Creative Europe Desk Slovensko

CED Slovensko informuje: AgoraEU 2028 – 2034

Písmo: A- | A+

Európska komisia predstavila návrh novej generácie programu Kreatívna Európa, ktorý má fungovať v ďalšom programovacom období 2028 – 2034.

Nový program má názov AgoraEU. Zlučuje dva doteraz existujúce samostatné programy ⁠⁠⁠⁠Kreatívna Európa a Občania, rovnosť, práva a hodnoty (CERV). Ich spojenie do jedného programu si kladie za cieľ zjednodušiť, zefektívniť a posilniť podporu v oblastiach kultúry a kultúrneho dedičstva; médií a audiovizuálneho sektora; rovnosti, práv, občianstva a hodnôt Únie.

Medzi hlavné ciele programu patria: podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva; zvýšenie konkurencieschopnosti kultúrnych a kreatívnych odvetví vrátane audiovizuálneho a videoherného priemyslu; zabezpečenie slobody a plurality médií, redakčnej nezávislosti a boja proti dezinformáciám; budovanie slobodného a rozmanitého informačného priestoru; ochrana a podpora rovnosti, základných práv a hodnôt EÚ; posilnenie občianskej spoločnosti; prevencia násilia na základe pohlavia a ochrana zraniteľných skupín; podpora cezhraničnej spolupráce, mobility umelcov, zdieľanie know-how a inovácií. Dôraz je kladený na medzisektorovú spoluprácu a inovácie. Tie majú pomôcť riešiť spoločné výzvy a prispieť k posilneniu odolnosti a angažovanosti spoločnosti.

Tri programové vetvy AgoraEU

Program AgoraEU má mať tri hlavné programové vetvy. Prvé dve nadväzujú na súčasný program Kreatívna Európa a tretia na program CERV.

1. Kreatívna Európa – kultúra bude podporovať cezhraničnú kultúrnu tvorbu, spoluprácu                   a prístup k európskemu kultúrnemu obsahu, ako aj posilnenie kapacít kultúrnych subjektov, digitalizácie, zelenej transformácie a sociálnej kohézie.

2. MEDIA+ má za cieľ posilnenie európskej audiovizuálnej a videohernej produkcie,  podporu nezávislých médií, investigatívnej žurnalistiky a boja proti dezinformáciám, ako aj podporu digitálnej a mediálnej gramotnosti pre občanov vrátane mládeže.

3. CERV+ (Demokracia, občania, rovnosť, práva a hodnoty) bude zameraný na podporu                  a ochranu základných práv vrátane práv dieťaťa a práv osôb so zdravotným postihnutím, rovnakého zaobchádzania, rodovej rovnosti, práv občanov EÚ, ako aj podporu občianskej spoločnosti.

Európska komisia navrhuje pre nový program AgoraEU na obdobie 2028 – 2034 rozpočet v sume 8,582 miliardy eur (približne dvojnásobok aktuálneho rozpočtu). Následne sa rozdelí. Suma 1,796 miliardy eur pôjde na zložku Kreatívna Európa – Kultúra. Suma 3,194 miliardy eur pôjde na zložku MEDIA+ a suma 3,593 miliardy eur pôjde na zložku CERV+. Program má byť zároveň implementovaný jednoduchšie, s menšou administratívnou záťažou pre žiadateľov.

Aktuálne je návrh v pripomienkovacom konaní členských štátov a následne bude predložený na schválenie v rámci Európskeho parlamentu a Rady. O ďalšom vývoji vás budeme informovať.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

film Štúr Lukáš Pelč ako Ľudovít Štúr a Ivana Kološová ako Adela Ostrolúcka v pripravovanom filme Štúr. Foto: Tina Botková

Štúr príde do kín v januári 2026

Desiaty celovečerný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej Štúr príde do kín 15. januára 2026. Práve začiatkom roka 2026 si pripomenieme 170. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra. V hlavných úlohách filmu Štúr sa predstavia Lukáš Pelč (Ľudovít Štúr), Ivana Kološová (Adela Ostrolúcka), Richard Autner, Marko Igonda, František Kovár, Jana Kvantiková, Daniel Žulčák, Csongor Kassai, Zuzana Konečná a ďalší. Vznik filmu podporili Audiovizuálny fond, scenár podporil Literárny fond. Štúr vzniká v produkcii spoločnosti The Factory s.r.o., koprodukuje ho STVR. Mariana Čengel Solčanská napísala aj scenár a na filme pracuje od roku 2020. Film je adaptáciou režisérkinho románu Milenec Adely Ostrolúckej (2024). Štúra tak publikum spozná očami zamilovanej ženy. Kodifikátor spisovnej slovenčiny tragicky zahynul ako 40-ročný po nešťastnom postrelení na poľovačke. Prežil život bohatý na dobrodružstvá, búrlivé dejiny a spoločenské premeny. Pre tých, ktorých zaujíma filmové zákulisie, pripravili vo Vysokých Tatrách na Hrebienku výstavu spojenú so vznikom tohoto výpravného filmu. Predstaví fotografie z nakrúcania a filmové kostýmy Michaely Mokrej. „Veríme, že výstava na Hrebienku priláka množstvo ľudí a sme veľmi vďační našim partnerom v Tatrách, že nám umožnili túto krásnu vec zrealizovať,“ povedal Lukáš Pelč, ktorý okrem toho, že stvárnil hlavnú postavu, film aj produkuje. Prvá klapka snímky Štúr padla na jeseň 2024. Nakrúcalo sa v Bratislave, v...
recenzia Dukla. Záber z filmu Dukla. Foto: Slovak Motion Picture

