recenzia Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú Záber z filmu Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Foto: Filmtopia
Písmo: A- | A+
Detektívna komédia vytiahla bábky zo zabudnutia

Nostalgiu za detskými televíznymi reláciami dnes v spoločnosti nijako zvlášť necítiť. Svet akoby bol úplne inde, programy, ktoré by didakticky a pritom moderne sprevádzali detské publikum, sa v televízii už takmer nevyrábajú. A tak bábky ako základný komunikačný prostriedok strácajú šancu držať sa v povedomí. Napriek tomu sa zišla partia filmárov a rozhodla sa oživiť kultové postavičky z obrazoviek. Chce tak zároveň vzdať hold bábkarskému umeniu a jeho neviditeľným, ale dôležitým osobnostiam. A preto Kuko, Drobček & Raťafák znovu zasahujú.

Taký je názov filmu režisérov Andreja Kolenčíka a Juraja Šlauku. Vznikal päť rokov, svetovú premiéru mal na medzinárodnom festivale Art Film v Košiciach a do kín príde 6. augusta.

Kto je kto

Pre neskôr narodených malé intro: Drobček je bábka, ktorá sa zrodila v sedemdesiatych rokoch minulého storočia v nedeľnej dopoludňajšej relácii Matelko – Malý televízny kolotoč. Mala typický hlas bábkoherečky Emílie Tomanovej, ktorá sa vďaka tejto svojej úlohe stala legendou. V spoločnosti mladej slečny Darinky sprevádzal Drobček deti predškolského a mladšieho školského veku rozličnými populárno-náučnými témami, typickými pre dané obdobie.

Kuko prišiel medzi deti na obrazovku verejnoprávnej televízie v osemdesiatych rokoch v relácii Od Kuka do Kuka. Podarilo sa mu prežiť politický prevrat v roku 1989 aj divoké mečiarovské roky. Po jeho boku celé roky stála Patrícia Jariabková.

A napokon Raťafák Plachta. Hrbaté čudo s páperovými vlasmi a výrazom Jokera bolo súčasťou tímu relácie Slniečko. Stvoril ho v roku 1979 výtvarník Peter Cigán a vložil doňho toľko fantázie, že deti sa ho občas aj báli. Raťafák bol rozmernou bábkou, preto ho ovládali vždy dvaja bábkoherci, pôvodne to boli Štefan Kulhánek a Dušan Štauder.

Foto: Filmtopia

Vstup do sveta ľudí

Všetky tri bábky sa tvorcom nového filmu podarilo nájsť a spolu s príbehom, ktorý napísali spoločne obaja režiséri, ich vyhrabávajú zo zabudnutia. Dnes žijú v úzadí, keď sa však po rokoch opäť stretnú, rozhodnú sa vrátiť na výslnie, a tentoraz spoločne. Starí priatelia sa vrhajú do dobrodružstva plného nečakaných zvratov, aby zistili, či ešte majú miesto v dnešnom svete a či dokážu držať spolu. Rýchlo pochopia, že cesta späť nebude taká jednoduchá, ako si predstavovali.

Režisér Andrej Kolenčík upresňuje, že nejde o dobový film. Hrdinovia sa budú vyrovnávať so súčasnou realitou vo výtvarnej štylizácii a zisťovať, do akej miery ich ešte dnes potrebujeme. „V našom filme nie sú spojení so známymi televíznymi reláciami. Nepohybujú sa vo svojom prirodzenom prostredí, ale vstupujú do sveta bežných ľudí. Ich konanie zároveň reflektuje našu historickú pamäť, kultúrne dedičstvo a popkultúru,“ vysvetľoval pre Filmsk.sk v nedávnej reportáži. Celý príbeh sa tak podľa jeho slov prudko posúva v postmodernom duchu do súčasnosti.

Súčasťou filmových grifov boli aj špeciálne technické úpravy, ktoré pomáhali zlúčiť troch hrdinov v spoločných scénach. Tri svojrázne bábky mali totiž nielen vlastný program a špecifické vystupovanie, ale aj odlišný spôsob vodenia, ktorý bolo treba pre film prispôsobiť. Tejto úlohy sa majstrovsky zhostil tandem bábkohercov Ivan Martinka a Dominik M. Javor. Do projektu sa kreatívne vložil aj poľský kameraman Tomasz Wierzbicki.

A čo s restom

Ivana Martinku prizvali do projektu ako profesionála s dlhoročnými skúsenosťami – má za sebou významné spolupráce na divadelných aj filmových projektoch. Okrem iného si počas nakrúcania všimol, ako televíznu históriu na chodbách budovy cítiť aj v podobe vystavených artefaktov. Je však podľa neho šokujúce, že nikde nefiguruje žiadna postava z detských programov.

