Radoslav Passia, literárny vedec a publicista. Foto: Archív autora

Obľúbené slovenské filmy Radoslava Passiu

Radoslav Passia, literárny vedec a publicista

Písmo: A- | A+

Hlavné miesto mojej filmovej iniciácie – Klub filmového diváka v Odborovom dome kultúry v Prešove – už dávno nefunguje, kino zavreli v roku 2008. Ako študent filozofickej fakulty som sa tam v druhej polovici 90. rokov počas pravidelných filmových utorkov stretol s filmami, ktoré bolo treba vidieť práve v kľúčovom veku okolo dvadsiatky. Z mnohých spomeniem jeden, ktorý sa vtedy do môjho vnútorného sveta presne trafil – Ilumináciu (1973) Krzysztofa Zanussiho.

Osobnostne ma formoval hraničný priestor severovýchodného Slovenska v prahovom období neskorého socializmu a postsocialistickej reality 90. rokov 20. storočia. Tejto téme, teda ako tento areál reflektuje literatúra a čo znamená pre našu kultúru, som sa neskôr venoval ako literárny vedec.

Aj preto mám rád filmy, ktoré sa v inom médiu pokúšali o čosi podobné, teda zachytiť zaujímavý kultúrny priestor na hranici dvoch svetov, západného a východného. Ejha, ako nám medzičasom tá téma znovu zaktuálnela! Spomeniem študentský film Petra Kerekesa Ladomírske morytáty a legendy (1998), jeho dokument 66 sezón (2003) o dejinách košickej plavárne alebo Marka Škopa a Iné svety (2006) či Osadné (2009). 

Peter Kerekes: 66 sezón. Foto: ASFK
Peter Kerekes: 66 sezón. Foto: ASFK

No a keď sme už pod Karpatami, rád by som pripomenul ešte jeden poľský hraný film, ktorého dej sa síce začína v roku 1977 na bezútešnom varšavskom panelovom sídlisku, ale výrazne ho spoluurčuje rodinná história z podkarpatského poľského mesta Sanok.

Debutový hraný film poľského režiséra Jana P. Matuszyńského Posledná rodina (Ostatnia rodzina, 2016) je životopisná dráma o skvelom maliarovi Zdzisławovi Beksińskom a jeho rodine, z ktorej bol verejne známy aj jeho syn Tomasz, novinár, rozhlasový moderátor a propagátor hudby a popkultúry.

Film spracoval sám osebe atraktívny príbeh excentrickej rodiny, v ktorej sa vnútorní démoni dvoch umeleckých osobností stretávajú v tých najobyčajnejších sídliskových kulisách.

No veľmi ma zaujal aj polodokumentárny štýl rozprávania, výborná kamera a schopnosť režiséra udržať napätie pri minimálnych zmenách priestoru, pretože film sa napospol odohráva v Bekśinského štvorizbáku. 

Autor:

Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Mestečko Twin Peaks Kino Lumière uvedie seriál Mestečko Twin Peaks. Foto: MPLC (Motion Picture Licensing Company Limited).

Ešte ste neboli v Twin Peaks? Teraz máte šancu v kine

Premietať seriál na plátne kina je na Slovensku mimoriadna udalosť. Vo svete však nejde o ojedinelú záležitosť. Kino Lumière sa vybralo touto u nás nevyšliapanou cestou a pre divákov a diváčky pripravilo premietanie kultového seriálu Mestečko Twin Peaks. V čase svojho vzniku v roku 1990 úplne zmenil seriálovú tvorbu a zaviedol filmovú kvalitu aj do televízie. Seriál žne slávu dodnes a Kino Lumière pozýva na prvé dve jeho série a prequel Twin Peaks: Oheň so mnou poď (1992) od 17. apríla do 4. mája 2026. Mestečko Twin Peaks je mysteriózny televízny seriál, ktorý vytvorili David Lynch a Mark Frost. Kino Lumière ho uvádza v nadväznosti na úspešnú minuloročnú výberovú retrospektívu tvorby Davida Lyncha, ktorá do kina pritiahla množstvo divákov a diváčok. „V čase svojho vzniku seriál priniesol zásadnú inováciu toho, čo publikum od seriálu očakáva,“ hovorí filmová teoretička Katarína Mišíková, ktorá je kurátorkou tvorby Davida Lyncha pre Kino Lumière a seriál lektorsky aj uvedie. „V ére postmoderny zmiešal populárne seriálové prvky s intertextuálnymi odkazmi na popkultúru i vysoké umenie. Dokázal vytvoriť fanúšikovskú komunitu, ktorá každý týždeň chcela vedieť, kam sa posunie záhada Twin Peaks. Tiež nastavil celkom iný štylistický štandard pre televíziu: vďaka konceptu, ktorý vytvorili David Lynch a Mark Frost, si seriál udržal mimoriadne jednoliatu vizuálnu štylizáciu, do veľkej miery postavenú práve...
Film Potopa režiséra Martina Gondu získal päť sošiek ocenenia Slnko v sieti a šiestou je divácka cena. Foto: SFTA/Zdenko Hanout

Slnko v sieti: Buďme ostražití

Keď som už tu, tak skúsim, zažartoval a skromno-zvodne sa usmial pod fúz Maroš Kramár. Pri vyhlásení laureáta ocenenia Slnko v sieti za najlepší hraný film roku 2025 si vzal bez škrupulí ponúknutý priestor slobodne sa vyjadriť. Vyzretá osobnosť svojej generácie, herec neprávom potopený v komerčnej zábave, typ, ktorý by sa patrilo vidieť v slovenskom filme v krásnej, hlbokej úlohe, si zo samého žartu aj povzdychol, že vlani nič nenatočil. Stojac pred plnou sálou bratislavskej Starej tržnice však nechcel hovoriť o sebe. Rozprával o športovcoch, vedcoch, umelcoch, ktorí reprezentujú našu krajinu vo svete. Predovšetkým však hovoril o filmároch z domácej scény prepojených na celú Európu. Pretože práve im patril štvrtkový večer plný oslavy. Herec Maroš Kramár na odovzdávaní ocenení Slnko v sieti 2026. Foto: SFTA/Zdenko Hanout Slovo, ktorému sa nedalo vyhnúť Maroš Kramár vyzdvihol najväčšie úspechy našej filmárskej obce v blízkom aj ďalekom svete, veď ich stále pribúda. A keďže ide o umeleckú produkciu zákonite reflektujúcu svet, v ktorom žijeme, nevidel najmenší dôvod nebyť angažovaným. Pomaly a iste tak smeroval k slovu, ktorému sa už nedalo vyhnúť: hanba. Adresoval ho presne a priamo: premiérovi Slovenskej republiky, vládnej garnitúre, ministerstvu kultúry a jeho reprezentácii a napokon verejnoprávnej televízii. Tá sa totiž práve unúvala nepodať divákom na Slovensku správu o tom, akí ľudia dnes pôsobia vo filmovej brandži, ako...
Zobraziť všetky články