Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+
Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia

Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú.

Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta.

Kto je kto

Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie.

Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková.

A napokon Raťafák Plachta. Hrbaté čudo s páperovými vlasmi a výrazom Jokera bolo súčasťou tímu relácie Slniečko. Stvoril ho v roku 1979 výtvarník Peter Cigán a vložil doňho toľko fantázie, že deti sa ho občas aj báli. Raťafák bol rozmernou bábkou, preto ho ovládali vždy dvaja bábkoherci, pôvodne to boli Štefan Kulhánek a Dušan Štauder.

Foto: Filmtopia

Vstup do sveta ľudí

Všetky tri bábky sa tvorcom nového filmu podarilo nájsť a spolu s príbehom, ktorý napísali spoločne obaja režiséri, ich vyhrabávajú zo zabudnutia. Dnes žijú v úzadí, keď sa však po rokoch opäť stretnú, rozhodnú sa vrátiť na výslnie, a tentoraz spoločne. Starí priatelia sa vrhajú do dobrodružstva plného nečakaných zvratov, aby zistili, či ešte majú miesto v dnešnom svete a či dokážu držať spolu. Rýchlo pochopia, že cesta späť nebude taká jednoduchá, ako si predstavovali.

Režisér Andrej Kolenčík upresňuje, že nejde o dobový film. Hrdinovia sa budú vyrovnávať so súčasnou realitou vo výtvarnej štylizácii a zisťovať, do akej miery ich ešte dnes potrebujeme. „V našom filme nie sú spojení so známymi televíznymi reláciami. Nepohybujú sa vo svojom prirodzenom prostredí, ale vstupujú do sveta bežných ľudí. Ich konanie zároveň reflektuje našu historickú pamäť, kultúrne dedičstvo a popkultúru,“ vysvetľoval pre Filmsk.sk v nedávnej reportáži. Celý príbeh sa tak podľa jeho slov prudko posúva v postmodernom duchu do súčasnosti.

Súčasťou filmových grifov boli aj špeciálne technické úpravy, ktoré pomáhali zlúčiť troch hrdinov v spoločných scénach. Tri svojrázne bábky mali totiž nielen vlastný program a špecifické vystupovanie, ale aj odlišný spôsob vodenia, ktorý bolo treba pre film prispôsobiť. Tejto úlohy sa majstrovsky zhostil tandem bábkohercov Ivan Martinka a Dominik M. Javor. Do projektu sa kreatívne vložil aj poľský kameraman Tomasz Wierzbicki.

A čo s restom

Ivana Martinku prizvali do projektu ako profesionála s dlhoročnými skúsenosťami – má za sebou významné spolupráce na divadelných aj filmových projektoch. Okrem iného si počas nakrúcania všimol, ako televíznu históriu na chodbách budovy cítiť aj v podobe vystavených artefaktov. Je však podľa neho šokujúce, že nikde nefiguruje žiadna postava z detských programov.

Slovenská televízia má stále veľký rest, či už ide o prirodzený koniec detských relácií, alebo o ich koniec počas mečiarizmu. Rušili sa bez vysvetlenia, bez akejkoľvek snahy zhodnotiť ich pôsobenie, udržať tradíciu, alebo aspoň uchovať pamiatku. Televízia sa s týmto restom doteraz nevysporiadala,“ povedal pre Filmsk.sk.

Okrem profesionálneho tímu bábkohercov účinkujú v projekte aj ďalší živí súputníci kultových postavičiek. V akčných scénach takmer detektívneho príbehu uvidíme aj Patríciu Jariabkovú, Dušana Štaudera, Romana Poláka, Andreja Pachingera, Jána Gorduliča, Ivetu Malachovskú a mnohých ďalších. 

Autor:

Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Bojovník film Milan Ondrík vo filme Bojovník. Foto: Bontonfilm

Bojovník – súboj v klietke aj boj o druhú šancu

Hlavným hrdinom nového česko-slovenského filmu Bojovník je bývalý šampión prezývaný Hoff, ktorý sa pokúša o návrat do sveta bojových športov. V snímke režisérov Vojtěcha Friča a Tomáša Dianišku ho stvárňuje Milan Ondrík. Bojovník mal začiatkom júla svetovú premiéru na MFF Karlove Vary, od 13. júla príde aj do slovenských kín. Hoff podľa tvorcov nebojuje iba o návrat do sveta, kde bol šampiónom, ale najmä o návrat k rodine a šancu napraviť svoje chyby. „Nakrútiť film zo sveta MMA nie je len o súbojoch v klietke. Je to o príbehoch, ktoré sa za tým skrývajú – o pádoch, víťazstvách, o bojovnosti aj slabosti. Veríme, že Bojovník môže mať pre diváka podobnú silu ako film Päste v tme, ktorý bol inšpirovaný skutočným príbehom českého boxera svetového formátu Vilda Jakša,“ povedal režisér Tomáš Dianiška. Bývalý boxer Hoff, majster Európy a olympijský medailista, dostane šancu na návrat do ringu. Nie však boxerského, ale do MMA klietky, kde sa má stretnúť s obávaným súperom – Bélom Kardosom v podaní Jána Jackuliaka. Čaká ho však tiež súboj s vlastnou minulosťou a naprávanie rodinných vzťahov. Bojuje o druhú šancu. „Tvorcovia netrpezlivo očakávanej snímky sa opierajú o dokonalú znalosť žánru a jeho vrcholov (Rocky, Päste v tme či Wrestler) a svet dramatických osudov vrcholiacich v osemuholníkovej klietke približujú s rešpektom, ale aj jemne humorným odstupom,“ napísal...
Dron-Oko Záber z videoklipu Massive Attack: Voodoo In My Blood. Foto: Rattling Stick/reprofoto www.youtube.com/watch?v=ElvLZMsYXlo

filmové čítanie Dron-Oko

Pod hlavičkou Filmové čítanie vám prinášame ukážku z pripravovanej knihy Dron-Oko filozofky Romany Javorčekovej. V knižnej edícii časopisu Kino-Ikon Cinestézia ju onedlho vydá Slovenský filmový ústav. V knihe sa autorka venuje interdisciplinárnemu výskumu dronov ako prototypu súčasných technológií, ktoré menia obraz sveta. Rozhodujúcu úlohu v tom podľa nej zohráva filmové využitie dronov ako nástrojov so snímacími funkciami, ktoré sa využívajú pre svoj mocenský potenciál, ale aj kontemplatívne účely. Medzi externými prístrojmi a internými zásahmi Transplantácia videnia 27. mája 2023 sa uskutočnila prvá úspešná transplantácia celého oka, ktorú vykonal tím 140 lekárov v akademickom zdravotnom centre NYU Langone Health v New Yorku. Pacientovi, ktorý utrpel vážny úraz, keď ho zasiahol elektrický prúd, okrem oka transplantovali aj časť tváre a vložili mu kmeňové bunky darcu do miesta zrakového nervu. Obnovenie tohto nervového spojenia bolo pritom jednou z hlavných podmienok znovunadobudnutia videnia. Po čase rekonvalescencie k tomu nedošlo, no ako konštatujú medicínske správy, očná guľa zostala prekrvená, s primeraným tlakom a možnosťou produkovať slzy, čo sa podarilo prvýkrát.[1] Táto udalosť sa teda stala významným míľnikom nielen v medicíne, ale zarezonovala v celej spoločnosti na jednej strane ako prísľub, že s využitím génovej terapie možno v budúcnosti umožniť vidieť tým ľuďom, ktorí o zrak rôznym spôsobom prišli, na druhej strane sa posilnila viera v schopnosti...
Zobraziť všetky články