„Slovenská televízia má stále veľký rest, či už ide o prirodzený koniec detských relácií, alebo o ich koniec počas mečiarizmu. Rušili sa bez vysvetlenia, bez akejkoľvek snahy zhodnotiť ich pôsobenie, udržať tradíciu, alebo aspoň uchovať pamiatku. Televízia sa s týmto restom doteraz nevysporiadala,“ povedal pre Filmsk.sk.

Okrem profesionálneho tímu bábkohercov účinkujú v projekte aj ďalší živí súputníci kultových postavičiek. V akčných scénach takmer detektívneho príbehu uvidíme aj Patríciu Jariabkovú, Dušana Štaudera, Romana Poláka, Andreja Pachingera, Jána Gorduliča, Ivetu Malachovskú a mnohých ďalších. 

Autor:

Foto: Filmtopia

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

BAB 2026 Záber z filmu Saba (r. Liron Topaz, USA) ktorý na Bienále animácie Bratislava získal Cenu Viktora Kubala. Foto: Miyu Distribution

myslím si BAB 2026 – Klingsor by sa asi chytal za hlavu

Všimli ste si, prosím, že sa uskutočnilo Bienále animácie Bratislava 2026? Ja len tak-tak, a to vďaka programu Kina Lumière, kde sa cez víkend objavilo pásmo víťazných filmov z tohtoročného BAB-u. Pamätám si BAB od samého začiatku. Z pôvodnej prehliadky animovaných filmov ako sprievodného podujatia Bienále ilustrácií Bratislava ho do festivalovej podoby vypiplala jeho zakladateľka Gabriela Gavalčinová. Po jej predčasnom úmrtí prevzala vedenie festivalu Katarína Minichová, ktorá s ním spolupracovala od začiatku. Žiaľ, pred svojím predčasným odchodom stihla zorganizovať len niekoľko ročníkov. Potom prevzala organizáciu festivalu omladená partia pod vedením Tomáša Danaya. Bienále animácie Bratislava kedysi dýchalo životom. Premietalo sa pre verejnosť (cieľovou skupinou sú deti a mládež) v dostupných časoch a v „skutočných“ kinách. Všetko fungovalo, až kým táto partia neodišla na protest proti mocenskému dosadeniu nekvalifikovaného vedenia Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti, ktorá BAB organizuje. Rýchlo sa však našli snaživci, ktorí boli ochotní ujať sa aj v takej situácii organizovania festivalu... Kto je BABA? Netuším, či tohto roku bola, alebo nebola tlačová konferencia k festivalu. Ak aj áno, do Klubu filmových novinárov žiadna pozvánka neprišla. A tak som popátral na webe. Webová stránka festivalu vám ponúkne vyčerpávajúce informácie – o predošlom ročníku. Ak to skúsite na webe Bibiany a tam kliknete na BAB, môžete si ďalej zvoliť suchopárny Štatút, dozvedieť...
György Cserhalmi. Foto: Judit Horváth/Örkény Színház

rozhovor György Cserhalmi

Svetoznámy maďarský herec György Cserhalmi dnes vidí krásu života aj vtedy, keď do človeka drgajú v autobuse. Večer o šiestej zakaždým pocíti kŕč v žalúdku. To režim divadla signalizuje, že sa čoskoro začína predstavenie. Deje sa mu to každý deň bez ohľadu na to, či práve hrá. Vlastne sa už na scénu neplánoval vrátiť. Je onkologický pacient, žije na maďarskom vidieku a najšťastnejší je s vnúčatami. Ani veľké filmy nenakrúca. A predsa je charizmatický György Cserhalmi ako jeden z najobsadzovanejších maďarských hercov všetkých čias stále veľmi aktívny. Navyše pozorne sleduje vývoj v maďarskej kultúre. Drsným, no citlivým prejavom, živelnosťou, nespútanosťou a charakterovou pevnosťou si získal publikum v desiatkach domácich aj svetových, dokonca oscarových drám. Aj československá kinematografia si ho v osemdesiatych rokoch minulého storočia našla. Postupne sa objavil vo filmoch Dušana Trančíka, Martina Šulíka, Drahomíry Vihanovej, Ondřeja Trojana či Petra Bebjaka. Nedávno si od nového premiéra svojej krajiny prevzal vysoké štátne vyznamenanie. Stretli sme sa v jeho obľúbenej budapeštianskej kaviarni, aby sme sa porozprávali, čo všetko sa dnes okolo neho v spoločnosti deje. Od nového maďarského premiéra ste prijali štátne vyznamenanie. Považujete to za dôležité gesto? Pred dvadsiatimi dvoma rokmi som jedno vyznamenanie vrátil. Keď mi ponúkli vyznamenanie teraz, pýtal som sa sám seba, či ho potrebujem, alebo...
Zobraziť všetky články