Creative Europe Desk Slovensko informuje

Písmo: A- | A+

V apríli majú uzávierku tri výzvy schém podprogramu MEDIA, ktoré využívajú slovenskí žiadatelia najčastejšie.

– Výzva EACEA/18/2015, Vývoj – jednotlivé projekty, uzávierka je 21. apríla 2016. Je to schéma, do ktorej prichádza zo Slovenska najviac žiadostí. Zároveň ide vzhľadom na celkový počet žiadostí z celej Európy o schému, v ktorej je najväčšia konkurencia a šancu uspieť majú iba skutočne kvalitne pripravené projekty. Musia to byť projekty, ktoré majú originálnu a dobre spracovanú tému s potenciálom európskej koprodukcie a distribúcie. Keďže podprogram MEDIA je definovaný ako podpora audiovizuálneho priemyslu (nie tvorby), je takisto dôležité, aký profil má spoločnosť, ktorá žiadosť podáva, či má za sebou adekvátne skúsenosti a či rozumie mechanizmom medzinárodných trhov. To všetko si, samozrejme, vyžaduje dostatočný čas na prípravu žiadosti. Ak je projekt napísaný na poslednú chvíľu, celkom určite sa to odrazí na jeho kvalite a následne nízkom hodnotení. Všetkým potenciálnym žiadateľom odporúčame, aby prišli svoje projekty včas (tri-štyri týždne pred uzávierkou) konzultovať do našej kancelárie a aby prišli druhýkrát v okamihu, keď budú mať vyplnené formuláre (najneskôr týždeň pred uzávierkou). Väčšina úspešných projektov našu ponuku konzultácií využila, väčšina neúspešných žiadateľov nie.

– Výzva EACEA/16/2015, Podpora filmových festivalov, uzávierka je 28. apríla. Podmienky ostávajú v zásade podobné ako v predchádzajúcej výzve. Okrem splnenia základných podmienok (v programe musí byť najmenej 70 % filmov alebo minimálne 100 dlhometrážnych, prípadne 400 krátkometrážnych filmov z členských krajín MEDIA) sa berú do úvahy i ďalšie kritériá, napríklad ako festival pracuje s mladým publikom, ako sa snaží o zvyšovanie jeho mediálnej gramotnosti, aké aktivity vyvíja v čase mimo konania samotného festivalu a podobne.

– Výzva EACEA/06/2016, Podpora tréningu, má uzávierku 14. apríla a je určená spoločnostiam, ktoré realizujú tréningové programy pre profesionálov v rámci európskeho audiovizuálneho priemyslu v niekoľkých oblastiach:
– získavanie publika a tvorba, marketing, distribúcia a využívanie diel (s dôrazom na nové metódy, založené na digitálnych technológiách),
– finančné a obchodné riadenie s dôrazom na inovatívne prístupy k finančným prostriedkom a nové obchodné modely produkcie a distribúcie európskych diel,
– vývoj a produkovanie audiovizuálnych diel,
– prechod na digitálne technológie.

Kancelária Creative Europe Desk Slovensko organizuje 26. apríla v priestoroch Tabačky Kulturfabrik v Košiciach informačné stretnutie s cieľom predstaviť komunitárny grantový program Kreatívna Európa – podprogram Kultúra, jeho špecifiká, deadliny, výzvy a novinky, ako aj zákonitosti týkajúce sa projektovej žiadosti a jej hodnotenia.

Naša kancelária je zároveň spoluorganizátorom podujatia Visegrad Film Forum a v rámci neho participuje hlavne na seminári Práca s publikom a mediálna gramotnosť, ktorý sa bude konať 8. apríla na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Práca s publikom a mediálna gramotnosť je jednou z nosných tém programu Kreatívna Európa a na seminári predstavia svoje úspešné projekty viaceré medzinárodné spoločnosti.

vs

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články