Radoslav Passia, literárny vedec a publicista. Foto: Archív autora

Obľúbené slovenské filmy Radoslava Passiu

Radoslav Passia, literárny vedec a publicista

Písmo: A- | A+

Hlavné miesto mojej filmovej iniciácie – Klub filmového diváka v Odborovom dome kultúry v Prešove – už dávno nefunguje, kino zavreli v roku 2008. Ako študent filozofickej fakulty som sa tam v druhej polovici 90. rokov počas pravidelných filmových utorkov stretol s filmami, ktoré bolo treba vidieť práve v kľúčovom veku okolo dvadsiatky. Z mnohých spomeniem jeden, ktorý sa vtedy do môjho vnútorného sveta presne trafil – Ilumináciu (1973) Krzysztofa Zanussiho.

Osobnostne ma formoval hraničný priestor severovýchodného Slovenska v prahovom období neskorého socializmu a postsocialistickej reality 90. rokov 20. storočia. Tejto téme, teda ako tento areál reflektuje literatúra a čo znamená pre našu kultúru, som sa neskôr venoval ako literárny vedec.

Aj preto mám rád filmy, ktoré sa v inom médiu pokúšali o čosi podobné, teda zachytiť zaujímavý kultúrny priestor na hranici dvoch svetov, západného a východného. Ejha, ako nám medzičasom tá téma znovu zaktuálnela! Spomeniem študentský film Petra Kerekesa Ladomírske morytáty a legendy (1998), jeho dokument 66 sezón (2003) o dejinách košickej plavárne alebo Marka Škopa a Iné svety (2006) či Osadné (2009). 

Peter Kerekes: 66 sezón. Foto: ASFK
Peter Kerekes: 66 sezón. Foto: ASFK

No a keď sme už pod Karpatami, rád by som pripomenul ešte jeden poľský hraný film, ktorého dej sa síce začína v roku 1977 na bezútešnom varšavskom panelovom sídlisku, ale výrazne ho spoluurčuje rodinná história z podkarpatského poľského mesta Sanok.

Debutový hraný film poľského režiséra Jana P. Matuszyńského Posledná rodina (Ostatnia rodzina, 2016) je životopisná dráma o skvelom maliarovi Zdzisławovi Beksińskom a jeho rodine, z ktorej bol verejne známy aj jeho syn Tomasz, novinár, rozhlasový moderátor a propagátor hudby a popkultúry.

Film spracoval sám osebe atraktívny príbeh excentrickej rodiny, v ktorej sa vnútorní démoni dvoch umeleckých osobností stretávajú v tých najobyčajnejších sídliskových kulisách.

No veľmi ma zaujal aj polodokumentárny štýl rozprávania, výborná kamera a schopnosť režiséra udržať napätie pri minimálnych zmenách priestoru, pretože film sa napospol odohráva v Bekśinského štvorizbáku. 

Autor:

Foto: ASFK

Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Filmový festival inakosti 2026 Tri dni v Cannes Záber z filmu La Bola Negra. Foto: MFF Cannes

Filmový festival inakosti 2026 uvedie hity z Cannes aj 20 slovenských kvír filmov

Jubilejný 20. ročník Filmového festivalu inakosti ponúkne takmer osemdesiat filmov, medzi nimi premiéry i predpremiéry. Okrem toho však uvedie aj výber toho najlepšieho z predchádzajúcich devätnástich ročníkov. Filmový festival inakosti 2026 sa koná od 18. do 24. novembra v bratislavských kinách Lumière a Edison Film Hub. „Som nesmierne rada, že sme sa dopracovali k tomuto krásnemu číslu a čoskoro sa začne 20. ročník Filmového festivalu inakosti. Na festivale uvedieme sedemdesiatdeväť filmov z 36 krajín sveta, čo je podľa mňa rekordný počet,“ hovorí riaditeľka festivalu Zita Hosszúová. „Uvedieme až dvadsať slovenských snímok a v sekcii Panoráma premietneme jedenásť titulov z festivalu v Cannes. To sú veci, s ktorými sa dobre chváli, lebo aj prostredníctvom čísiel ilustrujú kvalitu Filmového festivalu inakosti.“ Kvír kinematografia je prirodzenou súčasťou svetového filmu Jednou z najväčších festivalových sekcií je Panoráma, ktorá približuje súčasné dianie v svetovej kinematografii. „Zvyknem hovoriť, že je to sumarizácia toho, čo sa za posledný rok alebo dva udialo vo svetovej kinematografii. Áno, kladieme dôraz na kvír témy, ale to, že máme napríklad jedenásť filmov z Cannes znamená, že ide o filmy, ktoré majú nejakú pečať kvality a pre nás je zároveň veľmi dôležité na Slovensku ukazovať, že kvír kinematografia je autentickou a prirodzenou súčasťou svetového filmu,“ pokračuje riaditeľka festivalu. „Z tých najväčších hitov...
nominácie na Európske filmové ceny 2027 Cinematik 2026 Meeting Point Záber z filmu Fatherland. Foto: MFF Cinematik/Agata Grzybowska

