Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+
Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia

Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú.

Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta.

Kto je kto

Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie.

Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková.

A napokon Raťafák Plachta. Hrbaté čudo s páperovými vlasmi a výrazom Jokera bolo súčasťou tímu relácie Slniečko. Stvoril ho v roku 1979 výtvarník Peter Cigán a vložil doňho toľko fantázie, že deti sa ho občas aj báli. Raťafák bol rozmernou bábkou, preto ho ovládali vždy dvaja bábkoherci, pôvodne to boli Štefan Kulhánek a Dušan Štauder.

Foto: Filmtopia

Vstup do sveta ľudí

Všetky tri bábky sa tvorcom nového filmu podarilo nájsť a spolu s príbehom, ktorý napísali spoločne obaja režiséri, ich vyhrabávajú zo zabudnutia. Dnes žijú v úzadí, keď sa však po rokoch opäť stretnú, rozhodnú sa vrátiť na výslnie, a tentoraz spoločne. Starí priatelia sa vrhajú do dobrodružstva plného nečakaných zvratov, aby zistili, či ešte majú miesto v dnešnom svete a či dokážu držať spolu. Rýchlo pochopia, že cesta späť nebude taká jednoduchá, ako si predstavovali.

Režisér Andrej Kolenčík upresňuje, že nejde o dobový film. Hrdinovia sa budú vyrovnávať so súčasnou realitou vo výtvarnej štylizácii a zisťovať, do akej miery ich ešte dnes potrebujeme. „V našom filme nie sú spojení so známymi televíznymi reláciami. Nepohybujú sa vo svojom prirodzenom prostredí, ale vstupujú do sveta bežných ľudí. Ich konanie zároveň reflektuje našu historickú pamäť, kultúrne dedičstvo a popkultúru,“ vysvetľoval pre Filmsk.sk v nedávnej reportáži. Celý príbeh sa tak podľa jeho slov prudko posúva v postmodernom duchu do súčasnosti.

Súčasťou filmových grifov boli aj špeciálne technické úpravy, ktoré pomáhali zlúčiť troch hrdinov v spoločných scénach. Tri svojrázne bábky mali totiž nielen vlastný program a špecifické vystupovanie, ale aj odlišný spôsob vodenia, ktorý bolo treba pre film prispôsobiť. Tejto úlohy sa majstrovsky zhostil tandem bábkohercov Ivan Martinka a Dominik M. Javor. Do projektu sa kreatívne vložil aj poľský kameraman Tomasz Wierzbicki.

A čo s restom

Ivana Martinku prizvali do projektu ako profesionála s dlhoročnými skúsenosťami – má za sebou významné spolupráce na divadelných aj filmových projektoch. Okrem iného si počas nakrúcania všimol, ako televíznu históriu na chodbách budovy cítiť aj v podobe vystavených artefaktov. Je však podľa neho šokujúce, že nikde nefiguruje žiadna postava z detských programov.

Slovenská televízia má stále veľký rest, či už ide o prirodzený koniec detských relácií, alebo o ich koniec počas mečiarizmu. Rušili sa bez vysvetlenia, bez akejkoľvek snahy zhodnotiť ich pôsobenie, udržať tradíciu, alebo aspoň uchovať pamiatku. Televízia sa s týmto restom doteraz nevysporiadala,“ povedal pre Filmsk.sk.

Okrem profesionálneho tímu bábkohercov účinkujú v projekte aj ďalší živí súputníci kultových postavičiek. V akčných scénach takmer detektívneho príbehu uvidíme aj Patríciu Jariabkovú, Dušana Štaudera, Romana Poláka, Andreja Pachingera, Jána Gorduliča, Ivetu Malachovskú a mnohých ďalších. 

Autor:

Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Miroslav Ulman, publicista, odborník z Audiovizuálneho informačného centra SFÚ. Foto: Miro Nôta