recenzia Dukla

Použiť brechtovský princíp vo filme chce nepochybne odvahu, i keď v kinematografii sa to občas deje. Ale použiť tento typ scudzovacieho efektu v bábkovom filme je riziko. Vo filme Dukla sa riskovať jeho tvorcom jednoznačne oplatilo. Princíp je použitý funkčne a Bertold Brecht by mal radosť. Napätie medzi desivým príbehom a formou, priznanou bábkohrou, sa stalo v Dukle metódou, ktorá rôznymi naratívnymi taktikami vytvára silnú a apelatívnu výpoveď. A čo je mimoriadne dôležité, robí tak (vďaka svojej štruktúre) bez akéhokoľvek pátosu. Podarilo sa tu vytvoriť presvedčivú ilúziu situácie pohyblivého frontu počas vojny – s tým má často problém dokonca i hraný film. https://youtu.be/Don-O4UcvY4?si=T0PfaqWgn3gbNx5n Príbeh je recepčne otvorený, vyrozprávaný štandardne a lineárne, rámcovaný úvodnou a záverečnou scénou pred televízorom, delený na niekoľko nadväzujúcich kapitoliek. Fabula nie je nijako komplikovaná, sujet nepoužíva naratívne ozvláštnenia. Ani nemusí, pretože tým povestným, neoformalisticky povedané „ozvláštnením“ je celá výrazová zložka, včítane dvoch sekvencií s transparentne priznanými rukami ovládajúcimi postavy – bábky. Významy sa tak vytvárajú na základe štylizovaných vizuálnych a auditívnych znakov, ktoré odkazujú na znaky iluzívnej skutočnosti a tie odkazujú na referenčné znaky historickej reality. Táto semiotická hra s interpretáciou interpretácie ale nekončí ako nejaký otravný model. Naopak, ako som spomenul vyššie, pôsobí autenticky a zakladá silnú recepčnú platformu emocionálneho pôsobenia. Je potešujúce, že film Dukla vznikol. V budúcnosti pri výročiach druhej...
29. MFDF Ji.hlava Ilustračné foto. Foto: MFDF Ji.hlava/Lukáš Veselý

ohlasy 29. MFDF Ji.hlava

Na 29. ročníku Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava uviedli viac ako tristo filmov v súťažných aj nesúťažných sekciách. Nechýbali kurátorované pásma, industry program a sprievodné podujatia. Druhá desaťdňová Ji.hlava trvala od 24. októbra do 2. novembra. V retrospektívach sa zamerala na kolektívny film a tému jedla vo filme. V nadväznosti na minulý ročník premietla niekoľko filmov taiwanského režiséra Cai Ming-lianga, ktorý tentoraz v Jihlave počas festivalu nakrútil snímku zo svojej série Walker. Festivalovú znelku pripravil ukrajinský režisér Sergej Loznica. V párminútovej dokrútke zachytil nenápadný, ale rušivý fragment z ukrajinského metra v Dnipre. Ťažoba striebra Ji.hlava spravidla otvára aktuálne spoločenské témy, viac či menej explicitne formuluje otázky týkajúce sa ľudského prežívania v rôznych politických a ekonomických systémoch či počas medzinárodných vojnových konfliktov. Poľská režisérka Natalia Koniarz a kameraman Stanisław Cuske ocenení za film Striebro. Foto: MFDF Ji.hlava/Jan Hromadko Film Striebro, ktorý vyhral hlavnú festivalovú súťažnú sekciu Opus Bonum, približuje život baníkov pracujúcich v najvyššie položenej bani na striebornej hore v Bolívii. Poľská režisérka Natalia Koniarz sleduje banícky kolektív pri náročnom hľadaní a extrahovaní strieborných žíl, ako aj život rodín v izolovanej osade pod vrcholom hory. Baníci pracujú sami na seba, nie sú pod žiadnou firmou, vykorisťuje ich len systém sám. Často...
Zobraziť všetky články