Creative Europe Slovensko informuje

Písmo: A- | A+

Rok 2017 bol pre slovenských žiadateľov v programe Kreatívna Európa druhým najúspešnejším od roku 2014. Získali podporu v celkovej výške 1 221 524 eur.

V rámci podprogramu Kultúra bolo podporených šesť projektov sumou 336 615 eur. Úspešnosť slovenských žiadateľov v kategórii Projekty väčšieho rozsahu bola 15,38 % (celková úspešnosť 12,71 %) a v kategórii Projekty menšieho rozsahu 16,67 % (celková úspešnosť 17,04 %). Vybrané projekty sa venujú širokému spektru tém a umeleckých žánrov, vo veľkej miere s presahom ku kreatívnemu priemyslu.

Ako spoluorganizátori sa budú na európskych projektoch podieľať slovenské subjekty Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, Creative Industry Košice, A4 – Asociácia združení pre súčasnú kultúru, Haliganda, Machaon International, Annogallery. V priebehu minulého roka pristúpila k už prebiehajúcemu projektu Fakulta architektúry STU.

V rámci podprogramu MEDIA boli v roku 2017 znovu mimoriadne úspešné produkčné spoločnosti, ktoré v schéme Podpora vývoja jednotlivých projektov získali celkovú podporu vo výške 208 000 eur, z toho 183 000 eur získalo päť projektov hraných filmov (z toho jeden ako koprodukčný partner nemeckého žiadateľa) a 25 000 eur jeden projekt dokumentárneho filmu. Tradične najväčšiu podporu získali distribútori – 74 000 eur v rámci Výberovej podpory kinodistribúcie a 376 061 eur v rámci Automatickej podpory kinodistribúcie. Dve slovenské spoločnosti boli súčasťou konzorcií, ktoré získali podporu v schéme Podpora tréningových programov (suma podpory pre slovenskú časť programov bola 61 424 eur). Znovu sme zaznamenali úspech slovenského subjektu aj v rámci Podpory filmových festivalov, a to vo výške 25 000 eur.

Celková podpora pre slovenské subjekty dosiahla 744 485 eur v podprograme MEDIA a spolu s nepriamou podporou v sieti kín Europa Cinemas (140 424 eur) bola celková suma 884 909 eur. Pomer predkladaných a podporených projektov bol 67,05 %, pomer celkovej žiadanej a pridelenej sumy podpory bol 55,21 %. Všetkým úspešným žiadateľom gratulujeme.

V marci je jediná uzávierka podprogramu MEDIA: výzva EACEA/24/2017, Podpora vývoja európskych videohier s uzávierkou 8. 3. 2018.

Vladimír Štric

Autor:
Verzia pre tlač
Zdieľať:

Najnovšie články

Záber z filmu Lapilli / Zdroj: Film Expanded

recenzia Lapilli

Lapilli otvárajú zábery morskej hladiny snímanej z idúcej lode a dunivý, takmer útrobný zvuk trieštiacich sa vĺn. Autorský hlas hovorí: „Prichádzam v momente, keď sa kyslík vydal na ústup.“ Znie to záhadne, priam nepreniknuteľne. Vzápätí obrazy mora vystrieda vyprahnutá krajina, popraskané dno jazera, z ktorého sa vplyvom devastujúcej ľudskej činnosti stala toxická pustatina. Filmové obrazy Lapilli, zábery vyschnutého Aralského jazera, ale aj iných lokalít s nerastnými kvetmi, podivuhodnými farbami skalných stien a kryštalických štruktúr však nie sú nepreniknuteľné. Skrýva sa za nimi autorkina naliehavá potreba hovoriť o smrti, strate a trúchlení. Nejde to hneď; nejde to priamo. Preto Ďurinová použije metaforu o vysychaní jazera a metonymiu kyslíka na ústupe. Je to akási rétorická a poetická fyzikálna chémia. A je to alchýmia. Paula Ďurinová chce hovoriť príbeh svojich starých rodičov, experimentálneho fyzika a učiteľky prekladateľky so záľubou v horách, meditácii a dychových cvičeniach, ktorí krátko po sebe podľahli kovidovému zápalu pľúc, no nemôže prestať myslieť na vysychanie jednej z najväčších vnútrozemských vodných plôch na svete. Navyše sa potrebuje ponoriť do seba. Preto zostupuje do jaskyne, preto nám hovorí, že smútok má svoje štádiá; je ich päť alebo sedem. Päť alebo sedem (z môjho pohľadu šesť) je aj implicitných častí filmu: štádium vyschnutého jazera (hľadania slov, filmovej formy), štádium vodopádu (výtrysku života,...
Záber z filmu Dozorkyňa / Zdroj: ASFK

recenzia Dozorkyňa

Dozorkyňa je čítankou psychologického trileru. Napriek tomu, že má svoje ošúchané stránky, odpísané z iných filmov z väzenského prostredia, stále je to poctivá psychologická dráma, ktorá mrazí nielen svojím severským prostredím. Dej sleduje prísnu, no sympatickú dozorkyňu Evu v stredných rokoch, ktorá pracuje v mužskej väznici. Pôsobí na oddelení pre mladých mužov odsúdených za ľahké zločiny, kde vďaka vzájomnému rešpektu medzi väzňami a dozorkyňou vládne príjemná, takmer táborová atmosféra. Tvorcovia filmu výrazne pracovali aj s dekoráciami a výpravou, aby si pomohli v minimalistickom rozprávaní. Postavami vo veľmi presnej, ale stručnej expozícii sú tak aj široké a presvetlené chodby v symetrickej kompozícii, ktorá evokuje pravidelnosť a poriadok nastolené Evou na oddelení. Eva každého z väzňov pozná po mene, venuje sa im nad rámec svojich povinností a vedie krúžok meditácie, vďaka čomu si ju hneď obľúbime. Takéto uvoľnené pomery však zároveň vyvolávajú napätie, pretože čakáme, kedy krehkosť vzťahov, nutne obmotaných mocenskou dynamikou, pukne. Obzvlášť, ak vzťah tvorí žena (príznačne pomenovaná Eva), ktorej je spoločensky pripisovaná menšia moc, ale v tomto prípade jej povolanie prináša dominanciu voči mužom, ktorých pozícia je vo väzení v porovnaní so stereotypmi mimo tejto inštitúcie podradená. Prostredie väzenia prináša aj napätie podporené strachom z minulosti odsúdených chlapcov a mužov, ktorú režisér naschvál nešpecifikuje, aby nám predstavivosť pracovala na plné obrátky, vždy...
Zobraziť všetky články