recenzia Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+
Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia

Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú.

Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta.

Kto je kto

Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie.

Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková.

A napokon Raťafák Plachta. Hrbaté čudo s páperovými vlasmi a výrazom Jokera bolo súčasťou tímu relácie Slniečko. Stvoril ho v roku 1979 výtvarník Peter Cigán a vložil doňho toľko fantázie, že deti sa ho občas aj báli. Raťafák bol rozmernou bábkou, preto ho ovládali vždy dvaja bábkoherci, pôvodne to boli Štefan Kulhánek a Dušan Štauder.

Foto: Filmtopia

Vstup do sveta ľudí

Všetky tri bábky sa tvorcom nového filmu podarilo nájsť a spolu s príbehom, ktorý napísali spoločne obaja režiséri, ich vyhrabávajú zo zabudnutia. Dnes žijú v úzadí, keď sa však po rokoch opäť stretnú, rozhodnú sa vrátiť na výslnie, a tentoraz spoločne. Starí priatelia sa vrhajú do dobrodružstva plného nečakaných zvratov, aby zistili, či ešte majú miesto v dnešnom svete a či dokážu držať spolu. Rýchlo pochopia, že cesta späť nebude taká jednoduchá, ako si predstavovali.

Režisér Andrej Kolenčík upresňuje, že nejde o dobový film. Hrdinovia sa budú vyrovnávať so súčasnou realitou vo výtvarnej štylizácii a zisťovať, do akej miery ich ešte dnes potrebujeme. „V našom filme nie sú spojení so známymi televíznymi reláciami. Nepohybujú sa vo svojom prirodzenom prostredí, ale vstupujú do sveta bežných ľudí. Ich konanie zároveň reflektuje našu historickú pamäť, kultúrne dedičstvo a popkultúru,“ vysvetľoval pre Filmsk.sk v nedávnej reportáži. Celý príbeh sa tak podľa jeho slov prudko posúva v postmodernom duchu do súčasnosti.

Súčasťou filmových grifov boli aj špeciálne technické úpravy, ktoré pomáhali zlúčiť troch hrdinov v spoločných scénach. Tri svojrázne bábky mali totiž nielen vlastný program a špecifické vystupovanie, ale aj odlišný spôsob vodenia, ktorý bolo treba pre film prispôsobiť. Tejto úlohy sa majstrovsky zhostil tandem bábkohercov Ivan Martinka a Dominik M. Javor. Do projektu sa kreatívne vložil aj poľský kameraman Tomasz Wierzbicki.

A čo s restom

Ivana Martinku prizvali do projektu ako profesionála s dlhoročnými skúsenosťami – má za sebou významné spolupráce na divadelných aj filmových projektoch. Okrem iného si počas nakrúcania všimol, ako televíznu históriu na chodbách budovy cítiť aj v podobe vystavených artefaktov. Je však podľa neho šokujúce, že nikde nefiguruje žiadna postava z detských programov.

Slovenská televízia má stále veľký rest, či už ide o prirodzený koniec detských relácií, alebo o ich koniec počas mečiarizmu. Rušili sa bez vysvetlenia, bez akejkoľvek snahy zhodnotiť ich pôsobenie, udržať tradíciu, alebo aspoň uchovať pamiatku. Televízia sa s týmto restom doteraz nevysporiadala,“ povedal pre Filmsk.sk.

Okrem profesionálneho tímu bábkohercov účinkujú v projekte aj ďalší živí súputníci kultových postavičiek. V akčných scénach takmer detektívneho príbehu uvidíme aj Patríciu Jariabkovú, Dušana Štaudera, Romana Poláka, Andreja Pachingera, Jána Gorduliča, Ivetu Malachovskú a mnohých ďalších. 

Autor:

Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Kým hory horia voda stúpa Záber z filmu Pozdravy z Rodosu. Foto: Film Expanded

Kým hory horia, voda stúpa

Pod názvom Kým hory horia, voda stúpa – krátke filmy o klíme prichádzajú do distribúcie dve snímky dvoch renomovaných slovenských dokumentaristov. Pozdravy z Rodosu Viery Čákanyovej a Zakorenení vo vode Tomáša Krupu uvidia diváci v slovenských kinách od 20. augusta. „Kým jeden ostrov horí, druhý mizne pod vodou. Dvojica krátkych dokumentov ponúka kontrastné pohľady na klimatickú krízu – od turistov, ktorí si uprostred ničivých požiarov nerušene užívajú dovolenkový raj (Pozdravy z Rodosu), až po muža, núteného rozlúčiť sa s ostrovom, ktorý bol domovom jeho rodiny takmer dvesto rokov (Zakorenení vo vode). Filmy spája otázka, ako dlho ešte dokážeme prehliadať svet, ktorý sa nenávratne mení,“ uvádza spoločná distribučná synopsa snímok združených pod názvom Kým hory horia, voda stúpa. Pozdravy z Rodosu Pozdravy z Rodosu mali premiéru na MFF v Rotterdame. Čákanyová v nich ironicky a s využitím gýča odhaľuje náš talent ignorovať krízy. „Cez audiovizuálnu skratku vyjadruje angažovaný postoj k téme klimatických zmien, ktoré stále viac ohrozujú náš spôsob života. Film formálne hravým spôsobom ukazuje následky obrovských požiarov na gréckom ostrove Rodos v lete 2023 a ignorovanie alebo zľahčovanie problému dovolenkujúcimi turistami ako aj ziskuchtivými pracovníkmi cestovných kancelárií. Napodobňuje pritom amatérske dovolenkové videá a pohľadnice,“ charakterizovali snímku tvorcovia v projekte pre Audiovizuálny fondu, ktorý ju podporil. Producentami filmu sú Matej...
4 živly 2026 Premietanie v amfiteátri v Banskej Štiavnici. Foto: 4 živly/Daniel Dluhý

ohlasy 28. 4 živly

Koniec prvého augustového týždňa už pravidelne pre mnohých z nás znamená filmový maratón prepojený s diskusiami a koncertmi v pôvabnom prostredí Banskej Štiavnice. Podobne ako pri festivale Pohoda, aj tu si mnohí kupujú akreditáciu, respektíve vstupenku, prakticky hneď, ako je to možné. V tom čase je zvyčajne známa iba ústredná téma festivalu a netuší sa, aké filmy, hostia či inšpirácie sa pod ňou budú skrývať. V poradí už 28. ročník festivalu 4 živly sa tento rok konal od 6. do 9. augusta 2026 a niesol sa v znamení témy Generácie. Festival tento rok poznačilo aj nepriaznivé krátenie finančných prostriedkov. Organizátori boli tak nútení skrátiť program o jeden deň. Našťastie sa to na kvalite podujatia nijako nepodpísalo a 4 živly opäť ponúkli premyslenú dramaturgiu a výnimočnú atmosféru, pre ktorú sa do Banskej Štiavnice každoročne vracajú stovky návštevníkov. Na cestovanie som si vybrala asi ten najhorší možný čas. Aktuálne totiž už neexistuje priame spojenie medzi Bratislavou a Banskou Štiavnicou. Prestupovala som v štyridsaťstupňových teplotách v Žiari nad Hronom okolo obeda. Teplo telo totálne vyšťavilo, a tak som prvý film festivalu vynechala a na amfiteáter som už nedokráčala. Návrat do deväťdesiatych rokov V piatok som začala svoj filmový program zhurta a poriadnou „náložou“. Chorvátsky dokumentárny film Vtedy za mlada (2020) je osobnou výpoveďou režiséra Ivana Ramljaka a jeho...
Zobraziť všetky články