Creative Europe Desk Slovensko informuje

Písmo: A- | A+

V dňoch 8. a 9. septembra sa v Piešťanoch uskutoční seminár a workshop Dox in vitro (dokumentárne projekty v skúmavke), tematicky zameraný na fázu vývoja dokumentárnych projektov a určený mladým a začínajúcim producentom a tvorcom dokumentárnych filmov zo Slovenska a zo susedných štátov. Hlavným partnerom a odborným garantom projektu je European Documentary Network, najväčšia európska sieť dokumentaristov. EDN poskytne po skončení podujatia vybraným projektom ďalšie možnosti prezentácie na európskych fórach, ktoré spoluorganizuje.

Seminár (8. september) budú viesť traja renomovaní filmoví profesionáli: Jesper Osmund a Ove Rishøj Jensen sa v prvej časti zamerajú na to, ako stavať dokumentárne príbehy. Nebude to bežný pohľad na príbehovú štruktúru dokumentárnych filmov, ktorý sa sústreďuje na postavy, naratívne oblúky, zasadenie a východisko príbehu a na jeho „vyvrcholenie“. Prinesú odlišný pohľad na to, čo sú základné prvky tvorby dokumentárneho filmu. Svoju prezentáciu vybudujú na príkladoch scén a úryvkov zo súčasných dokumentov. V druhej časti seminára bude prednášajúcou Hanka Kastelicová z HBO Europe a hovoriť bude na tému Zodpovedný dramaturg (commissioning editor) ako zdroj tvorivých nápadov. Predstaví tri projekty, ktoré ako zodpovedná dramaturgička vybrala pre HBO Europe. Prostredníctvom týchto prípadových štúdií publiku objasní:

a) Prečo vybrala práve daný projekt a čo ju k tomu viedlo.
b) Aký bol jej tvorivý vklad a ako prebiehala tímová práca na takomto projekte.
c) Ako sa pôvodne prezentovaná idea projektu menila a vyvíjala a čo z nej v dokončenom filme zostalo.

Druhý deň bude venovaný workshopu a dramaturgickej a realizačnej analýze vybraných projektov zo Slovenska a okolitých štátov.

Kancelária Creative Europe Desk je jedným z hlavných organizátorov seminára (spolu s EDN a MFF Cinematik), uzávierky sú 17. júla (projekty) a 24. augusta (účastníci bez projektu). Prihlášku a informácie nájdete na www.cedslovakia.eu.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články