Creative Europe Desk Slovensko informuje

V rámci podprogramu MEDIA budú v decembri uzávierky podporných schém: Podpora TV vysielania, Výzva EACEA/21/2015 (uzávierka 3. 12. 2015), Kinodistribúcia – selektívna schéma, Výzva EACEA/13/2015 (uzávierka 1. 12. 2015) a Podpora filmových festivalov, Výzva EACEA 16/2015 (uzávierka 17. 12. 2015). Podmienky sa ani v jednej zo schém nezmenili: v prípade podpory festivalov je uzávierka určená pre festivaly, ktoré sa budúzačínať medzi 1. májom a 31. októbrom 2016. Tak ako v predchádzajúcej

výzve musia festivaly preukázať, že 70 % programu alebo prinajmenšom 100 dlhometrážnych filmov (prípadne 400 krátkych filmov, ak ide o festival krátkometrážnych filmov) je minimálne z 15 členských krajín podprogramu MEDIA; ďalej platí, že 50 % programu musia tvoriť nenárodné filmy. Prípustné sú festivaly hraných, animovaných a dokumentárnych filmov, neprípustné sú festivaly s iným audiovizuálnym obsahom (napríklad reklamy, živé prenosy, hudobné videá, videohry, amatérske filmy, nenaratívne audiovizuálne diela) a neprípustné sú aj tematické festivaly (napríklad archeológia, antropológia, medicína, ornitológia, veda, životné prostredie, turizmus, šport a pod.). Veľký dôraz sa v procese hodnotenia kladie na efektívnosť v budovaní publika, špeciálne mladého, prostredníctvom akcií, ktoré sa konajú mimo hlavného termínu festivalu, na decentralizáciu tohto programu a zameranie na publikum, ktoré nie je pre žiadajúci festival kmeňové.

Naša kancelária (podprogram Kultúra) v spolupráci s A4 – asociáciou združení pre súčasnú kultúru a s ďalšími partnermi (Goethe Institut a Európsky kontaktný bod) organizuje 8. a 9. decembra v Pisztoryho paláci a v A4 medzinárodnú konferenciu Kultúra a mesto: Sila príťažlivosti. Európski teoretici, kultúrni manažéri, tvorcovia kultúrnych politík, umelci a lokálni politici z Česka, Lotyšska, Rakúska, Slovinska a Slovenska si budú vymieňať skúsenosti a inšpirácie v oblasti kultúrnej politiky a plánovania miest. Ďalšie informácie, podrobný program a možnosti akreditácie nájdete na našej stránke www.cedslovakia.eu, alebo vám ich poskytneme mailom na adrese kultura@cedslovakia.eu.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Wishing on a Star.

Film Petra Kerekesa Wishing on a Star bude mať premiéru v Benátkach

Snímka Petra Kerekesa Wishing on a Star, ktorá vznikla v taliansko-rakúsko-česko-chorvátsko-taiwansko-slovenskej koprodukcii, bude mať premiéru na festivale v Benátkach (28. 8. – 7. 9.). Film bude súťažiť v sekcii Orizzonti. Protagonistami dokumentárnej komédie o hľadaní ľudského šťastia sú veštica a pätica ľudí, ktorí sa podľa jej pokynov vyberú na rôzne miesta sveta aby zmenili svoj život. Astrologička Lucciana posiela ľudí v deň ich narodenín na také miesta vo svete, kde je ideálna konštelácia planét, aby sa mohli znovuzrodiť a zmeniť svoju povahu. Okrem toho, že Kerekes snímku režíroval, so spoločnosťou Peter Kerekes je tiež jej koproducentom. Kameru mal na starosti Martin Kollar, strih Marek Šulík a zvuk Michal Gábor. Pre Kerekesa to nie je prvá účasť v Benátkach. Už v roku 2021 tam v rovnakej sekcii súťažila jeho Cenzorka, za ktorú Kerekes spolu s Ivanom Ostrochovským získalina festivale cenu za najlepší scenár. O víťazoch v sekcii Orizzonty bude tento rok rozhodovať porota pod vedením americkej režisérky a scenáristky Debry Granik. Jej členmi budú aj iránsky režisér a producent Ali Asgari, sýrsky režisér a scenárista Soudade Kaadan, grécky režisér, scenárista a producent Christos Nikou, švédska herečka a režisérka Tuva Novotny, maďarský filmár Gábor Reisz a talianska scenáristka a režisérka Valia Santella....
Táňa Pauhofová a Vojtěch Vodochodský vo filme Vlny.

Na vlnách odvahy

Film je inšpirovaný skutočnými udalosťami a vďaka dôslednej práci s rozsiahlym rozhlasovým archívom prináša autentické výpovede pamätníkov. „Rozhlas bol vplyvným médiom, počúvali ho všetci, bol vlastne vtedajším Facebookom či Instagramom. Napriek tomu, že mocenský dohľad bol všadeprítomný, práve tu sa našla skupina ľudí, ktorí v  jednom z ikonických momentov našej novodobej histórie preukázali odvahu čeliť obrovskému nátlaku a postavili sa armáde, čo viedlo k pamätnému vysielaniu v čase, keď už Prahou prechádzali tanky,“ približuje príbeh režisér a scenárista Jiří Mádl, ktorý na filme pracoval desať rokov. Aj keď sovietska invázia bola námetom pre filmárov už viackrát, téme rozhlasového odboja sa podľa režiséra nikto bližšie nevenoval. „Rozhlas bol pritom jednou z najdôležitejších inštitúcií, ktorú bolo vtedy treba umlčať,“ dodáva Mádl. Vlny sú aj jeho poctou práci vtedajších redaktorov. „Pani Věra Šťovíčková bola pre mňa základným pilierom, otvorila dvere k ostatným postavám. A odhalila aj niečo, čo nebolo známe. V učebniciach sa to neučí a my s touto takmer zabudnutou informáciou vo filme pracujeme," naznačuje prísľub nečakanej zápletky. Spolu s kameramanom Martinom Žiaranom použitím najnovších filmových technológií vybudovali výpravný film. „Je to dychberúci zážitok. Spolu našli doteraz nezverejnené archívne zábery z roku 1968 a vďaka digitalizácii a vizuálnym efektom ich zapracovali do filmu tak, že...
Zobraziť všetky články