rozhovor Miroslav Ulman

Filmový publicista Miroslav Ulman dodnes opatruje notes plný filmov, ktoré túžil za totality vidieť. Kedysi dokonca musel skladať skúšky, aby sa mohol stať členom filmového klubu. Dnes ho teší, že objavuje, čo všetko robia obce pre to, aby si ľudia aj v najzabudnutejšej dedine mohli pozrieť film. Ako výskumník v bielom plášti začínal v Závodoch ťažkého strojárstva za čias, keď jeden počítač zaberal celú miestnosť. Osud však chcel, aby sa začal venovať filmu a zhromažďovaniu podkladov, ktoré s ním súvisia. Preto platí, že keď vám niekde taký údaj chýba, pokojne sa naňho obráťte. Dnes sa jeho obrovský archív informácií síce zmestí do mobilu, no o to väčší priestor potrebuje pre svoju zbierku kníh, časopisov, bulletinov, platní a všelijakých iných trofejí, bez ktorých si život nevie predstaviť. Miroslav Ulman je skrátka zberateľ a funguje aj ako živá encyklopédia. Zamyslí sa, spomenie si, zavŕta sa do archívov, vyhľadá, zistí, sprostredkuje. Niekoľko desiatok rokov spracúva štatistiky o všetkom, čo sa v domácej aj zahraničnej audiovízii na Slovensku šuchne. Človek by neveril, že k tomu všetkému ho priviedli šport a kybernetika. Ako filmový publicista a redaktor viacerých filmových časopisov stihol popri tom prebrázdiť mnohé európske filmové festivaly a viesť rozhovory so svetovými hviezdami filmového plátna, na ktoré sa nezabúda. Kedy ste sa stali takým...
Metamorfóza vlákna Záber z filmu Metamorfóza vlákna. Foto: archív SFÚ

digitálne kino Údery aj pohladenia

V rubrike Z filmového archívu do digitálneho kina vám postupne predstavujeme kinematografické diela z Národného filmového archívu SFÚ, ktoré prešli procesom digitalizácie, sú dostupné vo formáte DCP (Digital Cinema Package), a teda ich možno premietať aj v digitálnych kinách. Krátky film Martina Slivku Metamorfóza vlákna (1968) poetikou nadväzuje na autorov predošlý film Voda a práca (1963), no odkazuje aj na ďalšie populárno-vedecké filmy. Od mučenia k nehe Metamorfóza vlákna je sprvu dramatický proces. Suché, buničité rastliny podstupujú mučenie – bitie, lámanie, mlátenie, česanie železnými ostňami, trhanie či šľahanie povrazom. Hudba Ilju Zeljenku akoby chcela bolestivosť týchto úkonov ešte zdôrazniť, priam až ritualizovať. Rytmizuje ich bubon a sláčikové pizzicatá. Xylofón napokon každý pohyb premení na divo rozbehnutý stroj. No výsledkom je hebkosť: na žrdi na priedomí visí rad plavých copov, jemne zvlnených a pripravených na ďalšie spracovanie. Husle už iba jemne kvília. Ľudské ruky jednotlivé vlasy slabým trhnutím oddeľujú a ukladajú ich na drevený klát. Po bolesti prichádza okamih nehy. Z kúdele jemných kučeravých chĺpkov na praslici prsty vykrútia nitku. Zaslúži si bozk. Naozaj: ženské pery nitku nepatrne zvlhčia. Hudba je teraz ešte ilustratívnejšia ako pri predošlom mučení: ozve sa harfa. Nie každé vlákno má však toľko šťastia ako tenká niť. Hrubšie povrazy sa uťahujú pevne, tie najhrubšie spletá dohromady povraznícky...
Sára Chripáková a Jozef Pantlikáš vo filme Potopa režiséra Martina Gondu. Foto: SilverArt

Potopa je slovenským kandidátom na Oscara

V prostredí slovenskej kinematografie bude 99. ročník Oscarov – prestížnej ceny Akadémie filmových umení a vied – príležitosťou pre film Potopa. Drámu Potopa režiséra Martina Gondu posiela ako kandidáta v súťažnej kategórii Najlepší medzinárodný film členstvo Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Rovnako ako v roku 2025, aj toho roku členstvo SFTA vyberalo spomedzi 5 hraných filmov. Na snímke, ktorá tohto roku získala aj najviac ocenení Slnko v sieti (6) za rok 2025, sa zhodla nadpolovičná väčšina filmárskej obce. „Film Potopa je naozaj výnimočné dielo slovenskej audiovizuálnej tvorby. Nielen svojím umeleckým spracovaním, ale aj témou. Tá je síce lokálne ukotvená, no zároveň má výrazný hodnotový presah, ktorý jej dáva univerzálny rozmer. Veď s núteným vysťahovaním jednotlivcov či spoločenstiev sa ľudstvo stretáva naprieč dejinami aj teritóriami. Film tak má výrazné šance osloviť medzinárodné publikum, čo je dôležitý aspekt nášho výberu. Veríme, že aj americká Akadémia filmových umení a vied pozitívne ocení kreatívnu kvalitu tohto diela a jeho tému, ktorá je vo svete stále aktuálna,‟ povedal Martin Šmatlák, viceprezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Gondom, režisérom filmu Potopa:Starinská nádrž napája celý východ, len nie susednú dedinu Foto: Miro Nôta Slovensko súčasťou už tridsaťkrát Udeľovanie Oscarov prebehne 14. marca 2027. Bude to...
Zobraziť všetky články