Hlavné miesto mojej filmovej iniciácie – Klub filmového diváka v Odborovom dome kultúry v Prešove – už dávno nefunguje, kino zavreli v roku 2008. Ako študent filozofickej fakulty som sa tam v druhej polovici 90. rokov počas pravidelných filmových utorkov stretol s filmami, ktoré bolo treba vidieť práve v kľúčovom veku okolo dvadsiatky. Z mnohých spomeniem jeden, ktorý sa vtedy do môjho vnútorného sveta presne trafil – Ilumináciu (1973) Krzysztofa Zanussiho.
Osobnostne ma formoval hraničný priestor severovýchodného Slovenska v prahovom období neskorého socializmu a postsocialistickej reality 90. rokov 20. storočia. Tejto téme, teda ako tento areál reflektuje literatúra a čo znamená pre našu kultúru, som sa neskôr venoval ako literárny vedec.
Aj preto mám rád filmy, ktoré sa v inom médiu pokúšali o čosi podobné, teda zachytiť zaujímavý kultúrny priestor na hranici dvoch svetov, západného a východného. Ejha, ako nám medzičasom tá téma znovu zaktuálnela! Spomeniem študentský film Petra Kerekesa Ladomírske morytáty a legendy (1998), jeho dokument 66 sezón (2003) o dejinách košickej plavárne alebo Marka Škopa a Iné svety (2006) či Osadné (2009).
No a keď sme už pod Karpatami, rád by som pripomenul ešte jeden poľský hraný film, ktorého dej sa síce začína v roku 1977 na bezútešnom varšavskom panelovom sídlisku, ale výrazne ho spoluurčuje rodinná história z podkarpatského poľského mesta Sanok.
Debutový hraný film poľského režiséra Jana P. Matuszyńského Posledná rodina (Ostatnia rodzina, 2016) je životopisná dráma o skvelom maliarovi Zdzisławovi Beksińskom a jeho rodine, z ktorej bol verejne známy aj jeho syn Tomasz, novinár, rozhlasový moderátor a propagátor hudby a popkultúry.
Film spracoval sám osebe atraktívny príbeh excentrickej rodiny, v ktorej sa vnútorní démoni dvoch umeleckých osobností stretávajú v tých najobyčajnejších sídliskových kulisách.
No veľmi ma zaujal aj polodokumentárny štýl rozprávania, výborná kamera a schopnosť režiséra udržať napätie pri minimálnych zmenách priestoru, pretože film sa napospol odohráva v Bekśinského štvorizbáku.