Najviac nominácií na Európske filmové ceny 2027 majú Domovina a La bola negra

Európska filmová akadémia zverejnila v sobotu 14. novembra nominácie na Európske filmové ceny 2027. Vyhlásili ich na Medzinárodnom filmovom festivale v Solúne. Najviac nominácií má film poľského režiséra Pawła Pawlikowského Domovina (Fatherland), ktorý sa o cenu uchádza v jedenástich kategóriách. Desať nominácií získala španielska snímka La bola negra režisérov Javiera Calva a Javiera Ambrossiho. V piatich kategóriách nominovali Fjord režiséra Cristiana Mungia. Všetky tri najúspešnejšie snímky ocenili tento rok na festivale v Cannes. O cenu pre najlepší európsky film roka sa uchádza pätnásť snímok. Táto kategória zahŕňa päť nominovaných hraných filmov, ako aj pätice nominované v kategóriách dokumentárny a animovaný film. Víťazov, ktorí získajú Európske filmové ceny vyhlásia 16. januára 2027 v Aténach na 39. ročníku ich udeľovania. O nomináciách aj o víťazoch a víťazkách Európskych filmových cien 2027 rozhoduje v hlasovaní 5700 členov a členiek Európskej filmovej akadémie. Výber z nominácií na Európske filmové ceny 2027 Európsky film roka DOMOVINA, r. Paweł Pawlikowski, hraný film   FJORD, r. Cristian Mungiu, hraný film  IN WAVES, r. Phuong Mai Nguyen, animovaný film   IRON BOY, r. Louis Clichy, animovaný film  JIM QUEEN, r. Marco Nguyen & Nicolas Athané, animovaný film  LA BOLA NEGRA, r. Javier Calvo & Javier Ambrossi, hraný film  LA GRADIVA, r. Marine Atlan, hraný film  LETTERS FROM THE SILENCED COUNTRY, r. Andrei Kutsila, dokumentárny film   LUCY...
František Kovár vo filme Andreja Lettricha Červené víno (1976). Foto: archív SFÚ/Margita Skoumalová

František Kovár

Patrí medzi najobľúbenejších slovenských hercov a tiež medzi legendy svojej generácie. Jeho hlas je nezameniteľný a jeho divadelná, televízna, filmová a takisto dabingová tvorba je obsiahla. František Kovár oslavuje 14. novembra 80. narodeniny.  Jeho jubileum pripomenie aj STVR. V deň jeho narodenín o 20.10 na Dvojke odvysiela v premiére dokument Pokušenia, hriechy a cnosti Františka Kovára (r. Bohumír Bobocký, Miki Gucman). František Kovár patrí k výrazným osobnostiam slovenského divadla, filmu a televízie. Počas desaťročí na javisku i pred kamerou vytvoril galériu postáv – od dramatických hrdinov cez historické osobnosti až po civilných, ľudsky presvedčivých mužov. K hereckej kariére sa František Kovár dostal, podobne ako viacero jeho kolegýň a kolegov, najskôr cez dramatický krúžok a neskôr štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1967. Po absolvovaní herectva nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre. V rokoch 1967 až 1971 tam získaval prvé profesionálne skúsenosti a učil sa remeslu v každodennom kontakte s rôznorodým repertoárom. Nová scéna, Korzo aj SND Následne sa presunul do Bratislavy, kde sa stal členom súboru Novej scény. Pôsobil v ňom od roku 1971 a postupne si vybudoval postavenie spoľahlivého a všestranného herca. Stvárňoval postavy v klasických i súčasných hrách a spolupracoval s viacerými významnými režisérmi. Účinkoval aj v Divadle Astorka Korzo...
Zobraziť všetky články