Creative Europe Desk Slovensko informuje: Podporu získali Pubres aj APAF

Písmo: A- | A+

V prvom polroku 2024 získali slovenské spoločnosti v rámci podprogramu MEDIA celkom 410 515,63 eur, z toho vo výzve CREA-MEDIA-2024-TVONLINE / TV A ONLINE PROJEKTY získala spoločnosť  Pubres ako partner projektu Agnes 204 757,90 eur, vo výzve CREA-MEDIA-2024-INNOVBUSMOD / INOVATÍVNE NÁSTROJE A BUSINESS MODELY získala Asociácia producentov animovaného filmu (APAF) ako partner projektu Animation HUB 24 005,45 eur, v rámci výzvy CREA-MEDIA-2024-MARKETNET / TRHY získala Asociácia producentov animovaného filmu ako partner projektu CEE ANIMATION SIP 46 752,28 eur a v rámci výzvy CREA-MEDIA-2024-DEVSLATE / VÝVOJ BALÍKOV EURÓPSKYCH PROJEKTOV získala spoločnosť Artichoke 135 000 eur. Uvedené podpory vstúpia do platnosti po podpise zmlúv. Všetkým úspešným žiadateľom srdečne gratulujeme!

Európska komisia a EACEA finalizujú pracovný program Kreatívnej Európy na budúci rok. V jeho rámci a v podprograme MEDIA boli predbežne definované podmienky, za ktorých sa môžu produkčné spoločnosti uchádzať o finančnú podporu v rámci rôznych výziev podpory vývoja projektov. V rámci výzvy Vývoja koprodukčných európskych projektov platí, že žiadateľ môže byť koordinátorom iba jednej žiadosti, ale môže byť partner v rámci inej žiadosti. Žiadatelia, ktorí získali podporu v rámci Vývoja balíkov alebo minibalíkov európskych projektov, nemôžu v ďalšej výzve žiadať finančné prostriedky na ďalší balík projektov. Rovnaký projekt sa nemôže objaviť v rôznych výzvach podpory vývoja, a to aj vrátane podpory videohier a imerzných diel. V rámci Podpory TV a online nemôže byť vysielateľ majoritným producentom projektu.

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články