeže.

3. CERV+ (Demokracia, občania, rovnosť, práva a hodnoty) bude zameraný na podporu                  a ochranu základných práv vrátane práv dieťaťa a práv osôb so zdravotným postihnutím, rovnakého zaobchádzania, rodovej rovnosti, práv občanov EÚ, ako aj podporu občianskej spoločnosti.

Európska komisia navrhuje pre nový program AgoraEU na obdobie 2028 – 2034 rozpočet v sume 8,582 miliardy eur (približne dvojnásobok aktuálneho rozpočtu). Následne sa rozdelí. Suma 1,796 miliardy eur pôjde na zložku Kreatívna Európa – Kultúra. Suma 3,194 miliardy eur pôjde na zložku MEDIA+ a suma 3,593 miliardy eur pôjde na zložku CERV+. Program má byť zároveň implementovaný jednoduchšie, s menšou administratívnou záťažou pre žiadateľov.

Aktuálne je návrh v pripomienkovacom konaní členských štátov a následne bude predložený na schválenie v rámci Európskeho parlamentu a Rady. O ďalšom vývoji vás budeme informovať.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Ceny českej filmovej kritiky 2025 Fotografia z filmu Otec

Ceny českej kritiky získali Zbormajster aj Otec

Cenu českej filmovej kritiky pre najlepší film roka získal v sobotu 7. februára Zbormajster producentov Jiřího Konečného a Ivana Ostrochovského. V kategórii réžia českí filmoví kritici a kritičky dali prednosť Tereze Nvotovej, ktorú ocenili za slovensko-česko-poľský film Otec. „Slovenský film a slovenská kultúra dnes nie sú už iba v ohrození, sú naozaj v štádiu systematickej deštrukcie a to zo strany vlády Roberta Fica, ktorý sa mstí umelcom prostredníctvom ministerky kultúry za to, že od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a odhaleniu naozaj hlbokej korupcie, sme stáli a stále stojíme na námestiach,“ povedala Tereza Nvotová. „Keď sa slobodné umenie a slobodné médiá zakážu, tak je to aj krok ku koncu slobodnej spoločnosti. Myslím si, že tu v Česku už začínate tušiť, o čom hovorím. Je to taký nebezpečný vírus, ktorý sa, bohužiaľ, šíri na celom svete a myslím si, že jediným liekom je nebáť sa a nebyť ticho,“ dodala režisérka, ktorá zároveň vyjadrila obavy v súvislosti s nezávislosťou fungovania Audiovizuálneho fondu. Bolestivá debata Otec aj Zbormajster mali po šesť nominácií a celkovo získali po dve ceny. Cenu pre najlepšieho herca získal protagonista Otca Milan Ondrík. Ako najlepšiu herečku ocenili debutantku Kateřinu Falbrovú. V snímke režiséra Ondřeja Provazníka Zbormajster stvárnila zneužívanú zboristku. „Ten film sme robili preto, aby sme upozornili na situáciu obetí, aby sme im ten film venovali ako určitý hold,...
Týždeň vo filme 1975 konferencia Helsinki 1975

Týždeň vo filme 1966: Kultúry nikdy nie je veľa

Potom, čo sa v roku 1965 autonómnosť tvorby týždenníka – od plánovania obsahu až po záverečné spracovanie – vrátila do bratislavskej redakcie, tvorcovia sa snažili dať slovenskému žurnálu vlastnú tvár, vrátiť mu atraktívnosť, aby divák počas jeho premietania v kinách (pred hraným filmom) nestál radšej vo foyeri. Úlohu aktuálneho informátora už desať rokov plnilo televízne spravodajstvo. Bolo treba hľadať témy s dlhšou platnosťou dosahu a teritoriálne obsiahnuť podľa možnosti celý svet. Nie vždy sa to podarilo, ale... Výrobcov filmových žurnálov združovala medzinárodná organizácia I.N.A. (International Newsreel Association). Bratislavská redakcia bola jej členom (samozrejme popri pražskej), pretože nešlo o zastúpenie štátov, ale výrobcov/spoločností. Delegáti, tradične šéfredaktori, sa každoročne schádzali na konferencii. Na jej programe bolo pravidelne aj premietanie jednotlivých týždenníkov. Tie sa špeciálne pre túto príležitosť nepripravovali, vyberali sa k termínu konferencie. Ale išlo o prestíž. V plynúcom roku sme sa teda prezentovali číslom 8. Bolo prijaté veľmi pozitívne, ako vôbec jedno z najlepších, ktoré boli premietnuté. To pre nás znamenalo veľa a zdvihlo to naše sebavedomie! Tento prívlastok osmičke ostal, a myslím, že právom. Napokon, divák si utvorí obraz sám... Kolekciu jarných týždenníkov roku 1966 charakterizuje explózia šotov s témou kultúry a umenia: Premiéra hry Rolfa Hochhutha Zástupca Turné baletu SND vo Švajčiarsku a Taliansku Výstava kinetického umenia v Esslingene (NSR) Spieva Juliette Gréco Výstava...
Zobraziť všetky články